Premiér vyzýva na expresné rozhodnutie Ústavného súdu. Advokátska komora nepovažuje novelu Trestného zákona za protiústavnú (Analýza)
Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS) pomerne rýchlo rozhodol o pozastavení niektorých ustanovení trestnoprávnych kódexov, čo vyvolalo tlak na rovnako expresné rozhodnutie vo veci samej. ÚS by už mal disponovať stanoviskami rôznych zainteresovaných subjektov, takže nič nebráni tomu, aby posúdil protiústavnosť novely v dohľadnej dobe. Slovenská advokátska komora (SAK) a Právnická fakulta Univerzity Komenského prispeli k diskusii o legitímnosti prijatia novely Trestného zákona svojimi vyjadreniami. Generálna prokuratúra svoje stanovisko zatiaľ zverejniť nechce.
Rozhodnutie by malo padnúť rádovo v týždňoch či mesiacoch
Plynie druhý mesiac od pozastavenia účinnosti niektorých ustanovení trestnoprávnych kódexov. Hoci sa vláda snažila, aby novela stihla byť aspoň jeden deň účinná, pričom čelila kritike kvôli “naťahovaniu času” pred zverejnením zákona, ÚS prelomil svoju zaužívanú rozhodovaciu prax a rozhodol aj o zákone ešte nepublikovanom v zbierke.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) vyzval ÚS, aby rozhodol aj o merite veci tak expresne rýchlo ako rozhodol o pozastavení účinnosti. „Budeme vyzývať Ústavný súd SR, aby konal, ak bol taký rýchly v tejto veci, pretože nesvedčí právnej istote a stabilite, aby v tak závažnej veci ako je trestná politika štátu, sme teraz čakali rok, dva, či Ústavný súd bude alebo nebude súhlasiť s tými paragrafmi,“ uviedol.
Robert Kaliňák (Smer-SD) hovoril o klesaní dôvery občanov v ÚS. „Ich žiadosti, ich sťažnosti na Ústavný súd, nechávate pán predseda Ústavného súdu, čakať mesiace a roky, žiadosti poslancov Národnej rady, vám vyrovnaného partnera v rámci delenia moci, nechávate čakať tri roky. Žiadosť pani prezidentky, jej poradcov, s ktorými dobre vychádzate, pochopiteľne, deväť dní,“ uviedol. Tiež vyzval ÚS, aby o celej novele rozhodol rádovo v dňoch. Podľa neho by mu pri začatom tempe malo stačiť 30 dní.
Bývalý predseda Súdnej rady SR a bývalý predseda ÚS Ján Mazák zas uviedol, že podľa neho nejde vôbec o neštandardné rozhodnutie alebo rozhodnutie, ktoré by bolo urobené v rekordne rýchlom čase. Podľa neho si ÚS všimol, že síce koaliční poslanci využívajú rozpätie lehôt v medziach zákona, ale so zlým úmyslom. Ide teda o odpoveď ÚS na pokus koalície obísť jeho právomoc. ÚS podľa neho musí chrániť jadro ústavnosti a princípy.
Podľa právnika Ústavu štátu a práva SAV Eduarda Bárányho bola rýchlosť rozhodovania o pozastavení účinnosti sama osebe nevhodná. “Osobne dúfam, že v tejto nevhodnosti sa nebude pokračovať v samotnom konaní. Bežne ÚS o súlade právnych predpisov rozhoduje v dobe mesiacov až rokov. Bol by som nerád, keby toto patrilo do tej druhej skupiny,“ uviedol.
Sudca ÚS Peter Straka, ktorý je zároveň sudca spravodajca v teto veci, už skôr avizoval, že chce, aby sa verejnosť čo najskôr dozvedela, či skúmaný materiál je alebo nie je protiústavný. „Budeme merať čas skôr v týždňoch ako mesiacoch,“ povedal na tlačovej konferencii. Ak by išlo o mesiace, je pripravený navrhnúť zrušenie pozastavenia účinnosti minimálne pri časti ustanovení.
ÚS požiadal rôzne zainteresované subjekty, ktoré s Trestným zákonom prichádzajú do kontaktu – parlament, vládu, generálneho prokurátora, verejného ochrancu práv a predsedu Najvyššieho súdu – o vyjadrenie. Podľa denníka SME by už všetkými potrebnými stanoviskami mal ÚS disponovať a teda by v najbližších dňoch či týždňoch mohol rozhodnúť.
SAK novelu Trestného zákona odobrila, jej člen však tvrdí, že veľa advokátov má iný názor
V stanovisku Slovenskej advokátskej komory adresovanom ÚS komora opisuje legitímnosť práva vlády na úpravy a zmeny v trestnej politike. SAK radí ÚS, aby novelu ponechal v platnosti navzdory zmätkom, kontroverznostiam a rýchlosti jej prijímania v skrátenom legislatívnom konaní. Komora nenáchadza nejaký zásadný problém v žiadnom vytýkanom bode prezidentkou či skupinou poslancov. Práve naopak, za neštandardné považuje posudzovanie ústavnosti zmien v trestnoprávnej politike štátu zo strany ÚS. „V demokratickom právnom štáte je [poz. red. takéto posudzovanie) možné len pri extrémnom excese, ktorý by prekračoval akékoľvek štandardy,“ uvádza sa v stanovisku. Za extrém by považovali odhlasovanie beztrestnosti vrážd, či napr. odobratie možnosti sudcom individualizovať tresty.
Zo záverov podania skupiny poslancov na ÚS ale vyplýva, že sa im nepozdáva už samotný proces prijímania zákona, odhliadnuc od jeho kontroverzného obsahu. “Napadnutý zákon je výsledkom svojvoľného postupu zákonodarcu, ktorý hrubým ignorovaním pravidiel legislatívneho procesu závažne ponížil Ústavu a ústavné princípy demokratického a právneho štátu, legality, zákazu svojvôle a ochrany slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti a z nich vyplývajúce ústavné práva parlamentnej opozície,” uviedlo 39 poslancov.
Skupina zákonodarcov poukazuje aj na “konflikt záujmov”, keď na príprave participovali koaliční poslanci, ktorí sú trestne stíhaní z takých trestných činov, ktorých sa navrhované zmeny týkajú. A tiež fakt, že podľa nich prišlo v procese prijímania napadnutého zákona k porušeniu zákazu imperatívneho mandátu poslancov, keď koaliční poslanci hlasovali o návrhu zákona a o pozmeňujúcich návrhoch k nemu bez toho, aby boli jednotlivé navrhované zmeny prediskutované, “resp. v niektorých prípadoch dokonca bez toho, aby vôbec vedeli, čo konkrétne je predmetom navrhovaných zmien”.
Jedným z vyčítaných bodov aj zo strany opozície bol nedostatok odbornej diskusie a rýchlosť prijímania novely, resp. novej trestnoprávnej politiky.
„Odborná i laická verejnosť boli ochudobnené o diskusiu o vládnom návrhu zákona, pričom legitimita takéhoto obmedzenia demokratickej diskusie nebola daná,“ uviedla ústavným sudcom dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová vo svojom podaní.
„Posúdenie, či sú pre takýto postup splnené zákonné podmienky, je primárne vecou zákonodarcu,“ uvádza SAK, hoci „hneď na začiatku sa kriticky vyjadrila k skrátenému legislatívnemu konaniu“. Avšak ďalej sa procesu prijímania zastáva, keď uvádza, že parlament „návrh vlády na skrátené legislatívne konanie podrobne posúdil, viedol o ňom rozsiahlu rozpravu, hlasoval s plným vedomím a znalosťou predmetu svojho hlasovania, a aj o ňom požadovanou väčšinou rozhodol“.
SAK v novele nenachádza problémy ani po obsahovej stránke. Skracovanie premlčacích lehôt či rušenie Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) označila za “širšiu mieru regulatívnej voľnosti zákonodarcu” a víta znižovanie trestných sadzieb či posúvanie hraníc škody ako priblíženie sa k európskym štandardom. Vyjadruje teda návrhu podporu.
Voči stanovisku SAK sa ohradil jeden z jej členov, advokát Peter Kubina, (aktuálne zastupujúci aj tzv. čurillovcov). Na svojej sociálnej sieti uviedol, že vie s istotou, že v radoch SAK je veľa advokátov, ktorí majú iný názor. “Bol by som rád, ak by takéto stanoviská boli prezentované pravdivo – teda ako stanoviská ich konkrétnych autorov a nie ako stanovisko celého advokátskeho stavu,” uviedol.
Podobne ako SAK sa vyjadrila aj Právnická fakulta Univerzity Komenského, na čele s dekanom Eduardom Burdom. „Náš záver je taký, že nič protiústavného na novele nevidíme,“ zhrnul Burda.
Svoje stanovisko k novele už mala odovzdať aj Generálna prokuratúra. Zistenia zatiaľ zverejniť nechcú. „Požadované písomné stanovisko je aktuálne v konaní, ktoré nie je ukončené, a preto nie je možné nateraz poskytnúť bližšie informácie,“ objasnila hovorkyňa prokuratúry Zuzana Drobová.
