Burza obilia BRICS: ďalší krok Ruska proti doláru a západnej obchodnej sile?
Rusko plánuje vytvoriť burzu obilia BRICS. Ruský prezident Vladimir Putin v decembri minulého roka verejne podporil príslušný návrh ruského združenia vývozcov obilia. Tvrdí to najväčší hongkonský denník v anglickom jazyku South China Morning Post (SCMP).
Ruský prezident vysvetlil, že výhodou takejto novej obchodnej platformy by bolo, že zúčastnené štáty by mohli platiť za dodávky vo svojej národnej mene a nemuseli by sa presúvať cez dolár alebo euro.
Krajiny BRICS: dôležitá úloha v produkcii a spotrebe
Štáty BRICS, teda Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, skutočne zohrávajú dôležitú úlohu vo výrobe aj spotrebe obilia. Podľa ruského ministerstva poľnohospodárstva produkujú približne 42 % celosvetovej úrody obilia, zatiaľ čo ich podiel na celosvetovej spotrebe je približne 40 %.
Po pridaní Saudskej Arábie, Egypta, Spojených arabských emirátov, Iránu a Etiópie v tomto roku sa odhadovaná produkcia obilnín v bloku vyšplhala na viac ako 1,24 miliardy ton, zatiaľ čo spotreba predstavuje 1,23 miliardy ton.
Podľa SCMP má Rusko veľký záujem o burzu obilia BRICS, pretože by mohla posilniť jeho geoekonomický vplyv na zúčastnené krajiny. Rusko je významným svetovým dodávateľom obilia a hnojív. Takouto výmenou by krajina mohla zvýšiť svoju politickú váhu v bloku BRICS.
Profitovať by z toho nemuselo len Rusko. Pre ostatné krajiny BRICS by sa mohla znížiť neistota spojená s krehkými dodávateľskými reťazcami. Obilná burza BRICS by mohla zabezpečiť stabilnejšie dodávky obilia a potravinovú bezpečnosť. Taký je záver analýzy internetového portálu Telepolis.
Epidémia covid-19 bola pre mnohé krajiny šokom s celosvetovými dôsledkami. Globálne dodávateľské reťazce boli narušené a globálna deľba práce sa ukázala ako krehká. Ešte jasnejšie sa to ukázalo v súvislosti s vojnou Ruska proti Ukrajine, ktorá zásadne zmenila globálnu situáciu.
Dôsledky neboli viditeľné len v európskom susedstve, ale mali aj globálny dosah. Mnohé krajiny, ktoré boli závislé od dovozu potravín z Ruska a Ukrajiny, zažili krízy v zásobovaní. Postihnuté boli mnohé krajiny afrického kontinentu, najmä Egypt, Alžírsko a Etiópia. Tieto krajiny sa teraz snažia stabilizovať svoje dodávateľské reťazce.
Mnohí členovia BRICS sú však zároveň krajinami bohatými na suroviny. Napríklad Irán alebo Spojené arabské emiráty, ktoré majú veľké zásoby ropy, ako aj Brazília so železnou rudou, sójou a cukrom, alebo Etiópia s kávou a olejninami. Rusko sa k nim pridáva s obilím a hnojivami, ktorých veľké množstvo dokáže vyprodukovať aj Čína. Mnohé krajiny, ktoré vstúpili do bloku BRICS, chcú posilniť vzájomný obchod.
Posilnenie medziregionálneho obchodu v strednodobom horizonte
SCMP tiež uvádza, že burza obilia by mohla byť nevyhnutným krokom k nezávislosti od dominancie dolára. V strednodobom horizonte by to mohlo ďalej posilniť medziregionálny obchod medzi krajinami BRICS. Mohla by dokonca viesť ku komplexnej výmene surovín v rámci bloku BRICS.
Ako píše denník, Egypt už navrhol, že by mohol zriadiť globálne centrum skladovania obilia. To sa stretlo so záujmom štátov BRICS.
Podľa SCMP by burza obilia v rámci BRICS mohla posilniť geopolitické a geostrategické zosúladenie zúčastnených krajín posilnením poľnohospodárskych a obchodných vzťahov s Ruskom. Tým by sa zmenila globálna rovnováha síl.
Medzi krajiny, ktoré vyvážajú veľké množstvá hnojív, patria v súčasnosti okrem Číny a Ruska aj USA a Kanada. Austrália, USA a Kanada sú tiež významnými vývozcami obilia. Ak by teraz museli konkurovať v súčasnosti lacnejšiemu ruskému obiliu, tieto krajiny by si mohli ťažšie udržať svoj podiel na svetovom trhu.
Ako píše Telepolis, očakáva sa, že Rusko tento rok vyvezie 56 % svojej úrody pšenice, čo by bol rekordný údaj. Na druhej strane, USA podľa SCMP tento rok vyvezú len 39 % svojej úrody pšenice. To by znamenalo pokles, keďže krajina predtým vyvážala v priemere 50 % svojej úrody.
Pšenica v USA už dlhší čas nezohráva dominantnú úlohu. „Počet pšeničných fariem za posledné dve desaťročia prudko klesol, pretože mnohí americkí farmári prechádzajú na výnosnejšie produkty, ako je sója a kukurica. Podľa údajov zo sčítania ľudu sa počet pšeničných fariem v USA od roku 2002 znížil o viac ako 40 %,“ vypočítava Nathan Owens v analýze pre odborný časopis Agriculture Dive.
Podľa Owensa malo dlhotrvajúce sucho v USA vplyv aj na dostupnosť červenej ozimnej pšenice. Táto pšenica je zvyčajne jedným z najviac vyvážaných druhov obilia z USA. V dôsledku nedostatku ozimnej pšenice v USA sa ceny pre tamojších kupujúcich zvýšili. Tí sa poobzerali po trhu a nakupovali v iných krajinách.
Ako uviedol denník Agrarzeitung, dňa 8. marca malo byť z USA do Číny dodaných 240 000 ton pšenice, 15. marca dokonca 264 000 ton. Kontrakty na americkú ozimnú pšenicu však čínska strana údajne zrušila. Americkým vývozcom zostalo buď 504 000 ton pšenice, alebo museli hľadať iných odberateľov. Podľa údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva (USDA) z roku 1999 to bolo doteraz najväčšie zrušené množstvo. To viedlo k ešte nižšej cene pšenice.
Tento vývoj ovplyvnil v marci aj dodávky austrálskej pšenice. Čínski dovozcovia pšenice zrušili približne milión ton dodávok austrálskej pšenice alebo ich presunuli na druhý štvrťrok.
Dolár ako rezervná mena by mohol byť oslabený
Obilná burza BRICS je stále snom budúcnosti. Mnoho otázok zostáva nezodpovedaných. Aj keď sa naznačila možnosť platby v príslušnej národnej mene, nemožno vylúčiť, že rubeľ alebo jüan by nakoniec mohli byť hlavnou menou novej obchodnej platformy. Rusko aj Čína by mohli mať záujem na tom, aby sa ich mena používala na zúčtovanie a stala sa tak de facto hlavnou menou.
Pre čistých dovozcov poľnohospodárskych výrobkov, ako sú krajiny Blízkeho východu, by to nebolo zlepšenie: aby mohli obchodovať na novej platforme, museli by vymeniť svoje petrodoláre za novú rezervnú menu. Doteraz mohli svoje petrodoláre alebo poľnohospodárske doláre bez problémov okamžite recyklovať v USA. Boli by to teda USA, ktoré by okamžite pocítili dôsledky výmeny obilia v rámci BRICS – úloha dolára ako medzinárodnej rezervnej meny by sa oslabila.
Dnes poľnohospodárske a petrodoláre vytvárajú stály dopyt po americkej mene, a tým ju podporujú. To by už neplatilo v takej miere ako dnes. Keď Rusko navrhovalo zriadenie burzy obilia BRICS, možno kalkulovalo s tým, že by to mohlo vytvoriť tlak na dolár.
Rusko má v súčasnosti zásoby obilia
Ruský návrh na vytvorenie burzy obilia BRICS však môže mať aj iné pozadie. Rusko malo v rokoch 2022 aj 2023 vynikajúcu úrodu. Rusko teraz sedí na vysokých zásobách a následný tlak na vývoz spôsobuje pokles cien obilia. O tomto jave okrem iných informoval aj internetový portál Mundus Agri.
Aby toho nebolo málo, ceny obilia na svetovom trhu už nejaký čas klesajú, pretože Ukrajina svoje obilie dumpingovo predáva na trhu. EÚ v rámci opatrení na uľahčenie obchodu rozhodla o tzv. colnom moratóriu na ukrajinské poľnohospodárske výrobky v júni 2022.
Podľa niektorých krajín EÚ, ktoré sú geograficky blízko Ukrajiny, zvýšený dovoz obilia a olejnín v minulom roku tiež vyvolal tlak na tamojšie regionálne poľnohospodárske trhy, napríklad v Poľsku a Maďarsku. „Negatívny vplyv malo v lete aj ukončenie platnosti Istanbulskej dohody o obilninách, ktorú Rusko nepredĺžilo. Táto dohoda uľahčovala predaj obilia do tretích krajín cez Čierne more,“ píše internetový portál proplanta.
Dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorá bola dojednaná koncom júla 2022 za sprostredkovania Turecka, zaručovala okrem iného bezpečný vývoz obilia z prístavov na juhu Ukrajiny cez Čierne more. Cieľom dohody bolo zabrániť hladomoru vo svete.
Od podpísania dohody v roku 2022 Moskva opakovane hrozila jej vypovedaním a nakoniec ju na poslednú chvíľu predĺžila, najprv o štyri mesiace a naposledy len o dva mesiace. Rusko trvá na vykonávaní časti dohody, ktorá stanovuje do značnej miery neobmedzený prístup na svetový trh s potravinami a hnojivami z Ruska.
Kremeľ však tvrdí, že tento prístup naďalej obmedzujú sankcie, ktoré Západ zaviedol v dôsledku ruského útoku na Ukrajinu. Platnosť dohody sa mala predĺžiť 17. júla minulého roka. Rusko však umožnilo, aby jej platnosť vypršala.
Do júla Rusko využívalo aj „dohodu o obilí“. Na základe tejto dohody boli pre časť ruského poľnohospodárskeho sektora udelené výnimky zo západných sankcií. Tá sa skončila v júli minulého roka.
Pri pohľade na všetky tieto body môže mať Rusko motív ponúknuť svoje nadmerné kapacity čistým dovozcom z bloku BRICS. Ak sa mu to nepodarí, krajine pravdepodobne zostane veľké množstvo obilia.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
