Stratégia Číny na likvidáciu európskeho priemyslu
Európsky priemysel sa topí v záplave neregulovaného čínskeho dovozu. „Európsky priemysel čelí obrovskému šoku,“ hovorí ekonóm Joerg Wuttke, emeritný prezident Európskej obchodnej komory v Číne.
V oceliarskom, automobilovom, veternom, solárnom, batériovom, chemickom a farmaceutickom priemysle i v ďalších odvetviach čínsky priemysel predbieha európsky. Aby to tak bolo aj naďalej, neustále rozširuje svoje výrobné a vývozné kapacity s cieľom zaplaviť európsky trh špičkovými výrobkami za dumpingové ceny.
„To, čoho sme v súčasnosti svedkami, je ako sledovať spomalenú vlakovú nehodu,“ povedal Jens Eskelund, predseda Dánskej obchodnej komory v Číne, v reakcii na správu Obchodnej komory Európskej únie v Číne. Varoval pred čínskou hrozbou pre európske hospodárstvo.
Prostredníctvom masívnych investícií do spracovateľského priemyslu, strategických technológií a zaplavenia trhu sleduje čínsky režim jasný cieľ: prehĺbiť priemyselný úpadok Európy.
Plán Číny: zlikvidovať európsku konkurenciu
Energetická kríza v Európe počas vojny na Ukrajine Čínu nezasiahla. A dovoz ropy a plynu z Ruska po sankciách EÚ voči Rusku jej hral do karát. Aby čínske spoločnosti zvýšili produkciu, využili výrazné zníženie nákladov a masívne investície Čínskej komunistickej strany (ČKS) – čo viedlo k bezkonkurenčne nízkym cenám produkcie na celom svete.
Podľa očakávanej správy Maria Draghiho sú všetky predpoklady na dlhodobý úpadok európskeho priemyslu, pričom samotná Európa zažíva priemyselný útlm, keďže Zelená dohoda obmedzuje jej konkurencieschopnosť.
Nič nie je náhoda, hovorí Philipp Lausberg, analytik z Európskeho politického centra poukazujúci na nebezpečenstvo, ktoré pre európsku ekonomiku predstavuje „neomerkantilistická” politika Číny. „Chcú sami vyrábať všetko, čo je pre nich strategicky dôležité. Chcú byť autonómni, a pritom chcú využívať voľné trhy na vývoz a vytváranie príjmov z exportu. A to je pre Európu samozrejme problém,” vysvetlil pre Euractive.
Vysoko dotované čínske továrne už dva roky bežia na plné obrátky. Čínske výrobky, ako sú napríklad solárne články, batérie, elektromobily a biotechnológie, sa uvoľňujú na vývoz, aby nasýtili trh veľmi agresívnymi cenami.
Táto priemyselná nadprodukcia nasleduje po historicky vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá v lete 2023 presiahla 21%, a po situácii v sektore nehnuteľností, ktorý je na pokraji explózie a tvorí oporu čínskej ekonomiky.
Vzhľadom na to, že domáca spotreba čínskych domácností klesala, konečným riešením Číny bolo rozhodne sa obrátiť na vývozné trhy, pričom Európa bola ich prvým cieľom vzhľadom na chýbajúcu colnú ochranu na jej hraniciach.
Michel Hermans, profesor geopolitiky na obchodnej škole HEC-Liège, zhrnul pre L’Écho de Belgique:
„Čína zápasí so svojimi problémami a snaží sa reorganizovať svoje hospodárstvo a predať všetko, čoho má príliš veľa za každú cenu.“
V roku 2023 pochádzalo 35% svetovej priemyselnej výroby z Číny.
Podľa Les Échos bola čínska priemyselná výroba trikrát vyššia ako v USA, čím sa dostala ďaleko pred Európu. „Všetko nasvedčuje tomu, že prudký nárast čínskeho vývozu bude pokračovať aj v roku 2024,” hovorí Charlotte De Montpellier, ekonómka ING Group.
Existenčná hrozba pre priemyselnú Európu
Brusel a Washington sú obzvlášť znepokojené touto „nadbytočnou kapacitou” v čínskom priemysle. Do solárnej energie, elektromobilov a batérií tam prúdia veľké dotácie, ktoré ohrozujú ziskovosť pre konkurenciu v týchto odvetviach.
Západné krajiny sa obávajú, že Čína by mohla rozšíriť svoje výrobné kapacity a zásoby do takej miery, že európske spoločnosti by už neboli schopné držať krok bez obchodných bariér.
„Obrovský nadbytok kapacít v čínskom priemysle nepredstavuje len výzvu pre otvorené ekonomiky, ale skrýva v sebe aj riziko vyvolania protekcionistických síl v niektorých krajinách,“ hovorí Joerg Wuttke, emeritný prezident Európskej obchodnej komory v Číne. „Toto je len začiatok,“ pokračuje ekonóm, „európsky priemysel čaká obrovský šok.“
Tvárou v tvár gigantickej čínskej nadprodukcii sú na vedľajšiu koľaj odstavované európske továrne, ktoré sú zasiahnuté rastúcimi cenami energií.
Vo viacerých odvetviach je európsky priemysel nahradzovaný svojím čínskym náprotivkom, pričom hrozí rozsiahly bankrot, či už ide o automobilový priemysel s elektromobilmi, podnikové roboty alebo dokonca technológie na znižovanie emisií uhlíka.
Podľa L’Écho napriek volaniu po „európskej suverenite“ a „európskej priemyselnej politike“ v súčasnej dobe k hospodárskemu odchodu EÚ od Číny nedochádza.
Čínsky nápor vo viacerých kľúčových odvetviach
Čína sa snaží za každú cenu presadiť svoju priemyselnú dominanciu v niekoľkých kľúčových technologických odvetviach, ktoré budú určovať novú hospodársku polarizáciu zajtrajška.
V sektore solárnych panelov čínsky priemysel využil svoju nadbytočnú kapacitu na vývoz obrovských zásob, čím vyhnal ceny na bezprecedentnú úroveň. V európskych prístavoch a skladoch už čakajú desiatky miliónov panelov. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) disponuje Čína v súčasnosti s viac ako 80% svetovej výrobnej kapacity solárnych článkov.
Práve toto extrémne dominantné postavenie chce vláda Si Ťin-pchinga v budúcich rokoch ešte rozšíriť, aby osudovo pripútala európsky energetický park k takmer výlučne čínskej produkcii.
Čína hrá na strunu exportnej výroby aj v prípade batérií. V roku 2023 čínske továrne vyrábali dvakrát viac, ako bol domáci dopyt, pričom do roku 2030 sa má výrobná kapacita zdvojnásobiť. Táto nadbytočná kapacita by mala čínskemu režimu umožniť zaplavenie zahraničných trhov, najmä európskych. Podobne ako v prípade solárnych modulov je zrýchlený rozvoj batériového priemyslu spôsobený astronomickými dotáciami ČKS a zrýchlenou automatizáciou a robotizáciou priemyslu.
V odvetví veternej energie Čína v roku 2023 vyrobila o 66% viac veterných turbín ako v roku 2022, čo je rekord ilustrujúci rastúci apetít čínskeho režimu, ktorý v súčasnosti stavia viac ako polovicu všetkých veterných elektrární na svete. Podľa Svetovej rady pre veternú energiu (GWEC) sa Čína takisto podieľa takmer 60% na celosvetovej výrobnej kapacite turbín.
Pokiaľ ide o automobilový priemysel, údaje o čínskom vývoze automobilov ukazujú, že „už nie sme vo svete, kde Čína predbieha ostatné krajiny, ale na svetovom trhu, ktorému Čína dominuje“, vysvetlil ekonóm Anthony Morlet-Lavidalie v časopise Usine Nouvelle.
„Stupeň robotizácie tovární je neporovnateľne pokročilejší ako u nás. Aj technologické postupy výroby elektromobilov sú lepšie zvládnuté, nehovoriac o inováciách v oblasti batérií,“ dodal.
Veľmi reálnym dôsledkom je opäť čínska nadkapacita, ktorá „neponecháva európskym priemyselníkom dostatok priestoru pre svetovú konkurenciu“.
Rovnaký model drvenia trhu a európskych podnikov cielenou nadprodukciou zo strany Číny je zrejmý vo farmaceutickom, oceliarskom, chemickom a papierenskom priemysle, zatiaľ čo textilný a odevný priemysel, ktorý bol kedysi motorom jej rastu, sa dostáva do úzadia.
Paralely s nadprodukciou ocele počas Veľkého skoku vpred
Za zdanlivou silou Číny však môže byť hektické tempo, ktoré ľuďom spôsobuje choroby. Paralely so situáciou v Číne pred 60 rokmi sú znepokojujúce. V roku 1958 Mao Ce-tung spustil ambiciózny program priemyselného rozvoja – Veľký skok vpred – s cieľom urýchliť hospodársky rozvoj krajiny zvýšením produktivity v priemysle a poľnohospodárstve.
Mao Ce-tung sa rozhodol preindustrializovať Čínu, aby dohnal jej hospodársku a priemyselnú zaostalosť, a využil príležitosť na upevnenie svojej moci v krajine.
Na dosiahnutie Veľkého skoku vpred Mao Ce-tung zaviedol na vidieku decentralizované a sebastredné hospodárstvo a nútil roľníkov vyrábať oceľ. Ukázalo sa však, že táto oceľ je nekvalitná a úroda na poliach hnije. To, čo malo byť Maovým veľkým skokom vpred, sa ukázalo ako hospodárska a humanitárna katastrofa.
Miestni úradníci sústrediaci sa na pozitívne čísla, ktoré sa mali dosiahnuť pri vývoze, zatajovali skutočné výsledky a zo strachu pred represáliami zo strany režimu posielali ústrednej straníckej kancelárii sfalšované údaje.
Podľa čínskeho novinára a historika Jang Jishenga to počas 4 rokov viedlo k bezprecedentnému hladomoru, ktorý zabil 36 miliónov ľudí. Čína sa navonok javila ako silná, ale stála na začiatku jedného z najdramatickejších a najbrutálnejších kolapsov v dejinách ľudstva.
Pomalá európska reakcia
8. apríla 2024 sa stretli ministri hospodárstva Bruno Le Maire (Francúzsko), Robert Habeck (Nemecko) a Adolfo Urso (Taliansko), aby rokovali o európskej priemyselnej politike. „Cieľom je definovať spoločnú hospodársku stratégiu, ktorá by čelila ofenzíve Číny a USA,“ povedal Bruno Le Maire na stretnutí s novinármi. Dodal: „Musíme pevne stáť tvárou v tvár protivníkom, ktorí neváhajú hrať tvrdú hru.“
„Čínsky model je založený na intervencionizme, zatiaľ čo USA vsádzajú na protekcionizmus, zákon o znižovaní inflácie (IRA) a nízke ceny energií. Európa musí rozhodne brániť svoj dekarbonizovaný a konkurencieschopný hospodársky model,“ zdôraznil minister hospodárstva.
Začiatkom apríla Európska únia začala vyšetrovanie čínskych výrobcov veterných turbín, pričom ich obvinila, že dostávajú dotácie od čínskeho režimu, a tým narúšajú hospodársku súťaž na európskom trhu. Táto prax už bola odsúdená v automobilovom, železničnom priemysle a v odvetví solárnych článkov a podľa Bruselu vedie k nekalej hospodárskej súťaži vo výberových konaniach v Európe.
Výkonná riaditeľka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová v marci vyzvala Čínu, aby zmenila kurz svojho ekonomického modelu a zaviedla opatrenia na podporu domáceho dopytu s cieľom „vstúpiť do novej éry rastu“. Vysvetlila, že Čína sa nachádza „na križovatke“.
Pôvodný článok
