Nedeľa 24. novembra, 2024
Na snímke exminister spravodlivosti Štefan Harabín (Zdroj: Štefan Harabín / FB)

R. Glück, S. Migaľ, L. Plaváková a M. Čaučík sa nestotožňujú so Š. Harabinom v súdnej rade

Bývalý predseda Najvyššieho súdu SR a exminister spravodlivosti Štefan Harabin by sa nemal stať členom Súdnej rady SR. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike sa na tom zhodli poslanci parlamentu Richard Glück (Smer-SD), Lucia Plaváková (PS) a Marián Čaučík (KDH). S prípadnou nomináciou Harabina nie sú podľa poslanca Samuela Migaľa úplne stotožnení ani v Hlase-SD.

Podľa R. Glücka nie je šťastné, že SNS avizovala Harabinovu nomináciu na kandidáta do Súdnej rady prostredníctvom médií. „Konkrétni nominanti by nemali mať podľa mňa politickú minulosť, čiže to je môj názor, že jednoducho Štefan Harabin by nemal byť len z tohto dôvodu nominovaný,“ uviedol R. Glück. S. Migaľ podotkol, že ak by SNS trvala na tomto kandidátovi, v Hlase-SD si k tomu budú musieť sadnúť. Doplnil, že v strane nie sú s prípadnou nomináciou Š. Harabina úplne stotožnení.

Prípadný návrh Š. Harabina KDH nepodporí. „Súdnictvo by malo byť nezávislé a malo by sa tak aj javiť,“ dodal M. Čaučík. Štefan Harabin je podľa L. Plavákovej predstaviteľom najtemnejšieho obdobia slovenského súdnictva. Považuje tiež za škandalózne, akým spôsobom sa uskutočnilo v parlamente odvolávanie Jána Mazáka a Andreja Majerníka zo súdnej rady.

S. Migaľ ďalej v diskusii povedal, že stále platí stanovisko strany Hlas-SD, ktorá nevidí dôvod na otváranie koaličnej zmluvy. Zopakoval, že post predsedu Národnej rady SR patrí Hlasu-SD. Na otázku o prípadných dvoch kreslách podpredsedu parlamentu pre SNS reagoval, že ide o záležitosti, ktoré sa musia vyriešiť na koaličnej rade. „Je potrebné urobiť všetko pre to, aby koalícia bola stabilná,“ doplnil R. Glück. Je podľa neho potrebné rešpektovať koaličnú zmluvu.

Novela zákona o mimovládnych organizáciách sa bude podľa S. Migaľa ešte meniť a o definitívnej podobe diskutujú. Pripomenul, že chcú stransparentniť ich financovanie. „V rámci zvýšenia transparentnosti je dôležité, aby mimovládne organizácie riadne zverejňovali svoje financovanie, aby nešlo o nejakú šedú zónu, a to je jedno, že či sú financované zo Západu, alebo z Východu,“ podotkol S. Migaľ. L. Plaváková reagovala, že návrh zákona je mimoriadne škodlivý. „Je to stigmatizujúce, je to nálepkovanie určitých mimovládnych organizácií ako organizácie, ktoré majú finančné zdroje zo zahraničia,“ poznamenala.

Prečítajte si aj