Zastrašovanie sudcov alebo oprávnená kritika? Premiér podozrieva Najvyšší súd z účelového priraďovania spisov (Analýza)
Nezávislá súdna moc je v poslednom období pod neustálym tlakom moci výkonnej. Premiér Robert Fico (Smer-SD) podozrieva Najvyšší súd SR (NS SR), že k prerozdeľovaniu spisov na tejto inštancii nedochádza na základe náhodného priraďovania. Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo podozrenie preveriť, avšak kontrola nedopadla podľa predstáv rezortu. Predseda NS SR, Ján Šikuta, považuje situáciu za útok na nezávisloť súdnej moci. R. Fico ako najvyšší predstaviteľ výkonnej moci verejne kritizuje konkrétnych sudov, volá po disciplinárnych konaniach alebo im odporúča odísť zo zamestnania. Nevynechal ani predsedu Ústavného súdu (ÚS), či bývalého predsedu Súdnej rady. Opozícia hovorí o zastrašovaní súdnej moci.
Kontrola na Najvyššom súde
Predsedovi vlády sa zdá podozrivé, že v posledných rokoch 2020 – 2023 boli najcitlivejšie kauzy, v ktorých sa rozhodovalo o opravných prostriedkoch, priradené najmä senátu 5T NS SR, ktorého súčasťou je sudca Juraj Kliment. Informačný systém by mal spisy rozdeľovať náhodne, pričom podľa premiéra sa to tak nedialo.
Z tohto dôvodu požiadal rezort spravodlivosti NS SR o sprístupnenie informácií z informačného systému. „Chceli sme vedieť, či tam nebol nejaký problém,“ podotkol Fico. Zamestnanci NS SR odmietli poskytnúť tieto informácie, o čom ministerstvo spravodlivosti spísalo protokol. Pod protokol sa predseda NS SR, Ján Šikuta, odmietol podpísať. Podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer -SD) z toho môžu vyplývať dva závery. „Buď nesúhlasí s konštatovaním, že ministerstvo spravodlivosti nemá takéto kompetencie, alebo sa pod niečo také podpísať nechcel,“ povedal.
„Pýtam sa, prečo (pozn. red. Šikuta) nechcel poskytnúť informácie o tom, ako funguje informačný systém v správe ministerstva spravodlivosti na Najvyššom súde a prečo tento systém ‚náhodne‘ prideľoval veci pánovi Klimentovi?“ pýtal sa Fico, čím naznačoval, že vedenie NS SR pravdepodobne kryje to, že Klimentovmu senátu mali byť účelovo priraďované citlivé kauzy.
Šéf NS SR po verejných vyhláseniach premiéra a ministra sám usporiadal tlačovku, kde vysvetlil, že zápisnicu z kontroly nepodpísal z dôvodu výkonu pracovných povinností, keď ešte počas previerky musel odísť. „Odišiel som o pol jednej a preto som ani nemohol podpisovať nejakú zápisnicu, ktorá sa konala o 15.00 h,“ ozrejmil.
Celú databázu alebo len záznamy?
Šéfa NS SR znepokojilo, že zamestnanci rezortu spravodlivosti si v priebehu kontroly vyžiadali celú databázu spisov, vrátane osobných údajov. Šikuta uviedol, že pracovníci z ministerstva spravodlivosti odmietli prezradiť, o aké spisy majú záujem. „Ja musím absolútne a razantne odmietnuť, že by Najvyšší súd SR odmietal akúkoľvek súčinnosť a to vrátane pochybnosti pri prideľovaní spisov s ministerstvom spravodlivosť,“ zdôraznil predseda NS SR, pričom aktuálnu situáciu považuje za útok na nezávislosť súdnej moci.
Ministerstvo si vyžiadalo kompletnú databázu súdnych spisov evidovaných v súdnom manažmente od roku 2001. Keď sa dozvedeli, že by išlo o neúmerný objem dát, tak upravili požiadavku na databázu spisov od roku 2019.
Najvyšší súd ministerstvu objasnil, že takéto vykonávanie kontroly je nad rámec právomocí ministerstva uložených zákonom. „Rezort mal asi dojem, že ministerstvo spravodlivosti má vykonávať dohľad a pod dohľadom si vyložili práve toto, že môžu zobrať celú databázu,“ povedal Šikuta. „Ako predseda Najvyššieho súdu mám zodpovednosť. V tej databáze sú všetky spisy vrátane osobných údajov, vrátane výpovedí a všetkého, čo sa v spise nachádza,“ ujasnil predseda NS SR.
Podľa ministra Suska rezort justície žiadal od NS iba záznamy o procese prerozdeľovania spisov cez informačný systém, nežiadali celú databázu. „Kontrolóri presne vedeli, aké dáta potrebujú, pretože disponovali odborným personálom s informáciami, aké podklady sú na posúdenie náhodného výberu sudcov a jeho objektívnosti nevyhnutné,“ dodal.
„Ak odmietate tieto údaje vydať, máme množstvo vážnych otázok, čo sa to deje na Najvyššom súde,“ reagoval predseda vlády a poznamenal, že predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala rovnakej žiadosti vyhovel.
Voči útoku premiéra sa Šikuta vyhranil. „Nemáme vôbec čo zatajovať,“ povedal a ubezpečil verejnosť, že čo sa týka systému a spôsobu prideľovania jednotlivých spisov, všetko je v poriadku.
Sudcovia z vládnej brožúry
„Včerajší pokus o stiahnutie kompletnej databázy slúžil práve tomuto cieľu, aby sa sudcom, na ktorých je vysadený, pomstil,“ usúdil poslanec Gábor Grendel (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ), podľa ktorého je Fico na niektorých sudcov Špecializovaného trestného súdu a NS vysadený.
Podľa poslankyne z rovnakého politického tábora Veroniky Remišovej konanie predsedu vlády Roberta Fica vykazuje známky zastrašovania a nebezpečného vyhrážania sa súdnej moci.
Premiér pritom už v rámci tlačovej konferencie po vykonanej kontrole v rezorte spravodlivosti v rámci kontrolných dní ostro kritizoval sudcu NS Klimenta a jeho senát s členmi Petrom Štiftom a Petrom Hattalom. Ich senát na NS SR rozhodoval o viacerých kauzách spojených s politickou stranou Smer-SD alebo osobami s ňou spájanými.
Tieto tri mená spolu s ďalšími figurujú aj vo vládnej publikácii s názvom Prehľad porušení princípov právneho štátu v rokoch 2020 – 2023. Sú v nej podrobne opísané prípady údajného porušovania ľudských práv za bývalých vlád vrátane šikanovania obvinených vo väzbe a nezákonného odpočúvania, o ktorých sme viac písali tu.
Fico verzus Kliment
Fico sa domnieva, že nakoľko podľa rozhodnutí ÚS mali svojvoľne rozhodovať v mediálne exponovaných trestných kauzách, mali by ich v rámci disciplinárneho konania zbaviť funkcie sudcov. „Ja byť pánom Klimentom, tak sa zbalím možno už dnes, ale pravdepodobne si potrebuje prejsť všetky legálne demokratické procedúry,“ vyhlásil Fico na adresu Klimenta začiatkom apríla.
Sudca Kliment reagoval a skonštatoval, že vyhlásenie predsedu vlády Slovenskej republiky ako aj poslanca Gašpara, ktorý je trestne stíhaný, považuje za priamy, ničím nepodložený útok na nezávislosť súdnej moci. „Neviem o tom, že by v inom štáte EÚ označili politici, ktorí vládnu, sudcov Najvyššieho súdu, bez právoplatných súdnych rozhodnutí, za súčasť zločineckej skupiny,” uviedol.
Podľa Fica sa Ján Šikuta zastáva Klimenta tým, že premiérovu kritiku označuje za zásah do nezávislosti súdnictva. Premiér tiež uviedol, že Šikuta podal voči Klimentovi návrh na disciplinárny postih a žiada o jeho preradenie na súd nižšej inštancie, avšak nie z dôvodu nezákonnej rozhodovacej činnost, ale pre potýčku so sudcom Petrom Paludom. „No to sú teda kvetinky. Sudca NS SR fyzicky napadne svojho kolegu na parkovisku,“ zhodnotil premiér.
„V priamom prenose je šikanovaný sudca namiesto toho, aby bol použitý štandardný nástroj. Je to neprípustné a treba to odsúdiť,“ ohradila sa exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Prípadom by sa podľa jej slov mall zaoberať Najvyšší správny súd SR na základe kvalifikovaného podnetu.
Fico verzus Mazák
„Dúfam, že Národná rada SR čoskoro rozhodne o jeho osude. Pretože to patrí do kompetencie Národnej rady SR,“ povedal Fico na adresu Jána Mazáka po tom, čo podrobil na tlačovej konferencií kritike sudcov NS SR Juraja Klimenta a Petra Šifta. Premiér vyzval Mazáka ešte ako predsedu Súdnej rady SR a predsedu NS Jána Šikuta, aby na týchto sudcov podali disciplinárny návrh. Mázak bol z postu 16. 4. členmi rady odvolaný.
Sudcovská rada Najvyššieho súdu SR sa dôrazne ohradila proti zastrašujúcim verejným vyjadreniam členov vlády či politikov adresovaných sudcom NS SR spojených aj s vyvodením disciplinárnej zodpovednosti. Vyzýva na zdržanlivosť vo vyjadreniach. Zároveň dodala, že „nespochybňuje právo verejnosti na odbornú, vecnú či konštruktívnu kritiku sudcov a súdnych rozhodnutí.”
Podľa Sudcovskej iniciatívy Za otvorenú justíciu sú výroky predsedu vlády v rozpore s princípmi na zabezpečenie nezávislosti a nestrannosti fungovania súdov. Podľa iniciatívy majú premierove slová priamo podkopávať dôveru verejnosti v konkrétne súdne rozhodnutia, znevažovať osoby sudcov a vystavovať ich neakceptovateľnej forme zastrašovania disciplinárnym stíhaním bez toho, aby to bolo predmetom preskúmania a rozhodnutia kompetentných inštitúcií.
Fico verzus Fiačan
„Keby som mal právomoc odvolať predsedu Ústavného súdu, tak ho odvolám,“ vyhlásil Fico začiatkom marca v súvislosti s tým, že rozhodnutie ÚS o pozastavení účinnosti niektorých časti novely trestnoprávnych kódexov preniklo na verejnosť skôr, ako malo. Podľa jeho názoru by v dôsledku tohto mal predseda ÚS SR Ivan Fičian odstúpiť zo svojho postu a mal by sa ním zaoberať aj novozvolený prezident.
Fiačan sa za únik informácie ospravedlnil a dodal, že záležitosť sa vyšetruje. Zároveň ubezpečil, že sudcovia neposkytli informácie o rozhodnutí médiám ani iným osobám a nepokladá to za dôvod na odstúpenie z funkcie. „Ja ani moji kolegovia sme nezadali žiadnu príčinu na to, aby mohli prísť takéto vyjadrenia na adresu Ústavného súdu alebo na mňa samotného,“ skonštatoval.
Tiež uviedol, že si nepamätá, aby sa takto vyjadroval jeden z najvyšších ústavných činiteľov. „Považujem to za nenáležité, nebezpečné pre právny štát, pre deľbu moci. Dúfam, že sa to nebude opakovať,“ uzavrel.
Na priemiérove slová vtedy reagoval predseda opozičného poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling. Fico podľa neho pol roka po voľbách nerieši nič iné, iba deštrukciu právneho štátu a sám seba. „Aj dnešné reči o tom, že by mal odstúpiť predseda Ústavného súdu, sú toho dôkazom. Bol to totiž Ivan Fiačan, kto sa stal predsedom ÚS, keď po tom otvorene túžil sám Robert Fico,“ povedal Gröhling.
Podľa exministra spravodlivosti Viliama Karasa (KDH) je predpokladom fungovania štátu to, aby každý verejný funkcionár poznal svoje miesto v systéme a konal v jeho stanovených limitoch. „Ak chce premiér Fico prekryť vyhláseniami k ÚS zlyhanie svojej vlády pri reforme trestnej politiky štátu, tak by si mal vybrať inú tému a nie pokračovať v rozklade fungujúcich inštitúcií, medzi ktoré nepochybne patrí aj ÚS,“ uviedol.
