R. Michelko tlačí na zmenu verejnoprávnej RTVS. Z. Jaurová varuje, že návrh je v rozpore s legislatívou EÚ
Vláda v stredu (24. 4.) schválila zrušenie Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) na návrh SNS. Nahradiť by ju mala STVR (Slovenská televízia a rozhlas). Michelko zmenu odôvodňuje potrebou zobjektívniť verejnoprávnu televíziu a rozhlas. Jaurová vidí len snahu o mocenské ovládnutie verejnoprávneho média, či snahu o zatlačenie súkromných televízií k múru. Zmenu inštitúcie a názvu telerozhlasu sme tu už mali aj v roku 2010. Podľa mediálnej odborníčky pokušenie politikov ovládať verejnoprávne médium je stále silné.
RTVS podľa Michelka chýba nestrannosť, vyváženosť a objektívnosť
Roman Michelko, predseda výboru pre kultúru a médiá a poslanec za SNS vníma dnešnú verejnoprávnu televíziu ako príliš aktivistickú. Tvrdí, že v istých typoch relácií neexistuje druhý názor či oponentúra. RTVS sa podľa neho správa ako hlásna trúba opozície. Nevidí snahu o nestrannosť, vyváženosť a objektívnosť.
„My si uvedomujeme, že novinári majú klásť nepríjemné otázky, majú kontrolovať vládu, ale to neznamená, že koaliční politici nemajú šancu dopovedať vety, myšlienku, rozvinúť názor,” povedal v diskusnej relácii na Exprese, pričom doplnil, že SNS svoje tvrdenia zakladá na desiatkach podnetov od svojich voličov.
Michelko má jasnú predstavu: „Televízia bude podľa neho verejnoprávna vtedy, ak ju nebude voliť plénum Národnej rady, čo je absolútna politika.”
Voľba riaditeľa radou je lepší model, než máme aktuálne
Celú radu STVR pozostávajúcu z 9 členov – nestranných odborníkov – zvolí vládna moc na návrh profesijných združení. Nový manažment bude vyberať rada, nie politici. V susednej Českej republike volí generálneho riaditeľa rada českej televízie, resp. rada Českého rozhlasu. Do roku 2011 to tak fungovalo aj u nás.
Podľa opozičnej poslankyne, podpredsedníčky mediálneho výboru a poslankyne za PS Zory Jaurovej, je voľba riaditeľa radou lepší model ako voľba riaditeľa v parlamente. „V princípe by mohla byť menej politická,” uviedla vo všeobecnej rovine. Problém však vidí v tom, ako je v zmysle nového návrhu rada volená a aké má mať právomoci.
Návrh zákona podľa jej slov koncentruje všetky riadiace a takmer aj výkonné právomoci. „Kombinácia tých dvoch vecí, že aké právomoci tá rada dostáva a ako je volená, je v princípe totálna koncentrácia moci v jednom orgáne, ktorý je výlučne politicky volený.”
Od zmeny si Michelko sľubuje, že dôjde k úprave dramaturgie. „Očakávania divákov sú, že sa tam (v diskusných reláciách) nebude boostovať jedna ideológia, jedno presvedčenie, ale že sa bude hľadať pravda zo širokého spektra. Ak má takáto relácia fungovať, dramaturgia musí byť iná.”
Rozpor s EÚ
„Vláda, premiér, ministerka a zástupcovia vládnej koalície sa vlastne vôbec netaja tým, čo je zámer toho zákona. Oni vlastne hovoria, že zámer je vymeniť riaditeľa, vymeniť manažment a dosadiť si tam svojich ľudí,” pomenúva Zora Jaurová najväčší problém návrhu.
Uvedené považuje PS za pochybné z dôvodu, že je to v príkrom rozpore s Aktom o slobode médií a európskou legislatívou. Konkrétne s článkom, ako sa majú voliť a odvolávať riaditelia verejnoprávnych médií a článkom o tom, že všetky zásadné zmeny sa majú prijímať primerane a majú byť prediskutované s celým mediálnym priestorom. Ľuboš Machaj, aktuálny riaditeľ RTVS, bol zvolený Národnou radou (NR) SR na post generálneho riaditeľa do roku 2027.
„Myslia si, že koalícia obíde nariadenie tým, že zrušia súčasnú televíziu a založia novú identickú. Európska legislatíva hovorí o tom, že to nie je správne.” Podľa Jaurovovej je Európska komisia znepokojená zámerom slovenskej vlády ovládnuť verejnoprávne médiá.
Podľa poslankyne sa naviac všetky zmeny, ktoré vládna SNS navrhuje, dali urobiť novelou zákona. „Predkladajú zákon, ktorý je v 95% totožný so zákonom, ktorý máme dnes, akurát zanikajú funkcie riaditeľa a členov rady,” upresnila.
Poslanec Jozef Hajko (KDH) tvrdí, že „novým zákonom by sa v podstate RTVS zoštátnila, alebo paradoxne sprivatizovala jednou politickou stranou.”
Nespokojnosť súkromných televízií
Hajko tiež upozorňuje na fakt, že nový návrh zákona tlačí televíziu a rozhlas do komerčnej činnosti, z čoho si predkladatelia sľubujú par desiatok miliónov eur navyše. Táto skutočnosť však bude tlačiť televíziu do programov, ktoré budú komerčne úspešné, čo ju vytláča z jej prirodzeného priestoru verejnoprávnej roviny.
Proti tomuto návrhu tiež protestuje Asociácia televíznych vysielateľov Slovenska (ATVS). Túto vytvorili televízne stanice skupiny Markíza, JOJ Group a TA3 s cieľom spolupracovať pri spoločných témach. „Obrovské zvýšenie podielu reklamy v prípade verejnoprávneho vysielateľa zásadne znevýhodňuje súkromných televíznych vysielateľov, poskytne mu neférovú výhodu a predstavuje ďalšiu snahu o obmedzenie pôsobenia súkromných televízií na trhu,“ uvádza ATVS.
Jaurová prizvukuje, že zvyšovanie reklamy je v príkrom rozpore s dôvodovou správou zákona, kde si SNS stanovilo za hlavný záujem zvyšovanie verejnoprávnosti. Vidí v takomto nastavení skôr „snahu zasiahnuť do biznis modelov súkromných televízií a nejakým spôsobom ich zatlačiť k múru”.
Pokušenie politikov
Podľa Maríny Urbaníkovej, odbornej asistentky na Katedre mediálních štúdií a žurnalistiky Masarykovej univerzity, verejnoprávne médiá (alebo inak povedané médiá verejnej služby) spoločnosť potrebuje z dvoch hlavných dôvodov. Jedným je, že nemajú vlastníka, a preto nebudú ovplyvňované ekonomickými dôvodmi majiteľa alebo jeho politickými záujmami a zároveň nemusia generovať zisk, takže nie sú pod tlakom produkovať komerčne, aby pritiahli čo najväčšie publikum. Druhým dôvodom je to, že verejnoprávne médiá nie sú ani štátne médiá, takže ich úlohou nie je propagovať štátnu moc.
„Zmyslom ich (pozn. red. médií verejnej služby) existencie nie je napĺňanie nejakých súkromných, politických alebo ekonomických záujmov, ale práve napĺňanie záujmov verejnosti,” uviedla Urbaniková.
Tým, že niektoré pozície sú politicky dosadzované (šéfa RTVS volia priamo poslanci NR SR), dochádza k tomu, že RTVS nemôže byť vynechaná z politických hier. Podľa Urbaníkovej žiadna vláda za 30 rokov nenastavila mediálne zákony tak, aby sa RTVS v najväčšej miere ochránila od politických tlakov. Aj zlúčenie RTVS v roku 2011 v podstate chápe ako politicky motivované rozhodnutie za vlády Ivety Radičovej, keďže viedlo k tomu, že sa vláda mohla zbaviť dvoch generálnych riaditeľov dosadených predchádzajúcou vládou. Dokonca v skrátenom legislatívnom konaní.
„Pokušenie mať k dispozícií médium, na ktoré môžete zatlačiť a nič vás to nestojí, pretože si ho platí verejnosť, je proste príliš silné,” objasňuje Urbaniková.
