P. Pellegrini: Budem robiť všetko pre to, aby SR bola plnohodnotným členom EÚ
Zvolený prezident SR Peter Pellegrini chce robiť všetko pre to, aby Slovensko bolo plnohodnotným členom veľkej európskej rodiny. Zároveň deklaroval, že na prvom mieste preňho bude obrana slovenských národnoštátnych záujmov. Uviedol to pri príležitosti stredajšieho 20. výročia vstupu SR do EÚ.
Vstup do EÚ považuje Pellegrini za jeden z najvýznamnejších míľnikov histórie Slovenska. „Želám si, aby nás po júnových voľbách v Európskom parlamente reprezentovali ľudia, ktorí sa neboja prehovoriť vtedy, keď sa treba zastať svojej vlasti a obhajovať jej záujem,“ dodal na sociálnej sieti.
Z. Čaputová: Hlas SR po vstupe do EÚ zosilnel
Hlas Slovenskej republike po vstupe do Európskej únie (EÚ) zosilnel a naša spoločnosť sa stala prosperujúcejšou. Vyplýva to z vyjadrenia prezidentky SR Zuzany Čaputovej na sociálnej sieti X. Uviedla to pri príležitosti stredajšieho 20. výročia vstupu SR do EÚ.
„Už 20 rokov sme Európskou úniou – spoločenstvom hodnôt, slobody, solidarity a bezpečnosti. Náš hlas zosilnel a naša spoločnosť sa stala prosperujúcejšou. Vstup do EÚ bolo jedným z najlepších rozhodnutí v novodobej histórii Slovenska,“ poznamenala hlava štátu.
Ako Únia sme jej slova dokázali, že ak budeme spolupracovať, budeme silnejší a úspešnejší.
R. Schuster: Miesto Slovenska je v Európskej únii
Slovensko musí poznať svoje miesto vo svete, a to je v Európskej únii (EÚ). Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ to povedal bývalý prezident SR Rudolf Schuster. Podľa neho by SR mala do tohto zoskupenia prispievať námetmi aj objektívnou kritikou.
K vstupu Slovenska do EÚ podľa neho pomohol prostredníctvom komisára EÚ pre rozširovanie Güntera Verheugena aj vtedajší nemecký prezident Johannes Rau, s ktorým mal Schuster dobré osobné vzťahy. „Verheugen dostal od prezidenta Raua tak trochu úlohu. Pošepkal mi, že ho nesmieme verejne napádať, že on vie, čo má robiť, že nám poradí, ako splniť kritériá,“ zaspomínal s tým, že tie boli prísne, no Verheugen bol nápomocný. „Niežeby nám toleroval neplnenie, ale vždy nám pošepkal, kde robíme chyby,“ dodal. Pripomenul, že bez vstupu do NATO by Slovensko nebolo ani v EÚ.
Významná bola aj spolupráca v rámci V4. „Boli sme jednotní, spolupracovali sme. Pripravovali sme sa, ako to bude fungovať, keď nebudú hranice medzi nami. Mali sme väčšie slovo, keď sme úzko spolupracovali, ako keby išiel každý sám za seba,“ skonštatoval s tým, že sa aj vzájomne podporovali.
Referendum o vstupe Slovenska do EÚ vyhlásil Schuster na 16. a 17. mája 2003. Zúčastnilo sa na ňom 52,15% oprávnených voličov, pričom súhlas s členstvom vyjadrilo 92,46% hlasujúcich. Doteraz je jediným platným referendom, ktoré sa na Slovensku konalo. Schuster v neho veril. Pripomenul, že sa podarilo presvedčiť aj expremiéra Vladimíra Mečiara. „Spočiatku to nepodporoval. Pozval som ho do Prezidentského paláca, naozaj sme sa kamarátsky stretli. Nakoniec prišiel medzi nás aj s tou vlajkou (vlajkou EÚ), keď sme sa stretli v Prezidentskom paláci a išli sme referendum propagovať do ulíc. Nikto neveril, že pôjde s nami,“ povedal s tým, že si to vážil.
Slovensko by už ako členská krajina EÚ malo podľa Schustera presadzovať aj svoje záujmy. Ak si ako člen plní svoje povinnosti, má mať aj právo na nároky. „Ten globalizovaný svet a Slovensko ako také, päťmiliónové, si musí vidieť svoje miesto vo svete. Naše miesto je v tej EÚ, ale nielen byť platným členom, ale aj si svoje vyžadovať a kriticky postupovať. Ale musíme byť jednotní, najmä smerom von. Sú veci, kde končí politická strana a kde začína Slovensko. A tam by sme mali byť jednotní. Zatiaľ nám to nefunguje, no budeme sa to musieť naučiť,“ spresnil exprezident.
V tejto súvislosti dodal, že EÚ nie vždy chápe, akou cestou si Slovensko v rámci bývalých socialistických a postkomunistických krajín prešlo. „Mali sme nejakú odbočku z vývoja, ktorý nastal po druhej svetovej vojne, a preto by mala byť EÚ voči nám v niektorých veciach tolerantnejšia a pri niektorých krokoch nás skôr pochopiť. Samozrejme, povinnosti si ako člen musíme plniť, tam žiadne výnimky neexistujú. Nemôžeme len žiadať, a keď ide o plnenie, tak byť ‚hluchonemí‘,“ vysvetlil Schuster.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
