Nedeľa 24. novembra, 2024
Na snímke Ján Figeľ, bývalý hlavný vyjednávač vstupu Slovenska do Európskej únie (EÚ) a niekdajší osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete. (Zdroj: Ján Figeľ - prvý slovenský eurokomisár / FB)

J. Figeľ: Zrušiť právo veta v citlivých otázkach by nebolo dobré pre Európu ani SR

Zrušiť právo veta v citlivých otázkach a presunúť rozhodovanie na Brusel by nebolo na prospech Európy ani Slovenska. Myslí si to bývalý slovenský eurokomisár Ján Figeľ.

„V zásadných záležitostiach sú dôležité nie rýchle rozhodnutia, ale dobré a správne rozhodnutia. Únia má byť dobre zorganizovaným spoločenstvom, ktoré efektívne slúži zmluvným záujmom svojich členských štátov a ich občanov. Má usilovať o toľko slobody, koľko je možné, a realizovať toľko integrácie, koľko je nevyhnutné na realizáciu oprávnených spoločných záujmov a potrieb,“ zdôraznil.

Únia má podľa J. Figeľa nateraz dostatok právomocí. „Čo jej však viditeľne chýba, je väčšia zrelosť lídrov na európskej a národnej úrovni. Zrelá politika predpokladá múdrosť, predvídavosť, odvahu a politické odhodlanie. Takú reprezentáciu a politiku potrebujeme v EÚ aj doma,“ doplnil.

J. Figeľ si pri príležitosti 20. výročia členstva Slovenska v EÚ zaspomínal aj na svoje pôsobenie v pozícii eurokomisára. „Začínal som 1. mája 2004 v Komisii Romana Prodiho, ktorá bola doteraz najpočetnejšia. Pôvodne mala 20 členov, po rozšírení až 30. Ako hlavný vyjednávač som s Komisiou spolupracoval intenzívne štyri roky. Vymenovaním za komisára som vlastne prešiel na druhú stranu európskeho stola,“ opísal.

V tandeme bol s fínskym kolegom Erkim Liikanenom. „Veľmi dobre som si s ním rozumel, dôveroval mi a naplno zapojil do agendy podnikania a informačnej spoločnosti. S Prodim sme priatelia a stretávame sa dodnes. Priateľstvo ma spája aj s José Manuelom Barrosom, ktorý ma požiadal o zodpovednosť za portfólio európskeho vzdelávania a kultúry. Hneď v prvom roku 2004 som uviedol do praxe excelentný program medzinárodnej univerzitnej spolupráce a mobility Erasmus Mundus,“ doplnil.

Za svoju výnimočnú a najťažšiu úlohu a výsledok v tejto oblasti považuje Figeľ založenie EIT – Európskeho inovačného a technologického inštitútu v roku 2008. „V súčasnosti, po 15 rokoch rastu, reprezentuje najväčší inovačný ekosystém na kontinente. Má vyše 2400 partnerov, ktorými sú univerzity, výskumné centrá a podniky. Som členom Riadiacej rady EIT. Na zvýšenie konkurencieschopnosti, hospodárskeho rastu a životnej úrovne potrebujeme inovácie a nové technológie, nie nové ideológie,“ zdôraznil.

Vyzdvihol napredovanie Slovenska po vstupe do EÚ, ako aj uplatnenie občanov, diplomatov, expertov v konkurenčnom medzinárodnom prostredí. „To je povzbudením aj pre novú generáciu, ktorá po 20 rokoch vyrástla v týchto moderných, európskych pomeroch s novými možnosťami a príležitosťami. Treba si to vážiť, upevňovať a rozvíjať. Generácie pred nami nemali takéto postavenie, a mnohí zaplatili za našu slobodu vysokú, ba najvyššiu cenu. Žiada si to našu aktívnu pamäť, úctu a zodpovednosť za Slovensko a za zjednotenú Európu,“ uzavrel Ján Figeľ.

Prečítajte si aj