Bilióny minuté na zmenu klímy sú podľa odborníkov založené na chybných teplotných údajoch (Špeciálny report)
Meteorológ zistil, že 96 % teplotných staníc NOAA (Národného úradu pre oceány a atmosféru) sa nachádza v „mestských tepelných ostrovoch“ vrátane staníc pri výfukových ventilátoroch a na „horúcich strechách“.
Organizácia Spojených národov varuje, že v záujme zachovania „obývateľnej planéty“ sa Zem nesmie otepliť o viac ako 1,5 stupňa Celzia nad úroveň pred priemyselnou revolúciou.
Ak by sa táto úroveň nedodržala, mohlo by to podľa NASA viesť k viacerým katastrofám vrátane zvýšeného výskytu sucha a pohrôm súvisiacich s počasím, väčšieho počtu ochorení a úmrtí v dôsledku vysokých teplôt, ako aj k menšiemu množstvu potravín a väčšej chudobe.
Aby sa zabránilo hroziacim problémom a obmedzilo zvyšovanie globálnych teplôt, 194 členských štátov a Európska únia podpísali v roku 2016 Parížsku dohodu OSN, právne záväznú medzinárodnú zmluvu, ktorej cieľom je „podstatne znížiť globálne emisie skleníkových plynov“.
Po uzavretí dohody sa celosvetové výdavky na projekty súvisiace s klímou exponenciálne zvýšili.
Podľa neziskovej poradenskej skupiny Initiaciatíva pre klimatickú politiku vynaložili daňoví poplatníci v rokoch 2021 a 2022 na tieto projekty v priemere 1,3 bilióna dolárov ročne.
To je viac ako dvojnásobok výdavkov v rokoch 2019 a 2020 (653 miliárd dolárov ročne), a je to výrazne viac ako 364 miliárd dolárov ročne v rokoch 2011 a 2012, uvádza sa v správe.
Napriek prílevu peňazí Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) oznámil, že rok 2023 bol najteplejším rokom v histórii.
Stanice NOAA na monitorovanie klímy zistili, že priemerná teplota zemského povrchu a oceánov v roku 2023 bola o 1,35 stupňa Celzia vyššia ako priemerná teplota pred industrializáciou.
„Rok 2023 bol nielen najteplejším rokom v 174-ročných klimatických záznamoch NOAA, ale aj zďaleka najteplejším,“ uviedla Sarah Kapnicková, hlavná vedecká pracovníčka NOAA.
„Otepľovanie planéty znamená, že musíme byť pripravení na dôsledky zmeny klímy, ktoré sa prejavujú tu a teraz, ako napríklad extrémne výkyvy počasia, ktoré sú čoraz častejšie a závažnejšie.“
Čoraz viac klimatológov však tvrdí, že údaje o teplote sú chybné a že prílev biliónov dolárov je založený na neexistujúcom probléme.
Podľa Anthonyho Wattsa, meteorológa, vedúceho pracovníka pre životné prostredie a klímu v The Heartland Institute, autora webovej stránky o klíme Watts Up With That a vedúceho štúdie, ktorá skúmala klimatické stanice NOAA, je viac ako 90 % staníc NOAA skreslených.
„Pri takom veľkom počte, viac ako 90 %, sú metódy, ktoré NOAA uplatňuje v snahe znížiť toto číslo, neefektívne, keďže skreslenie je také veľké,“ povedal Watts pre Epoch Times.
„Tých niekoľko zostávajúcich staníc, ktoré nie sú skreslené, pretože sú napríklad mimo mesta na poli a sú to poľnohospodárske výskumne stanice, ktore fungujú už 100 rokov… ich údaje sú úplne prevalcované oveľa väčším súborom skreslených údajov. Neexistuje spôsob, ako to upraviť.“
Meteorológ Roy Spencer súhlasí: „Údaje z povrchových teplomerov stále vykazujú falošné efekty otepľovania v dôsledku mestského tepelného ostrova, ktorý sa časom zväčšuje.“
Roy Spencer je hlavným vedeckým pracovníkom na Alabamskej univerzite, vedúcim amerického vedeckého tímu pre pokročilý mikrovlnný skenovací rádiometer na družici NASA Aqua a držiteľom medaily NASA za vynikajúce vedecké výsledky v oblasti satelitného monitorovania teploty.
Spencer tiež uviedol, že počítačové klimatické modely používané na riadenie zmien v energetickej politike sú ešte chybnejšie.
Podplukovník John Shewchuk, certifikovaný meteorologický poradca, povedal, že problémy s meraním teploty presahujú tepelnú odchýlku. Shewchuk je podplukovníkom vo výslužbe a pôsobil ako pokročilý meteorologický dôstojník v letectve.
„Po tom, čo som videl mnoho správ o úpravách teplotných údajov USHCN [U.S. Historical Climatology Network] zo strany NOAA, rozhodol som sa stiahnuť si tieto údaje a sám ich analyzovať,“ povedal Shewchuk pre Epoch Times.
„Podarilo sa mi potvrdiť to, čo zistili aj ostatní. Je jasné, že celkovo sa v minulosti ochladzovalo, zatiaľ čo v súčasnosti teploty stúpajú.“
Tvrdí, že NOAA a NASA upravili historické údaje o teplotách tak, aby sa minulosť javila ako chladnejšia, čím sa súčasný trend otepľovania stal výraznejším.
Chybné meranie teploty
Podľa Agentúry na ochranu životného prostredia spôsobuje efekt mestského tepelného ostrova vyššie teploty v oblastiach, kde je viac budov, ciest a iných foriem infraštruktúry, ktoré pohlcujú a následne vyžarujú slnečné teplo.
Agentúra odhaduje, že „denné teploty v mestských oblastiach sú o 0,37 až 2,6 stupňa Celzia vyššie ako teploty v odľahlých oblastiach a nočné teploty sú vyššie približne o 0,74 až 1,86 stupňa Celzia“.
NOAA preto vyžaduje, aby boli všetky jej klimatické pozorovacie stanice umiestnené aspoň 30 metrov od prvkov, ako sú betón, asfalt a budovy.
V marci 2009 však Watts zverejnil správu, z ktorej vyplýva, že 89 % staníc NOAA malo problémy s teplotnou odchýlkou, pretože sa nachádzali vo vzdialenosti do 30 metrov od týchto prvkov a mnohé z nich sa nachádzali v blízkosti letiskových dráh.
„Našli sme stanice, ktoré boli umiestnené vedľa výfukov z klimatizačných jednotiek, obklopené asfaltovými parkoviskami a cestami, na rozpálených strechách a v blízkosti chodníkov a budov, ktoré pohlcujú a vyžarujú teplo,“ uviedol Watts.
„Zistili sme, že 68 staníc bolo umiestnených v čističkách odpadových vôd, kde proces rozkladu odpadu spôsobuje vyššie teploty ako v okolitých oblastiach.“
Správa dospela k záveru, že americké teplotné záznamy sú nespoľahlivé, a keďže sa považujú za „najlepšie na svete“, globálne teplotné databázy sú takisto „ohrozené a nespoľahlivé“.
Na základe tejto správy Úrad generálneho inšpektora USA (OIG) a Úrad vládnej zodpovednosti potvrdili Wattsove zistenia a uviedli, že NOAA podniká kroky na riešenie týchto problémov.
„NOAA uznáva, že v údajoch USHCN existujú problémy spôsobené skresleniami, ako sú nezdokumentované premiestnenia lokalít, nesprávne umiestnenie alebo zmeny prístrojov,“ uvádza sa v správe OIG.
„Všetci odborníci sa domnievali, že systém podávania správ o klíme je potrebné zlepšiť a zmodernizovať, aby sa odstránila potreba úpravy údajov.“
Napriek ubezpečeniam mal Watts pochybnosti o tom, či NOAA tieto problémy rieši, a tak v apríli a v máji 2022 navštívil spolu so svojím tímom mnohé teplotné stanice, ktoré pozoroval už v roku 2009.
Svoje zistenia publikoval v novej štúdii 27. júla 2022. Zistil v nej, že dokonca ešte viac teplotných staníc NOAA, približne 96 %, stále nespĺňalo jej vlastné štandardy.
„Identifikoval som dve hlavné skreslenia v sieti povrchových teplôt pre Spojené štáty a pravdepodobne aj pre celý svet,“ povedal Watts.
„Najväčším skreslením je efekt mestského tepelného ostrova. Dochádza k tomu, že keďže je teplo zadržiavané povrchmi a v noci sa uvoľňuje do ovzdušia, najnižšia nočná teplota nedosahuje takú úroveň, akú by teplomer nameral mimo mesta a na poli.“
OBR. 4 Globálne priemerné teploty na povrchu sú premenlivé, ale v posledných desaťročiach majú tendenciu rásť. (Ilustrácia The Epoch Times)
V priebehu rokov sa podľa jeho slov v okolí teplomerov vybudovalo čoraz viac infraštruktúry, a tak v noci asfalt a betón uvoľňujú pohlcované teplo, čím zvyšujú teplotu.
„Môžete sa pozrieť na akýkoľvek súbor klimatických údajov bez ohľadu na to, kto ich vytvára, a uvidíte tento efekt. Nízke teploty majú oveľa rýchlejšiu tendenciu rásť a vysoké teploty sa prakticky nemenia. Na sledovanie klimatických zmien sa však používa priemerná teplota,“ uviedol Watts.
Povedal, že hoci NOAA aj NASA tvrdia, že môžu upraviť svoje údaje tak, aby zohľadňovali efekt mestského tepelného ostrova, skreslenie nie je možné prekonať, pretože tento problém sa týka 96 % povrchových meracích staníc.
Uviedol, že tých zopár teplomerov, ktoré sú umiestnené na klimatických staniciach, kde nedochádza k skresleniu vplyvom tepla, vykazujú o polovicu nižšiu mieru otepľovania, ako sa v súčasnosti uvádza.
Prechodná teplota
Druhým hlavným skreslením, ktoré Watts identifikoval, sú prechodné teplotné údaje, čo sú krátkodobé zmeny teploty poskytujúce falošné údaje. Podľa Wattsa začala NOAA nahrádzať svoje ortuťové teplomery od polovice 80. rokov.
Väčšinu jej siete teraz tvoria elektronické teplomery, ktoré dokážu zmerať teplotu v priebehu niekoľkých sekúnd. „Zaznamenávajú však len najvyššiu a najnižšiu teplotu dňa, a tie môžu byť skreslené napríklad vplyvom vetra,“ povedal.
„Jeden z týchto teplotných snímačov môžete mať umiestnený napríklad v blízkosti parkoviska, ktoré sa nachádza východne od teplomera. Počas dňa fúka prevažne južný vietor. Zrazu však dôjde k zmene vetra, ktorá môže byť spôsobená rôznymi príčinami. Môže to byť spôsobené zmenou počasia, prípadne niečím, čo blokuje vietor z juhu, napríklad návesom kamióna, ktorý zastavil neďaleko.“
„A tak sa zrazu zmení vietor z východu, prejde cez parkovisko a zachytí sálavé teplo. Teplomer na to zareaguje v priebehu niekoľkých sekúnd. Ohlási vysokú teplotu z tohto nárazového vetra, ktorá však nemusí nevyhnutne zodpovedať počasiu v ten deň. Je to anomália. To isté sa môže stať aj v noci.“
Ako uviedol Watts, prechodné teploty sú natoľko známym problémom, že Meteorologický úrad vo Veľkej Británii a Austrálsky meteorologický úrad opustili svoje high-tech siete a prepracovávajú ich, aby mohli získavať presnejšie údaje.
„Týmto problémom sa NOAA v skutočnosti plne nevenovala,“ povedal. „Ľudia, ktorí spracovávajú klimatické údaje, nikdy neopúšťajú kancelárie, ani tieto stanice nespravujú. Tie [stanice] sú ponechané terénnym kanceláriám Národnej meteorologickej služby – a tie majú nedostatok personálu.“
„Niektoré stanice, ako napríklad tu na západe, sú vzdialené stovky kilometrov a viac od kancelárie Národnej meteorologickej služby, takže sa tam nemôžu dostať a vykonávať pravidelnú údržbu. A keď začiatkom 90. rokov prešla Národná meteorologická služba modernizáciou, zatvorila mnoho kancelárií meteorologickej služby po celej krajine.“
„A tak sa údržba týchto teplomerov – mnohé z nich prevádzkuje verejnosť, väčšinou dobrovoľníci – znížila. Stáva sa mi, že sa ma dobrovoľníci, keď ich navštívim, pýtajú, či môžem požiadať meteorologickú službu, aby prišla niečo opraviť. Oni však nemôžu, pretože problém je v tom, že na to nemajú rozpočet.“
„Pointa je v tom, že sieť COOP, Kooperatívna pozorovateľská sieť, je doslova hŕstka dobrovoľníkov v kombinácii s niektorými verejnými agentúrami, ako sú policajné stanice, hasičské stanice, lesná služba atď.“
„Nie je to prísne vedecky kontrolovaná sieť na prevádzkovej úrovni.“
Samotná agentúra NOAA na svojej webovej stránke uviedla, že jej údaje o teplote nie sú presné a že k nim pridáva určité chybné odchýlky.
NOAA ani NASA do uzávierky tlače neodpovedali na žiadosť Epoch Times o komentár k prechodným teplotným anomáliám ani k Wattsovmu tvrdeniu, že prispôsobenie sa teplotnej odchýlke je nemožné.
Úprava merania teploty
NOAA upravovala aj historické údaje o teplote. „Za normálnych okolností by sa pri oprave chýb v údajoch očakával skôr náhodný výsledok úprav – smerom nahor aj nadol – ale výsledky namiesto toho ukazujú systematický proces ochladzovania v minulosti a otepľovania v súčasnosti,“ povedal podplukovník Shewchuk.
Príkladom je islandská stanica v Reykjavíku. Podľa údajov Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie (GISTEMP) bola vo februári 1936 na stanici v Reykjavíku zaznamenaná priemerná mesačná teplota mínus 0,2 stupňa Celzia a priemerná ročná teplota 5,78 stupňa Celzia. Pôvodné mesačné údaje GISTEMP boli známe ako verzia 2 (v2).
V roku 2019 vydala agentúra NOAA aktualizovanú verziu svojho softvéru GISTEMP v4.
Tá uvádza, že priemerná teplota na stanici v Reykjavíku bola vo februári 1936 mínus 1,02 stupňa Celzia a priemerná ročná teplota bola 5,01 stupňa Celzia. To znamená, že po aktualizácii softvéru došlo k úprave smerom nadol o 0,82 stupňa Celzia za mesiac a 0,77 stupňa Celzia za rok.
Pri porovnaní mesačných údajov GISTEMP v2 s mesačnými údajmi v4 je zrejmé celkové ochladenie v minulosti.
„Je neuveriteľné, že rozsah úprav údajov presahuje 0,74 stupňa Celzia, čo je vzhľadom na súčasné teplotné trendy naozaj významné,“ povedal podplukovník Shewchuk.
„NOAA tiež využíva veľmi nezvyčajný proces dodatočnej úpravy údajov, pri ktorom sa pravidelne vracia a znovu upravuje už predtým upravené údaje. To sťažuje hľadanie základnej pravdy, ktorá sa javí skôr ako pohyblivý piesok.“
Na žiadosť Epoch Times o komentár k úpravám historických údajov uviedol John Bateman, pracovník NOAA pre styk s verejnosťou, že kontaktoval jedného z klimatických expertov NOAA z Národného centra pre environmentálne informácie (NCEI) a dostal odpoveď: „NCEI používa úpravy, ktoré zohľadňujú historické zmeny v umiestnení staníc, teplotných prístrojov, pozorovacích postupov a v menšej miere aj lokalizačných podmienok. Naše prístupy sú zdokumentované v recenzovanej literatúre. V celoštátnom meradle sú upravené údaje zhodné s klimatickou referenčnou sieťou USA (USCRN), ktorá má bezchybné lokalizačné podmienky.“
NASA neodpovedala na žiadosť Epoch Times o komentár k úpravám historických údajov.
Satelitné merania
Na získanie presnejších údajov o kolísajúcich teplotách zemského povrchu vytvorili meteorológ Roy Spencer a klimatológ John Christy súbor údajov o globálnej teplote na základe mikrovlnných údajov pozorovaných zo satelitov.
Christy je profesorom atmosférických vied na Alabamskej univerzite v Huntsville a riaditeľom Centra pre vedu o zemskom systéme, ktorý spolu so Spencerom získal medailu NASA za mimoriadne vedecké výsledky za prácu na satelitnom monitorovaní teploty. Svoj projekt začali v roku 1989 a údaje analyzovali od roku 1979.
Podľa satelitných údajov sa teplota Zeme od roku 1979 zvyšuje stabilným tempom o 0,14 stupňa Celzia každých 10 rokov. A hoci bol rok 2023 v dôsledku lineárnych trendov otepľovania najteplejším rokom v histórii, podľa nich to nie je dôvod na šírenie paniky vo verejnosti.
„Áno, zdá sa, že rok 2023 bol najteplejší za posledných približne 100 rokov. Na číslach však záleží. Rozsah nie je natoľko výrazný, aby to ktokoľvek pocítil,“ povedal Spencer.
„Okrem toho, v priebehu roka sa mení počasie, nie klíma. Dôležitý je dlhodobý vývoj, ktorý môže trvať aj niekoľko desaťročí.“
Spencer tiež uviedol, že údaje z roku 2023, ktoré boli pridané k údajom za posledných 45 rokov, nemenia celkový trend nárastu o viac ako 0,14 stupňa Celzia každých 10 rokov.
„Som presvedčený, že satelity a teplomery ukazujú trend otepľovania, najmä od 70. rokov minulého storočia,“ povedal. „Sila tohto trendu je však oveľa menšia, ako predpovedajú klimatické modely, a práve tieto modely sa používajú ako argumenty na podporu zmien v energetickej politike a znižovania emisií CO2.“
Podplukovník Shewchuk súhlasil s tým, že satelitné údaje o teplote sú presnejšie a ukazujú oveľa menší trend otepľovania ako údaje NOAA o otepľovaní povrchu.
„Satelitné údaje sú lepším meradlom globálnych teplotných zmien, pretože netrpia problémami s umiestnením bežných povrchových staníc ani mnohými formami úpravy údajov NOAA,“ povedal.
Satelitné údaje sa tiež „bežne kalibrujú podľa údajov z rádiosond (meteorologických balónov), ktoré sú zlatým štandardom pre atmosférické údaje“.
Spencer zverejnil 24. januára správu, ktorá sa zaoberá nepresnosťami v modelovaní klímy.
„Otepľovanie globálneho klimatického systému bolo za posledné polstoročie v priemere o 43 % nižšie, než uvádzajú počítačové klimatické modely používané na presadzovane zmien v energetickej politike,“ uvádza sa v správe. „Napriek správam v médiách a tlačovým vyhláseniam environmentálnych organizácií globálne otepľovanie nie je dôvodom na reguláciu emisií uhlíka.“
Spencer uviedol, že verejnosť bola presvedčená, že modelovanie je „pomerne presné“, no bolo doňho pridaných niekoľko ďalších premenných, ktoré viedli k vyšším odhadom teploty.
„Súčasné tvrdenia o klimatickej kríze sú vždy výsledkom spoliehania sa na modely, ktoré produkujú najväčšie otepľovanie, a nie na skutočné merania klimatického systému, ktoré odhaľujú len nevýrazné zmeny za posledné storočie alebo viac,“ napísal.
NASA podporuje pozemné merania
NASA na svojej webovej stránke tvrdí, že pozemné teplomery sú presnejšie ako satelitné merania.
„Hoci satelity poskytujú cenné informácie o teplote Zeme, pozemné teplomery sa považujú za spoľahlivejšie, pretože merajú teplotu priamo v mieste, kde ľudia žijú,“ uviedla NASA.
„Satelitné údaje si vyžadujú zložité spracovanie a modelovanie, aby sa namerané hodnoty jasu premenili na údaje o teplote, takže pozemné teplomery sú pre nás priamejším a presnejším zdrojom informácií o teplote.“
Spencer rýchlo poukázal na nedostatky v tvrdení NASA.
„Povrchové teplomery pokrývajú len malú časť Zeme, zatiaľ čo satelity snímajú takmer celý zemský povrch,“ povedal.
„Sťažnosť NASA, že 16 samostatných satelitov je potrebné poskladať „ako skladačku”, je ironická, keďže záznamy o povrchovej teplote sú zložené zo stoviek (ak nie tisícok) staníc, pričom takmer žiadna z nich nikde neposkytuje súvislý, neprerušovaný záznam, ktorý by nebol ovplyvnený rastúcim efektom mestského tepelného ostrova.“
„Napokon, sťažnosť spočíva v tom, že satelity merajú len hlbokú atmosféru, nie povrch, kde žijú ľudia… Nuž, ak je to tak, prečo sa teploty v hlbokých oceánoch vyzdvihujú ako také cenné pre výskum klímy? Všetky tieto merania sú samy osebe dôležité a každý systém má svoje silné a slabé stránky. Náš súbor satelitných údajov je široko využívaný výskumníkmi v oblasti klímy po celom svete.“
Na kritiku NASA, že satelity nemerajú priamo teplotu, ale skôr jas zemskej atmosféry, čím sú nepresné, Spencer reagoval: „Prísne vzaté, je to pravda. Ale povrchové teplomery sú elektronické, takže (technicky) merajú elektrický odpor“.
„Satelity sú kalibrované pomocou platinových odporových teplomerov najvyššej kvality, ktoré spĺňajú laboratórne normy. Ak sa NASA chystá spochybniť údaje z diaľkovo snímaných satelitov, mohla by rovno ukončiť nespočetné množstvo svojich pozemných satelitných programov, ktoré majú rovnakú (údajnú) „poruchu“.“
Shewchuk označil tvrdenie NASA, že satelitné údaje sú horšie ako údaje o povrchovej teplote, za „nezmysel“. „Satelitné údaje UAH sú jediným zdrojom údajov, ktorý je skutočne globálny. Efektívne meria teplotu celej zemskej atmosféry, a najmä spodnej troposféry, kde sa v skutočnosti vytvára počasie,“ povedal. „Jediným obmedzením je, že satelitné údaje sa začali získavať až od roku 1979.“
Watts uviedol, že keď sa pozrel na údaje z pozemných staníc na trávnatých poliach (bez efektu mestského tepelného ostrova), namerané teploty sa presne zhodovali so Spencerovými satelitnými údajmi.
Na otázku, prečo NOAA nepoužíva teplomery len na miestach, kde nie je možnýť efekt mestského tepelného ostrova, Spencer odpovedal: „Myslím si, že ich cieľom nie je získať čo najpresnejší dlhodobý teplotný záznam, ale využiť čo najviac údajov z teplomerov, ktoré sa im dostanú do rúk. To je dobré na vybudovanie programu financovaného Kongresom a na udržanie zamestnanosti ľudí.“
Podľa Iniciatívy pre klimatickú politiku súčasná suma 1,3 bilióna dolárov ročne, ktorá sa vynakladá na klimatické programy, ani zďaleka nestačí.
„Podľa priemerného vývoja sa ročné finančné prostriedky potrebné na ochranu klímy do roku 2030 postupne zvyšujú z 8,1 na 9 biliónov dolárov. Následne sa odhadovaná spotreba prostriedkov v rokoch 2031 až 2050 každoročné vyšplhá na viac ako 10 biliónov dolárov,“ uviedla skupina.
„To znamená, že ak sa chceme vyhnúť najhorším dôsledkom zmeny klímy, musíme každoročne čo najrýchlejšie zvýšiť financovanie opatrení v oblasti klímy aspoň päťnásobne.“
Iniciatívy pre klimatickú politiku na svojej webovej stránke uvádza zoznam svojich sponzorov vrátane Rockefellerovej nadácie, WWF a Bloomberg Philanthropies. Medzi jej partnerov patrí spoločnosť BlackRock, dve skupiny OSN pre klímu, niekoľko veľkých svetových bánk a vládne skupiny, ako napríklad Globálny pakt starostov pre klímu a energetiku.
Poznámka redakcie: Tento článok bol aktualizovaný o komentár NOAA. Článok pôvodne vyšiel na webovej stránke amerického denníka Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK