Jedna z najkrajších stredovekých knižníc na svete spred viac ako 600 rokov vás ohromí
Krásna, vznešená, extravagantná – to dokonale vystihuje Prunksaal Rakúskej národnej knižnice, ktorá je nepochybne jednou z najkrajších knižníc na svete.
Knižnica sa nachádza priamo uprostred Viedne, ktorá bola kedysi centrom rozsiahlej a mocnej ríše v celej Európe.
Keďže vo vedomostiach je sila, dlho vládnuca rodina Habsburgovcov vybudovala vo svojom paláci túto veľkú knižnicu, kde sa zhromažďovali vedomosti, kultúrna pamäť a nároky na panovnícku moc, aby sa zabezpečilo jej upevnenie.
Žiadna dynastia však netrvá večne. A keď moc Habsburgovcov slabla a na ich územiach rástli snahy o nezávislosť, z cisárskej knižnice sa stala Rakúska národná knižnica.
Napriek tomu si zachováva veľkú časť lesku cisára, o ktorom sa kedysi verilo, že ho vysvätil sám Boh.
Medzi zázraky umenia, architektúry a kultúrnych artefaktov v knižnici, ktorá je dnes múzeom, patrí najmä Prunksaal s dramatickým barokovým interiérom, ktorý akoby prenikal do božského sveta.
Je to, samozrejme, knižnica, a tak sa tu nachádzajú zväzky kníh a rukopisov – niektoré veľmi cenné, pochádzajúce zo stredoveku – týčiac sa v policiach po oboch stranách Prunksaalu. Nedajú sa však čítať, pretože ich stránky sú krehké a teraz sú len historickými artefaktmi, ktoré si možno prezrieť z diaľky.
Ale cisárska knižnica obsahuje oveľa viac než len knihy, ktoré svedčia o moci a dedičstve Habsburgovcov. Bola prestavaná na základe plánov Leopolda I. a dokončil ju jeho syn Karol VI., ktorý v roku 1722 inicioval jej výstavbu.
Celok je koncipovaný ako barokové umelecké dielo, ktoré spája všetky hlavné umenia – sochárstvo, architektúru, freskovú maľbu – do jednej synchrónnej harmónie.
Centrálnemu oválu sály dominuje herkulovská socha zobrazujúca podobizeň Karola VI., korunovaného za cisára Svätej ríše rímskej. Dve oblúkovité krídla po oboch stranách zodpovedajú dvom protikladným témam: vojne a mieru, s príslušnými freskami a motívmi.
Sála zdobená stĺpmi, farebným mramorom a zlatými lístkami sa týči do výšky viac ako 60 metrov a má centrálny kupolovitý strop. Pri pohľade na hlavnú fresku zhora padajú samotné nebesá, ktoré krvácajú a splývajú s miestnou architektúrou.
Božské aj pozemské postavy obývajú maľované oblaky a falošné balkóny v tomto diele s názvom „Stať sa Bohom“, ktoré sa harmonicky spája s halou.
Ak navštívite Viedeň, na cestovateľských plagátoch a v brožúrach určite uvidíte fasádu, sochy a neskutočnými freskami vyzdobený interiér Prunksaalu, ktorý patrí k najhonosnejším klenotom Viedne.
Cisárska knižnica však vznikla už pred stáročiami. V stredoveku, koncom roku 1300, slúžila vojvodovi Albrechtovi III. ako skladisko pokladov, ktoré sa nachádzalo v kaplnke vo vnútri vojvodovho hradu.
„Okrem šperkov, drahokamov a najrôznejších kuriozít sa v pokladniciach svetských regentov nachádzali aj najcennejšie knihy,“ uvádza Rakúska národná knižnica. „Tieto poklady mali nielen vysokú materiálnu, ale predovšetkým aj symbolickú a posvätnú hodnotu.“
Medzi zbierkami sa nachádzala aj najstaršia kniha, ktorá sa dnes nachádza v knižnici, Kniha evanjelií, ktorá je znázornená výjavmi zo štyroch evanjelií a v rohoch zdobená erbami štyroch rodov: Rakúska, Štajerska, Tirolska a Korutánska.
Ako zbierka v priebehu storočí menila majiteľov (vrátane niekoľkých cisárov Svätej ríše rímskej), rozširovala sa o ďalšie zbierky a knižnice prostredníctvom nákupov, konsolidácií a vedeckých pobytov.
Predovšetkým sa zbierka knižnice sústredila na vedu, históriu a genealógiu, aby legitimizovala a chránila cisárske dedičstvo; krása rukopisov ustúpila do úzadia v prospech moci.
Postupom času, v priebehu 18. storočia, však bola samotná reprezentácia jednej rodiny kritizovaná a do popredia knižnice sa dostala snaha o získanie vedomostí. Zaviedol sa indexový systém a pribudli vedecké diela.
Počas svojej histórie sa niekoľkokrát sťahovala: z kniežacieho zámku, v 16. storočí do Wiener Neustadtu, zámku Fridricha III, v roku 1623 do Harrachovho domu a nakoniec po dokončení Štátnej sály v roku 1726 do Hofburgu, cisárskeho paláca Habsburgovcov.
Štátna hala je korunovačným klenotom knižnice, hoci sa rozprestiera aj mimo nej a jej zbierky obohacujú ďalšie krídla, múzeá a čitárne. Sála, ktorá v 18. storočí slúžila najmä ako výstavná miestnosť pre hosťujúcich učencov a diplomatov, je dnes miestom pre verejnosť, ktorá si ju môže prezerať a užívať.
Je to jedna z najkrajších knižníc na svete, ale vedomosti, ktoré sa v nej nachádzajú, z nej robia oveľa viac. Rakúska národná knižnica je pamätným archívom histórie.
Okrem 200 000 kníh v Štátnej sieni sa tu nachádzajú papyrusové záznamy, zbierka glóbusov, hudobných partitúr, máp, tlačených článkov a artefaktov, spolu približne 4 milióny diel.
Takže to, čo kedysi uchovávalo dedičstvo ríše, je krásnou schránkou svojho niekdajšieho ja – napriek tomu zostáva zázrakom ľudských dejín, ktorý musíte vidieť, ak niekedy navštívite Viedeň.
Pôvodný článok
