Rád Svätého Juraja Drakobijcu
Existencia stredovekých svätcov vzbudzuje dodnes záujem spoločnosti. Kto by nepočul o Ráde templárov, maltézskych rytierov či johanitov? Napriek tomu, že mnohé z nich upadli do zabudnutia, v súčasnosti sa stretneme aj so znovuoživeným rádom, ktorého činnosť a historický odkaz pokračujú do dnešných čias. Hovoríme o Ráde rytierov Sv. Juraja, založeného v roku 1325 kráľom Karolom I. Róbertom z Anjou. Činnosť rádu bola znovu oživená v roku 1992 so sídlom vo Vyšehrade.
24. apríla u nás slávi meniny Juraj. Len máloktorý svätec je uctievaný tak oddávna ako Sv. Juraj. Je známy nielen v Anglicku, ale aj v západnej Európe, v Maďarsku a na Slovensku. Poznáme ho ako patróna rytierov a vojakov, pričom býva vyobrazený ako rytier sediaci na koni porážajúci draka svojou kopijou. Odtiaľ aj prezývka Drakobijca. Legenda o Svätom Jurajovi patrí k obľúbeným legendám, ktoré sa nám relatívne dobre zachovali. Samotná legenda má symbolický význam a drak v nej predstavuje diabla páchajúceho zlo, ktorý v duchovnom zmysle požiera ľudí, ničí ich a zvádza na scestie.
Motto rádu Sv. Juraja je I Veritate iustus sum huic fraternali societae, čo v preklade znamená „Som naskrze spravodlivým členom tohto bratského spoločenstva“.
Podľa Zlatej legendy (stredoveký súbor životopisov svätcov) raz išiel Svätý Juraj okolo kráľovského mesta Silena (v Líbyi) nič netušiac o drakovi žijúcom v jazere. Svojím jedovatým dychom terorizoval obyvateľov mesta. Z toho dôvodu sa mešťania s kráľom dohodli na každodennom obetovávaní dvoch oviec drakovi, aby sa nasýtil a nechal ich na pokoji. Po míňajúcich sa zásobách dobytka začali drakovi obetovávať jednu ovcu a jedného človeka, kým prišla na rad aj jediná kráľova dcéra. Odetá do kráľovského rúcha sa vydala naplniť svoj osud. Okoloidúci Svätý Juraj začul jej plač a ponúkol jej v mene Krista pomoc. Na draka zaútočil kopijou a vážne ho zranil, potom vyzval dievčinu, aby drakovi uviazala okolo krku svoj pás a takto ho doviedla do mesta. Mešťania sa pri pohľade na prichádzajúcu princeznú s drakom zľakli a utekali preč. Svätý Juraj sľúbil, že draka zabije, ak kráľ aj jeho poddaní príjmu kresťanstvo. Po masovom pokrstení obyvateľov ukončil život draka mečom. Svätec žiadal od kráľa ako odmenu iba vo forme dodržiavanie štyroch zásad, akýchsi mravných ponaučení, resp. nebeských princípov.
Juraj sa kvôli svojim veliteľským schopnostiam dostal do dôstojníckej funkcie, avšak počas prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Diokleciánom sa svojho úradu vzdal. Pre kresťanskú vieru ho uvrhli do väzenia a nakoniec ho 23. apríla 303 popravili sťatím.
Na Slovensku sa jeho sviatok slávi 24. apríla, vo svete však 23. apríla, a ide o významný sviatok, ktorý je medzi ľuďmi veľmi obľúbený.
Uctievanie Svätého Juraja na Slovensku
Vplyvom križiackych výprav sa uctievanie Sv. Juraja rozšírilo po celej Európe a vznikalo veľa kostolov, ktoré mu boli zasvätené. Aj na Slovensku nájdeme historicky cenné pamiatky. Spomeňme napríklad predrománsky kostol Sv. Juraja z 10. storočia v Kostoľanoch pod Tríbečom, ktorý predstavuje najstaršiu predrománsku architektonickú pamiatku na Slovensku.
Stopy úcty k Svätému Jurajovi možno nájsť aj v Skalici. Ranorománska rotunda Sv. Juraja, ktorá je symbolom mesta, pochádza pravdepodobne z 11. storočia.
Vo Svätom Jure patrí k najvýznamnejším pamiatkam rímskokatolícky kostol Sv. Juraja z 13. storočia. V Trnovom pri Žiline tiež nájdeme kostol zasvätený Sv. Jurajovi, rovnako aj v Starej Haliči.
V Dunajske Strede oslavujú počas Svätojurajských dní založenie a zjednotenie mesta. Svätý Juraj je patrónom mesta už približne 1000 rokov. Jeho uctievanie i oslavy konajúce sa dodnes spájajú históriu mesta so súčasnosťou. Sú znamením toho, že tradícia žije a odovzdáva sa nezmenená ďalej.
Rytierske rády tvorili v minulosti hlavne mnísi. V 12. storočí vzniklo vo Svätej zemi (územie dnešného Izraela) mnoho rytierskych rádov kvôli ochrane hradov, kláštorov a pútnikov. Neskôr však rytierov ovládla túžba po bohatstve a rády boli postupne rozpustené. Rád rytierov sv. Juraja vznikol pravdepodobne z dôvodu šírenia a posilňovania kresťanskej viery a ochrany pred neveriacimi.
V 14. storočí po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho mohol začať Karol I. uskutočňovať svoje politické predstavy, ku ktorým patril aj vznik novej aristokracie. Do rádu mohli byť prijatí iba ušľachtilí a udatní muži (najmä z radov kráľových prívržencov), ktorí museli zložiť slávnostnú prísahu a podrobiť sa pasovaniu mečom. Ukladala sa im povinnosť nosiť rádové insígnie upevnené na odeve (obvykle ľavom ramene). Karlova vízia bola vytvoriť taký veľkolepý kráľovský dvor s rytierskymi ideálmi, ktorý by sa rovnal dvoru jeho starého otca v Neapole.
Legenda o Svätom Jurajovi mala širokosiahly dopad na Európu a šírenie kresťanstva. Vo veľkom prispela k tomu, aby ľudia prijali kresťanstvo a dodržiavali mravné zásady vyplývajúce z jeho učenia a zákona.
