Piatok 22. novembra, 2024
Veľký čínsky múr (Photo by Guang Niu/Getty Images)

Veľký čínsky múr – najdôležitejšie fakty o svetovo unikátnej stavbe

Ako dračí chrbát sa naprieč krajinou severnej Číny tiahne predlhý a mýtmi opradený Veľký čínsky múr. Podobne ako mnoho iných vecí z Číny, aj Veľký čínsky múr je ovenčený mnohými superlatívmi – najväčšia stavba v dejinách ľudstva, najdlhšia konštrukcia, najväčšie pohrebisko atď. Pozrime sa teraz na tento fenomén z viacerých zaujímavých uhlov pohľadu.

Dĺžka Veľkého čínskeho múru

Aký dlhý je Veľký čínsky múr? Číňan by vám odpovedal, že je nekonečný. V čínštine ho nakoniec nazývajú wan-li čang-čcheng, alebo „desať tisíc míľ dlhý múr“. Výraz „desaťtisíc“ tradične označuje niečo nezmerateľné, nespočítateľné, nekonečné.

Ak dávate prednosť konkrétnym číslam pred prirovnaniami, potom vedzte, že táto stavba má 3 460 kilometrov a so všetkými jej vetvami je to 8 850 kilometrov. Nový archeologický prieskum z roku 2012 prináša ešte ohromujúcejšie čísla – múr sa rozvetvuje do dĺžky neuveriteľných 21 196 kilometrov. To je viac ako vzdialenosť z Prahy do brazílskeho Ria de Janeiro a späť!

Veľký čínsky múr v Mutianyu (Photo by Kevin Frayer/Getty Images)

Prečo bol postavený Veľký čínsky múr

Čína bola v staroveku silná a prosperujúca krajina. Jej bohatstvo priťahovalo lúpežných kočovníkov zo severu. V priebehu tisícročí mali Číňania odveký strach z barbarských nájazdníkov. Tí pravidelne napádali a plienili ríšu. Pohybovali sa rýchlo a mohli zaútočiť kdekoľvek. Čínski vládcovia preto nechali vybudovať obrovskú bariéru, ktorá im mala pomôcť udržať nájazdníkov na koňoch mimo krajiny.

Číňania tiež potrebovali chrániť obchodné trasy na svojom území, najmä výnosnú Hodvábnu cestu. Prostredníctvom týchto ciest sa vymieňal tovar s krajinami západne od Číny. Múr mal zaistiť ochranu pre karavány putujúce týmto smerom.

Kočovníci z mongolských stepí boli obávanými bojovníkmi. Vďaka svojim koňom sa po stepiach pohybovali veľkou rýchlosťou. Ale horské oblasti, opevnené veľkým múrom, pre nich predstavovali problém.

Ako sa staval Veľký čínsky múr

Realizácia takéhoto monumentálneho projektu si vyžadovala obrovské úsilie a úmornú drinu. Pretože ho bolo potrebné postaviť rýchlo a čo najlacnejšie, robotníci vždy používali materiály dostupné v okruhu výstavby. Keď boli v skalnatých horách, používali drobné kamene, na kopcoch používali hlinu a v púšti trstinu s pieskom.

Medzi drevené debnenie sa po tenkých vrstvách ručne natĺkala hlina, až kým nebola tvrdá ako kameň. Múr rástol len pomaličky, centimeter po centimetri, až do výšky asi piatich metrov. Takéto opevnenie dokázalo odolať vtedajším nie príliš vyspelým zbraniam.

Počas vlády dynastie Ming boli vykonané významné opravy. Opevnenie sa spevnilo kameňmi alebo pálenými tehlami a celá konštrukcia sa stala výrazne odolnejšou. Múr sa zachoval v tejto podobe dodnes.

Veľký čínsky múr – časť Badaling (Photo credit should read FREDERIC J. BROWN/AFP via Getty Images)

Kto postavil múr

V prvej fáze to bol poddaný ľud. Cisár Čchin Š‘-chuang-ti údajne nahnal na prácu až 3,5 milióna obyvateľov ríše – približne 70 % celkovej populácie.

V neskorších fázach to boli nevoľníci a zajatci. Za dynastie Ming už bola táto úloha zverená vojakom a kvalifikovaným remeselníkom, ktorí za ňu dostávali plat.

Najväčšie pohrebisko v dejinách ľudstva

Vybudovanie najväčšieho stavebného projektu na svete si vyžiadalo obete, a tie neboli malé.

Často sa stavalo v extrémnych podmienkach – v úmornej horúčave a krutom mraze, v púšti a na strmých svahoch vzdialených hôr. Hlad a choroby decimovali robotníkov po tisíckach. Odhaduje sa, že pri stavbe tohto monumentálneho múra zahynulo najmenej 500 000 robotníkov. Niektoré odhady uvádzajú až jeden milión mŕtvych.

Najmä v prvej fáze výstavby, za Prvého cisára (dynastia Čchin) známeho svojou krutosťou, si práca vyžiadala ohromný počet obetí medzi roľníkmi. Utrpenie ľudí sa vrylo do pamäti národa tak hlboko, že sa o ňom rozpráva a spieva dodnes.

Výstavba takého monumentálneho projektu, akým je Veľký čínsky múr, pripravila o život množstvo obyčajných Číňanov. Ilustračná fotografia (Photo credit should read AFP via Getty Images)

Fázy výstavby

So systematickou výstavbou začal v roku 221 pred n. l. prvý čínsky cisár Čchin Š‘-chuang-ti, zakladateľ dynastie Čchin (221 pred Kr. – 206 pred Kr.). Nechal spojiť existujúce kratšie úseky obranných opevnení, aby zabránil vpádom Hunov zo severu.

Postaviť Veľký čínsky múr v púšti Gobi bola mimoriadne náročná úloha. (Photo credit should read LIU JIN/AFP via Getty Images)

Na stavbu formou nútených prác bolo nahnaných milióny obyčajných ľudí, zatiaľ čo bohatší museli platiť vysoké dane. To prakticky zruinovalo ekonomiku štátu a státisíce ľudí prišli o život. Všetci cisára nenávideli a krátko po jeho náhlej smrti vypuklo povstanie. Nespokojní občania zvrhli dynastiu, a to znamenalo koniec výstavby múra.

Počas vlády dynastie Chan (206 pred Kr. – 220 po Kr.) bol múr rozšírený a vylepšený. Jeho dĺžka vtedy dosiahla úctyhodných 8 000 kilometrov. Pribudla hlavne dôležitá časť v púšti Gobi chrániaca obchodné karavány. Legenda hovorí, že výstavba múra bola čiastočne financovaná prostredníctvom štátnej lotérie.

Počas vlády dynastie Ming (1368 – 1644) sa vládcovia ríše opäť vrátili k opravám a výstavbe múra. Mali strach, aby sa opäť nedostali do područia Mongolov, ktorých práve vyhnali. Múr bol vylepšený o strážne a signálne veže a kamenné alebo tehlové obmurovanie. Úpravy vykonávali platení remeselníci a vojaci. Práce na projekte trvali niekoľko sto rokov a vďaka stavebnému umeniu vtedajších Číňanov ho môžeme obdivovať aj dnes.

Prepracovaný systém obrany

S odvážnymi mužmi a neporušenou štruktúrou predstavoval múr účinnú zábranu proti dravým hordám nájazdníkov. Ozbrojené stráže a odlúčené posádky sledovali zo strážnych veží rozmiestnených niekoľko sto metrov od seba, či nehrozí vpád cudzích vojsk. Ak zbadali nebezpečenstvo, dymovými signálmi upozornili ďalšiu jednotku, ktorá dymový signál opäť odovzdala ďalej.

Tento spôsob odovzdávania informácií bol rýchlejší ako kuriéri na koňoch. Informácie o útoku sa šírili veľmi rýchlo. Z jedného konca múra na druhý sa mohla dostať za jeden deň a jednotky mohli rýchlo reagovať. Signálne veže sa stavali na vyvýšenom mieste, aby boli viditeľné z diaľky. Ďalšou formou signálov boli vlajky a lucerny upevnené na dlhých tyčiach.

Strážne a signálne veže, ako napríklad táto v Mu-tian-ju, slúžili nielen ako pozorovacie stanovištia, ale aj ako sklady zásob a zbraní. (Photo credit should read ED JONES/AFP via Getty Images)

Posily sa ponáhľali napadnutým jednotkám na pomoc buď pozdĺž vrcholu múra, alebo v prípade početnejších skupín, po priľahlých cestách. Obranný systém múra umožňoval použiť na ochranu hraníc oveľa menej mužov, ako by bolo inak potrebné.

Na obranu sa používali na tú dobu prevratné zbrane – opakovacie kuše, ktoré vystreľovali niekoľko šípov za sebou, katapulty, primitívne granáty a delá. Zbrane a zásoby sa skladovali vo vežiach.

Z veží bolo dobre vidieť, čo sa deje dolu. Vysoké múry na ťažko prístupných miestach boli pre nájazdníkov tvrdým orieškom. (Photo credit should read MARK RALSTON/AFP via Getty Images)

Slúžil Veľký čínsky múr svojmu účelu?

Obranný význam Veľkého čínskeho múru sa niekedy nadmerne preceňuje. Zatiaľ čo bol efektívny pri zabránení rabovaniu a menším vpádom, náporu veľkého vojska nedokázal odolať.

Džingischán sám poznamenal: „Sila múru závisí od odvahy tých, ktorí ho bránia.“ A skutočne to tak bolo. Ak v krajine vládol slabý alebo nepopulárny panovník, obrancovia nemali motiváciu, dali sa podplatiť a útočníci nemali problém prekonať „dračí chrbát“.

Veľký čínsky múr v číslach

Zaujímavosti

  • Veľký čínsky múr je najznámejšou čínskou pamiatkou
  • Múr nie je súvislý, ale prerušovaný prírodnými prekážkami, napr. strmými horami alebo riekami
  • Strážne veže používali na dymové signály vlčí trus
  • Každý rok v máji sa na múre koná jeden z najnáročnejších maratónov na svete 
  • David Copperfield v roku 1986 „prešiel“ cez Veľký čínsky múr v jednom zo svojich najúžasnejších kúzelníckych trikov

Veľký čínsky múr z vesmíru

Satelitná snímka časti Veľkého čínskeho múru v severnom Šan-si. Múr prebieha diagonálne z ľavého dolného rohu do pravého horného rohu. Nemýľte si ho s oveľa výraznejšou riekou tečúcou z ľavého horného rohu. (By NASA/GSFC/MITI/ERSDAC/JAROS and U.S./Japan ASTER Science Team, Public Domain)

O Veľkom čínskom múre koluje mnoho mýtov a povestí. Jednou z nich je, že je to jediná stavba vytvorená človekom, ktorá je viditeľná z vesmíru. Nie je to pravda. Dokonca ani prvý čínsky kozmonaut Yang Liwei ho počas svojej cesty do vesmíru v roku 2003 nevidel.

Z Mesiaca sú jednotlivé krajiny ľudským okom sotva viditeľné. Aby odtiaľ človek mohol vidieť nejaký objekt na Zemi, tento objekt by musel mať priemer 110 km a musel by byť v ostrom kontraste so svojím okolím. Veľký čínsky múr je široký maximálne 9 metrov a má podobnú farbu ako jeho okolie. Preto nie je šanca, aby bol z Mesiaca pozorovateľný.

Niektorí odborníci tvrdia, že múr je viditeľný z obežnej dráhy Zeme (od 160 km vyššie). Podľa americkej NASA je múr z obežnej dráhy ťažko viditeľný a aj to len za ideálnych podmienok. Z tejto vzdialenosti sú oveľa lepšie viditeľné mnohé iné objekty vytvorené človekom.



Veľký čínsky múr na stránke UNESCO a jeho význam

Múr bol v roku 1987 zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zaberá plochu      2 152 hektárov. Je to najväčšia vojenská stavba na svete, jedinečná ukážka vojenskej architektúry a staviteľských zručností starých Číňanov.

Ide o majstrovské dielo postavené výlučne ľudskými rukami v priebehu niekoľkých storočí. Vzniknúť mohlo len v Číne, kde mali vládcovia k dispozícii obrovské ľudské zdroje a dokázali si vynútiť alebo získať ich poslušnosť. Svedčí tiež o vysokom stupni organizovanosti čínskej spoločnosti.

Veľký čínsky múr – časť Pa-ta-ling. (Photo by Kevin Frayer/Getty Images)

Mapa

Veľký čínsky múr sa tiahne naprieč severnou Čínou. Začína pri morskom zálive Po-chaj na východe krajiny a končí ďaleko na západe na okraji púšte Gobi, v miestach, kde cez roztrúsené oázy kedysi pokračovala Hodvábna cesta.

Mapa hlavných úsekov Veľkého čínskeho múru, ktoré sa ešte zachovali. ( CC BY-SA 3.0)

Veľký čínsky múr dnes

Súčasné opevnenia už dávno nevyzerajú tak veľkolepo ako v minulosti. Veľké časti múra sú rozpadnuté pôsobením prírody alebo rozobrané či zbúrané ľuďmi.

Mao Ce-tung povzbudzoval ľudí, aby múr využívali ako bezplatný stavebný materiál, a táto prax neoficiálne pokračuje dodnes. Vnútro múra rýchlo podľahne pôsobeniu poveternostných vplyvov bez vonkajšieho opláštenia z tehál.

Dnes Veľký čínsky múr slúži ako masová atrakcia pre turistov z domova i zo zahraničia, a to na niekoľkých zrekonštruovaných úsekoch, ktoré sa pravidelne udržiavajú. Nájdete tu množstvo obchodov so suvenírmi, reštaurácií, toboganov, lanoviek a hlavne neodbytných trhovníkov.

Najznámejšie a najobľúbenejšie časti múra sa nachádzajú v blízkosti Pekingu: Pa-ta-ling, Mu-tian-ju, S‘-ma-tay a Ťin-šan-ling.

Najnavštevovanejšia časť múra – Pa-ta-ling pri Pekingu. Pokiaľ netúžite zistiť, aký je rekordný počet ľudí, ktorí sa dokážu na múr vtesnať, vyhnite sa veľkým sviatkom. (Photo by Kevin Frayer/Getty Images)


Z pôvodného článku preložil LS.

Prečítajte si aj