A. Záborská, M. Dzurinda a S. Kozlík spomínajú na začiatky Slovenska v EÚ
A. Záborská: Na Slovensko sa po mečiarizme pozeralo cez prsty
Na Slovensko sa v časoch po mečiarizme pozeralo cez prsty, spomína na obdobie svojho príchodu do Európskeho parlamentu Anna Záborská, ktorá bola europoslankyňou 15 rokov. Slovensko si 1. mája pripomína 20 rokov od svojho vstupu do Európskej únie.
„Od samého začiatku sme si uvedomovali, že sme noví. Na Slovensko sa v časoch po mečiarizme pozeralo cez prsty a svoju pozíciu sme si museli vydobyť. Že sme to dobre zvládli, o tom svedčí naše postavenie ako v EP, tak v Európskej komisii,“ uviedla jedna z prvých slovenských europoslancov.
A. Záborská bola pred vstupom Slovenska do EÚ pozorovateľkou. „Takže som sa za ten čas s prácou, ale aj budovami ako tak zblížila. Nebolo to jednoduché. Hneď v prvom volebnom období som bola zvolená za predsedníčku parlamentného výboru, a tak som do toho vhupla rovnými nohami. Bola to užitočná skúsenosť pre celých pätnásť rokov,“ poznamenala.
V europarlamente sa cítila veľmi dobre. „Prostredie som zažívala veľmi familiárne, lebo mojim prioritným jazykom bola francúzština a preto vzťahy s ľuďmi – Francúzmi, ktorí to prostredie v Štrasburgu aj Bruseli vytvárali, boli veľmi blízke,“ doplnila A. Záborská.
Ako europoslankyňa sa venovala rôznorodým témam. „Chudoba, hlavne chudoba žien a deti, rozvojová politika, násilie, zosúladenie rodinného a pracovného života, rodinné podnikanie, ale aj veci z medicíny, cirkulárna ekonomika či označovanie potravín,“ doplnila.
M. Dzurinda: Nie je najmenší dôvod zvažovať alternatívu k EÚ
Expremiér Mikuláš Dzurinda, ktorý pred 20 rokmi doviedol Slovensko do Európskej únie (EÚ), nevidí najmenší dôvod zvažovať v súčasnosti alternatívu k EÚ. „Otázkou je iba to, ako dokáže Slovensko prispievať k jej spoločnej prosperite a ako efektívne sa na tejto prosperite podieľať,“ poznamenal. Slovensko si 1. mája pripomína 20 rokov od vstupu do EÚ.
V Únii sa hovorí aj o potrebe jej reformy, M. Dzurinda si myslí, že k vnútornej reforme EÚ raz dôjde. „Otázkou je iba to, kedy a za akých okolností. Projekt európskeho zjednotenia treba dokončiť. Horizontálne – to znamená prijatím krajín západného Balkánu a krajín Východného partnerstva, ale aj vertikálne – to znamená dobudovaním EÚ do podoby politickej únie. Vývoj vo svete a najmä v našom európskom okolí pôsobí oboma smermi,“ doplnil.
Pri procese dobudovania EÚ do podoby politickej únie je podľa Mikuláša Dzurindu v prvom rade potrebné prísne rešpektovať princíp subsidiarity. „Rešpektovať plnú suverenitu členských štátov v otázkach kultúrnych, etických, vzdelávacích. Je treba mať na pamäti kultúrnu rôznorodosť Európy a nepodliehať pokušeniu ‚harmonizovať‘ túto rôznorodosť,“ poznamenal.
Potom podľa neho dokážeme ľahšie identifikovať oblasti, v ktorých spoločné rozhodovanie, nie nekonečné dohadovanie sa, bude na prospech všetkých členských krajín EÚ. „Podľa mňa do tejto sféry patrí zahraničná politika a bezpečnosť. Tam treba pristúpiť k rozhodovaniu kvalifikovanou väčšinou,“ povedal v súvislosti s diskusiou o možnosti veto pri rozhodovaní v Rade EÚ.
S. Kozlík: Verejná mienka bola dlhodobo pozitívna k vstupu Slovenska do EÚ
Európska únia (EÚ) sa po roku 1989 javila pre východo- a stredoeurópske štáty, ktoré prešli demokratizačnou transformáciou, ako zem zasľúbená. Na Slovensku bola verejná mienka k vstupu do EÚ dlhodobo pozitívne naklonená. Pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ to uviedol jeden z prvých slovenských europoslancov Sergej Kozlík.
„Najmä v dôsledku rozpadu trhov bývalého Sovietskeho zväzu, ale niekedy aj unáhleného odchodu z týchto teritórií, sa západné trhy pomerne rýchlo stali pre vývozy z týchto štátov trhmi dominantnými, čo platilo aj pre Slovensko. Hospodárska spolupráca s krajinami EÚ sa preto javila ako logická a Vladimír Mečiar v auguste 1993 podpísal v Luxemburgu asociačnú dohodu s cieľom budúceho pristúpenia Slovenska do EÚ,“ doplnil S. Kozlík.
Poukázal, že na rozdiel od vzťahu k NATO, smerom k EÚ dlhodobo prevládala pozitívna verejná mienka. Kozlík za tým vidí aj masívnu propagandu. „Tá pomerne jednostranne popisovala výhody členstva v EÚ. Podiel občanov, podporujúcich vstup do EÚ, dosahoval 70 percent, a to naprieč politickým spektrom bez ohľadu na to, či išlo o voličov vládnych alebo opozičných strán. To bol aj dôvod, prečo účasť na referende podporili vládni aj opoziční politici, a že aj keď s odretými ušami, referendum bolo právoplatné,“ priblížil.
S. Kozlík dodáva, že hneď po podpise prístupovej zmluvy medzi Slovenskom a EÚ v roku 1995 sa začalo intenzívne pracovať na približovaní právneho stavu Slovenskej republiky a Európskej únie. „Za Mečiarovej vlády sa dosiahol v tomto smere významný pokrok, nastavili sa pravidlá a postupy tohto procesu, harmonizovalo sa vyše 50 percent právnych aktov. Samozrejme, že proces pokračoval aj za Dzurindových vlád po roku 1998, dôležité v neskoršom období bolo najmä uzatváranie kapitol viazaných už na konkrétne systémové celky,“ podotkol.
Dzurindove vlády po roku 1998 podľa Kozlíka sprivatizovali banky a sieťové odvetvia. „Ostatné tzv. reformy bol už len bolestný kolorit. Napr. rovná daň z príjmov, ktorá zvýhodnila bohatých a znížila príjmy príjmovo slabších. Následný vyše 20-percentný výpadok príjmov z priamych daní bol kompenzovaný zrušením zvýhodnenej sadzby DPH na potraviny, služby, bývanie, zdravotníctvo a ďalšie citlivé komodity, čo opäť zasiahlo najmä slabšie sociálne skupiny,“ vymenoval.
S. Kozlík je presvedčený, že v predvstupovom období sa veľa vecí malo urobiť inak. „Druhá vec je, či sa to reálne dalo urobiť inak. Podmienky nastavoval vyspelý Západ. Nielen voči Slovensku, ale voči celej východnej Európe,“ poznamenal.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
