Manželstvo a rodina sú základné hodnoty, na ktorých stojí a padá naša kultúra. (Rozhovor s J. Figeľom o jeho knihe)
Pri príležitosti Svetového dňa rodiny, ktorý sa každoročne slávi 15. mája, vám prinášame rozhovor s Jánom Figeľom, slovenským politikom a autorom knihy „Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republikyˮ. Jej tretie, rozšírené vydanie prezentoval 9. apríla v Bratislave.
Podľa bývalého osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete je kniha nielen o dokumentovaní právneho procesu, ale aj o výzve k zodpovednosti voči základným hodnotám, na ktorých stojí a padá civilizácia. Zdôrazňuje význam manželstva a rodiny nielen z právneho, ale aj morálneho a kultúrneho hľadiska. Snaží sa o návrat k hodnotám, ktoré sú koreňmi a základom spoločnosti a zdôrazňuje úlohu každého jednotlivca vo vytváraní solidarity a prospechu celej spoločnosti. Podľa jeho slov je kniha nielen záznamom minulosti, ale aj výzvou k hlbšiemu premýšľaniu o tom, čo je v živote skutočne dôležité.
Čo vás motivovalo k napísaniu tretieho vydania knihy „Ochrana manželstva v Ústave Slovenskej republikyˮ? Aký má pre vás osobne táto téma význam?
Kniha zhŕňa argumenty, dokumenty, dobové fotografie a skúsenosti z legislatívneho procesu, ktorý som pred 10 rokmi inicioval. Napriek menšinovému, opozičnému postaveniu KDH, ktoré som v tom čase viedol, sme na konci procesu v júni 2014 dosiahli pozitívnu zmenu Ústavy SR, ktorá bola v záujme spoločnosti. Nebol to ani kšeft, ani zázrak, ale výsledok náročného , konštruktívneho úsilia, odvahy a tvorivosti v politike. Knihu vydala Nadácia Tunegu, Púčika a Tesára, ktorá upevňuje pamäť národa na zápas o slobodu, demokraciu a spravodlivosť, a usiluje o kresťanské hodnoty na Slovensku a v zjednotenej Európe. Všetky výtlačky dvoch predchádzajúcich vydaní tejto knihy sa minuli.
Téma je kľúčová pre vývoj našej kultúry, ba civilizácie. Manželstvo muža a ženy je najstaršou inštitúciou v dejinách ľudstva. V dnešnom západnom svete je však relativizované a redefinované. Kým pri prijímaní slovenskej Ústavy to téma nebola, dnes je veľmi aktuálna a pod tlakom. Manželstvom vzniká rodina, ktorá je základnou bunkou spoločnosti a zaslúži si jej ochranu a podporu. Tak hovorí aj medzinárodné právo. Základná bunka spoločnosti a základný zákon štátu – Ústava spolu súvisia. Som rád, že sa nám to podarilo spojiť.
S akými výzvami ste sa osobne stretli pri zbieraní nových informácií k téme?
Vývoj je dynamický, a okrem zmien cez parlamenty narastá tzv. súdny aktivizmus. Tam, kde nie sú jasné a jednoznačné zákony, sa stávajú aktérmi sudcovia, ktorí vytvárajú nové ustanovenia cez judikáty. Využívajú na to buď princíp nediskriminácie (západná Európa) alebo fakt ľudskej dôstojnosti (USA). Vyzerá to ako voľný výklad, v skutočnosti ide o cieľ. Za redefiníciou nasleduje vytváranie nových, tzv. dynamických práv, zmena súvisiacich zákonov a obmedzovanie slobody prejavu či presvedčenia oponentov. Je to odchod od dôležitého princípu rímskeho práva (lex matrimonium).
V čom vidíte hlavné výhody a dôležitosť zahrnutia definície manželstva do Ústavy a jeho ochrany zo strany štátnej moci?
Voľakedy sa hovorievalo „Aká rodina – taká dedina. A aká dedina – taká krajina!“ Jednoducho s vitalitou, súdržnosťou a kultúrou rodín súvisí aj celkový stav a vývoj národa. Najlepšou sociálnou politikou je pro-rodinná politika. Lebo čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a štát. Do Ústavy sme vložili dve vety: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“ Prvá je jednoznačnou definíciou. Druhá kladie na nositeľov verejnej moci – teda na štátnu správu a samosprávu – povinnosť všestrannej ochrany a podpory manželstva. To je úlohou od hlavy štátu, parlamentu, vlády, súdov, polície, prokuratúry až po regionálnych a komunálnych poslancov. Máme v tomto ohľade veľké nedostatky a neznalosť, treba preto o tom hovoriť.
Kniha spomína zmeny v systéme slovenského súdnictva. Aké sú podľa vás najvýznamnejšie zmeny a aký vplyv majú na občanov Slovenska a ich prístup k spravodlivosti?
Napríklad 4. júna 2014 rozhodlo 102 poslancov v NR SR o tom, čo sme pre zjednodušenie označovali ako „deharabinizáciu“. Išlo o rozdelenie spojených postov predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Bola obmedzená trestnoprávna imunita sudcov a mali byť umožnené ich bezpečnostné previerky. Cieľom previerok bolo zistiť, či sudcovia alebo kandidáti na sudcov nemajú kontakty na podsvetie, nie sú závislí na drogách či alkohole, neprijímajú úplatky alebo či ich majetok zodpovedá príjmom a podobne. Plošné previerky sa však nerozbehli, pretože Ústavný súd pod vedením I. Macejkovej ich najprv pozastavil a neskôr vyhlásil za protiústavné. Zdôveryhodnenie a očista slovenskej justície tak zostávajú naďalej výzvou.
V dnešnej dobe sme svedkami mnohých sociálnych zmien. Ako vidíte úlohu manželstva a rodiny a aké sú výzvy pre ich ochranu v súčasnej spoločnosti?
Už som spomínal rímske právo, na ktorom vyrástlo aj európske a naše právo. V starovekom Ríme bolo chránené materstvo z dôvodu identity a dedičstva. Všetko ostatné bolo voľné, iné vzťahy a zväzky tolerované. Materstvo, otcovstvo a rodičovstvo – to sú nielen práva, ale aj povinnosti. Cez rodinu prichádzame, v rodine sa učíme zdieľať, pomáhať si, rásť, dozrievať i odchádzať. Učíme sa vďačnosti, úcte, komunikácii, zodpovednosti, práci, povinnostiam. To všetko štát nemôže nahradiť, a to všetko štát potrebuje. Napriek moderným trendom, fungujúca rodina založená na manželstve nemá lepšiu, ani lacnejšiu a efektívnejšiu alternatívu. Tam, kde nefunguje rodina, je potrebná výpomoc spoločenstva alebo zásah štátu.
Ako môže ochrana manželstva prispieť k prekonaniu polarizácie a rozdelenia v spoločnosti? Môže slúžiť ako most medzi rôznymi názorovými skupinami?
Samotná definícia manželstva polarizáciu neprekoná. Polarizácia totiž narastá práve na základných hodnotách a témach, pretože stále viac nás ovplyvňujú nové trendy – nárast ideológií, zvlášť rodovej. Zasahuje to krajiny Západu, ktorého sme súčasťou. Sloboda je v liberálnej spoločnosti povýšená na piedestál ako najvyššia hodnota. Ale sloboda oddelená od zodpovednosti sa stáva deštruktívnou. Práva bez povinností sú ako mince s jednou stranou, teda falošné. Progresivizmus ako ideológia, ktorá sa v spoločnosti šíri, vytvára a žiada nové práva. Zároveň siaha na slobodu prejavu alebo viery pod kepienkom boja proti nenávisti. To, čo môže pomôcť prekonať polarizáciu, je hľadanie a rešpektovanie pravdy. Lebo pravda nás oslobodzuje. Bez pravdy žijeme v klamstve a ilúzii. Pravda je zároveň základom spravodlivosti. Slovensko po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice volalo po slušnosti. To je však málo, lebo slušnosť v živote nestačí. Potrebujeme spravodlivosť ako cieľ a kritérium politiky. A vtedy sa bude dariť aj slušnosti, ba opadne aj polarizácia.
V knihe sa hovorí o súvislosti medzi pro-rodinnou politikou a solidaritou v spoločnosti. Môžete vysvetliť, aký vplyv môže mať posilnenie rodiny na celkovú stabilitu a prosperitu spoločnosti?
Na rozšírený článok 41 Ústavy nadväzuje viacero opatrení. Prvou bola tzv. rodinná legislatívna doložka. Dopady každého novoprijímaného zákona musia byť skúmané nielen z hľadiska dopadov na rozpočet, podnikateľské a životné prostredie, ale aj z hľadiska dopadov na rodinu. Pribudla tiež definícia a podpora rodinného podnikania, a rodičovský dôchodok. Ide o napĺňanie výzvy k dobru manželstva a ochrane rodičovstva. Ovocím môže byť väčšia vitalita a ekonomická samostatnosť rodín, silnejšie väzby rodičov a detí, väčší význam a úcta k rodičovstvu, väčšia miera solidarity v našej kultúre, ba zvýšenie pôrodnosti a zlepšenie demografického vývoja. Potrebujeme zdravú rovnováhu vzťahov a zodpovedný rozvoj spoločnosti, nie prechod od kolektivizmu k individualizmu, či od komunizmu ku konzumizmu.
Ako vidíte úlohu a zodpovednosť jednotlivcov, nielen v politike, ale aj v každodennom živote, pri ochrane a podpore hodnôt ako je manželstvo a rodina?
Miera zodpovednosti každého z nás je daná mierou vplyvu. Každý z nás má vplyv na moc, niektorí ju dostávajú od občanov, a preto majú pracovať pre spravodlivosť a pre spoločné dobro. Nestačia pekné reči vo sviatok, pri jubileách. Naše postoje sú potrebné v praktickej rovine a v každodennosti. Tolerantná spoločnosť má heslo: Ži a nechaj žiť! Solidárna však ide hlbšie, keď pozýva: Ži a pomáhaj žiť! A práve manželstvo a rodina sú primárne prostredia celoživotnej a každodennej solidarity.
Do života prichádzame cez rodinu. Je dobré žiť v rodine. Človek je tvor sociálny, žije vo vzťahoch a potrebuje ich. Každý chce byť šťastným. No trvalé a plné šťastie možno dosiahnuť iba vo vzťahu, nie v izolácii či egoizme. V rodine sa tomu učíme, je to kolíska lásky a života a laboratórium ľudskosti. Rodičia sú prvou autoritou a zaslúžia si úctu. Ak si nectíme rodičov, hoci nie sú ideálni, nebudeme mať v úcte ani iné autority. Vlastenectvo sa začína úctou k rodičom a domovu. Narcizmus a sebectvo nikomu nepomáha. Preto je našou povinnosťou investovať do rodinných vzťahov a spolužitia čas, pozornosť, vzájomnú pomoc. Mnohonásobne sa nám to v živote vracia. Dávajme lásku životu a život láske.
Existuje veľa diskusií o rozdieloch medzi slobodou prejavu a ochranou hodnôt, ako je manželstvo. Ako by mala spoločnosť nájsť rovnováhu medzi týmito dvoma aspektmi?
Bez rovnováhy sme na ceste do krízy, ktorá vedie do nešťastia či tragédie. Sloboda volá po zodpovednosti, práva bez povinností sú ako jazda načierno. Žiaľ, v tejto dobe sa hovorí, píše, vyučuje veľa o právach, ale nie o povinnostiach.
Prvou hodnotou, ktorá je základným kameňom stavby dobrého spolužitia a dobrej domoviny, je ľudská dôstojnosť, ktorá patrí každej osobe rovnako – žene a mužovi. Sme si všetci rovní v dôstojnosti, pritom sme všetci odlišní v identite. To nie je problém, to je definičný princíp stvorenstva. Moja sloboda končí tam, kde sa začína sloboda môjho blížneho. Moje územie končí tam, kde sa začína susedov pozemok. A pritom dýchame spoločný vzduch a pijeme vodu zo spoločných podzemných zdrojov. Preto je nevyhnutná aj tolerancia, znášanlivosť a konštruktívne spolužitie.
Najlepším katalógom základných pravidiel je Všeobecná deklarácia ľudských práv z r. 1948. Nebola doteraz v medzinárodných vzťahoch prekonaná. Je základným dokumentom OSN a je súčasťou Medzinárodnej listiny ľudských práv. Dôstojnosť človeka je v nej uvedená päťkrát. Podľa tohto dokumentu je rodina prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu. Práve takéto presvedčenie a výzva našej doby ma viedli k legislatívnej iniciatíve na doplnenie Ústavy SR.
Ako by ste chceli, aby vaša kniha ovplyvnila verejnú diskusiu o ochrane manželstva a jeho mieste v slovenskej spoločnosti? Aké odkazy a myšlienky by ste chceli, aby si z nej čitatelia odniesli?
Keďže iniciatívu KDH vtedy podporila strana Smer-SD, zažil som veľa útokov a osočovania za tento významný politický počin. Čo nič nestojí, za nič nestojí, hovoria skúsení. Výsledok je dôležitý pre súčasné a budúce generácie. Pri manželstve a rodine ide o základné hodnoty, na ktorých stojí a padá naša kultúra, ba civilizácia. Monogamné manželstvo muža a ženy je podstatný civilizačný prínos kresťanstva. Cez neho bolo možné dospieť k rovnoprávnemu postaveniu mužov a žien.
Ak slabnú korene, a cez nich aj výživa stromu, je menej ovocia – vytrácajú sa potrebné hodnoty a ich vitalita. Praktický materializmus a etický relativizmus nanovo skúša každú generáciu. Slovensko je 20 rokov v EÚ a v NATO. Vyrástla nová generácia, ktorá si iné než európske integračné časy nemôže pamätať. A predsa história je najlepšou učiteľkou života. Práve vďaka vytrvalosti našich predkov a obetavosti našich rodín sme ako národ a kultúra prežili. Treba sa starať o korene, z ktorých vyrastajú cnosti a tie tvoria hodnoty. Hodnoty predpokladajú výchovu k cnostiam. A to bola a je predovšetkým úloha rodín, s podporou škôl a cirkvi.
Táto kniha je o potrebnej odvahe, vytrvalosti a invencii, ktoré vedú k dobrým výsledkom aj v politike. A zároveň hovorí aktuálne o tom, na čom v živote záleží. Jej elektronická verzia je dostupná na stránke www.janfigel.sk.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
