Robert Fico chystá Slovensko na spoluprácu s Čínou. Pre Talianov to bolo nevýhodné
Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) vo štvrtok (18. 4.) oznámil, že sa spolu s podnikateľskou misiou chystá 21. – 25. júna na veľkú pracovnú cestu do Číny. Následne v piatok (19. 4.) oznámil, že plánuje osloviť čínske firmy, aby sa podieľali na rekonštrukcii a vybudovaní dopravnej infraštruktúry na Slovensku formou projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Má ísť o obnovu 500 mostov na dopravných komunikáciách, rozšírenie jednokoľajnej železničnej trate medzi Bratislavou a Komárnom a tiež dostavbu diaľnice medzi Žilinou a Martinom aj s približne 7,5 kilometrovým tunelom.
Slovensko-čínske vzťahy sa rozrastajú aj vďaka spolupráci na spoločných projektoch, akými sú závod na výrobu elektromobilov Volvo vo Valalikoch pri Košiciach alebo gigabaterkáreň v Šuranoch. Po podpísaní Memoranda o porozumení s Čínskou firmou Gotion R. Fico uviedol, že príchod zahraničných investícií, tvorba pracovných miest, technologický transfer a prílev kapitálu do krajiny sú „priamym potvrdením vzájomnej dôvery medzi vládou a investormi“.
Dôvera, ktorú slovenský premiér vkladá do slovensko-čínskej spolupráce, vyvoláva otázniky. Ešte v roku 2022 označila talianska premiérka Giorgia Meloniová spoluprácu s Čínou na iniciatíve Novej Hodvábnej cesty za „veľkú chybu“ predošlej vlády. Podpredseda talianskej vlády Antonio Tajani v decembri vyhlásil, že tento plán „nepriniesol želané výsledky a krajiny, ktoré sa ho nezúčastnili, dosiahli lepšie výsledky“. Dohoda platila do marca 2024 a Taliansko sa rozhodlo spoluprácu nepredĺžiť.
„Projekt storočia“, ako v minulosti označil Čínsky prezident Si Ťin-pching Novú hodvábnu cestu, je kritikmi označovaný za „diplomaciu dlhovej pasce“. Peking so svojou taktikou nevýhodných pôžičiek a investícií do infraštruktúry vtláča krajiny do čoraz väčšej úverovej pasce, čoho príkladom je aj Čierna Hora. Jej neschopnosť splácať dlh vyúsťuje do ďalších úrokov a obavy, že sa krajina postupne dostáva pod výrazný vplyv Číny, sú čoraz reálnejšie.
G. Meloniová a jej vláda vyjadrovali od minulého roka zámer opustiť projekt s Čínou z dôvodu nenaplnenia očakávaní. Ako uviedol taliansky minister obrany Guido Crosetto, Čína vďaka dohode zvýšila svoj vývoz do Talianska trojnásobne, pre taliansku stranu však nemala dohoda rovnaký dopad.
Vzhľadom k tomu, aký účinok má spolupráca s Čínou na ostatné štáty, ich hospodársky rast a vnútroštátne otázky, je opatrnosť v spolupráci s touto krajinou na mieste – upozornil podpredseda maďarského Výboru pre obranu a presadzovanie práva Tamás Harangozó. Tiež uviedol, že „NATO vníma ázijskú krajinu ako bezpečnostnú výzvu“.
Čína má u našich južných susedov veľké investičné záujmy a plánuje rozvíjať spoluprácu aj v otázkach bezpečnosti prostredníctvom spoločných maďarsko-čínskych policajných hliadok.
Fico sa v rozhovore pre Štandard o G. Meloniovej vyjadroval pochvalne. Radí ju medzi európskych premiérov, ktorí sú za autonómnejšie postavenie EÚ voči USA. „Vážim si postoje talianskej premiérky, spolkového kancelára (Nemecka), aj rakúskeho spolkového kancelára,“ povedal. V otázke autonómnejšieho postavenia voči čínskemu komunistickému režimu sa s ňou však nezhodne a prikláňa sa skôr k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi.
