Čo môžeme očakávať od stretnutia Emmanuela Macrona so Si Ťin-pchingom?
Začiatkom mája sa vo Francúzsku pripravuje stretnutie vodcu Čínskej komuninstickej strany a francúzskeho prezidenta.
Predovšetkým žiadny pokrok v oblasti ľudských práv. Podľa časopisu The Economist je Čína na 175. mieste zo 180 krajín sveta v rebríčku slobody tlače a je najautoritárskejšou krajinou na svete. Na druhej strane sa bude hovoriť o politických a hospodárskych partnerstvách medzi oboma starými národmi.
A vzhľadom na súčasnú patovú situáciu vo Francúzsku, ktoré podľa esejistu Nicolasa Bavereza nikdy nebolo také „exponované a zraniteľné od 30. rokov 20. storočia“, Emmanuel Macron dúfa, že výsledkom tohto stretnutia budú zmluvy v hodnote niekoľkých miliárd eur, získanie legitimity na medzinárodnej úrovni a jasnejšie postavenie Číny voči Rusku a Iránu ako jej partnerom.
60 rokov bilaterálnych vzťahov
V januári čínsky vodca Si Ťin-pching pri príležitosti 60. výročia nadviazania diplomatických vzťahov privítal väzby s Francúzskom a v reakcii na globálne napätie vyzval na užšie vzťahy medzi Pekingom a Parížom. „Obe strany by mali neúnavne rozvíjať bilaterálne vzťahy a reagovať na globálnu neistotu stabilnými vzťahmi medzi Čínou a Francúzskom,“ povedal Si Ťin-pching.
V roku 1964 sa Francúzsko na podnet generála de Gaulla stalo prvou veľkou západnou krajinou, ktorá nadviazala diplomatické vzťahy na úrovni veľvyslancov s Čínskou ľudovou republikou (ČĽR). Toto rozhodnutie čínski predstavitelia pravidelne uvádzajú ako príklad „nezávislej diplomacie“.
Zdá sa však, že do roku 2024 budú hospodárske vzťahy medzi Francúzskom a Čínou čoraz viac nevyvážené, pričom v roku 2022 dosiahol rekordný obchodný deficit viac ako 50 miliárd EUR a v roku 2024 sa očakáva, že dosiahne 60 miliárd EUR. Francúzsko nie je jedinou krajinou, ktorá dosiahla tento smutný rekord, pričom krajiny EÚ majú s čínskym režimom celkový deficit 400 miliárd eur. (Deficit obchodnej bilancie nastáva, ak import krajiny prekročí export v danom časovom období, pozn. prekl.)
Zatiaľ čo veľké francúzske spoločnosti (letecký priemysel, poľnohospodársko-potravinársky priemysel, luxusný tovar a kozmetika) naďalej dosahujú zisky v Číne, zisky z francúzskych výrobkov ako celku sú oveľa menej jednoznačné. Podľa výskumníkov Emmanuela Lincota a Paca Milhieta „totálne otvorenie sa čínskemu štátnemu kapitalizmu podporuje deindustrializáciu a stratu konkurenčných výhod mnohých výrobkov s vysokou pridanou hodnotou“.
Podľa ich názoru boli európski lídri do veľkej miery oklamaní mýtom o ČĽR, ktorá bude po svojom vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v roku 2001 dodržiavať pravidlá svetového obchodu. Nereagovali na protekcionistické opatrenia Číny na jej domácom trhu ani na skryté dotácie komunistickej strany pre čínsky priemysel. Na druhej strane získaním prístupu na francúzsky a európsky trh získala ríša stredu obrovské výhody vo veľkých častiach svetového hospodárstva, čo môže mať nezvratné dôsledky pre európsky priemysel.
Západ začína ukazovať svoju silu
V roku 2021 NATO jednoznačne označilo Čínu za konkurenta a hrozbu pre medzinárodný poriadok, zatiaľ čo v roku 2022 EÚ označila Čínsku komunistickú stranu (ČKS) za „systémového rivala“. V roku 2023 sa na zasadnutí skupiny G7 v Hirošime objavila výčitka voči pekinskej vláde, že akýkoľvek „hospodársky nátlak“ bude mať „následky“.
Koncom januára 2024 predstavili európski komisári sériu iniciatív na ochranu európskych hospodárskych záujmov vrátane posilnenia mechanizmu kontroly zahraničných investícií. Cieľom EÚ je riešiť riziká ohrozujúce hospodársku bezpečnosť Európy a zabrániť tomu, aby sa jej citlivé technológie a infraštruktúra dostali do rúk súperov, ako je Čína.
Toto vyhlásenie prišlo na pozadí už existujúceho napätia s Čínou. „Imidž EÚ v oblasti hospodárstva a medzinárodného obchodu je ohrozený,“ odpovedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Wang Wenbin a vyzval Brusel, aby neprijímal „antiglobalizačné“ opatrenia.
Začiatkom apríla Európska únia začala vyšetrovanie čínskych výrobcov veterných turbín s obvinením, že dostávajú dotácie od čínskeho režimu, čím narúšajú hospodársku súťaž na európskom trhu. Ide o praktiku, ktorá už bola odsúdená v automobilovom, železničnom priemysle a v odvetví solárnych panelov, pričom vytvára nekalú hospodársku súťaž v európskych tendroch. V reakcii na to ČKS začala „antisubvenčné“ vyšetrovanie dovozu koňaku, ktorého hlavným vývozným trhom je Francúzsko.
Spojené štáty a Nemecko prejavujú snahu
Minulý týždeň Joe Biden povedal, že čínske oceliarske spoločnosti sa nestarajú o dosahovanie zisku, pretože čínska vláda ich výrazne dotuje: „Nekonkurujú, ale podvádzajú,“ povedal. Americký prezident zároveň oznámil, že chce strojnásobiť clá na oceľ a hliník z Číny, aby ochránil americký priemysel.
Tieto vyhlásenia podráždili ľadový temperament Číny, ktorá sa okamžite stiahla do obviňujúcej inverzie: „Vždy sme žiadali Spojené štáty, aby úprimne rešpektovali zásady spravodlivej hospodárskej súťaže, dodržiavali pravidlá WTO a okamžite ukončili svoje protekcionistické opatrenia voči Číne,“ reagoval čínsky hovorca Lin Ťien.
Nemecký kancelár Olaf Scholz to isté zdôraznil počas svojej 4-dňovej diplomatickej návštevy Číny, keď hovoril o spoločných hospodárskych záujmoch Nemecka a Číny (3. a 2. najväčšia ekonomika sveta) a o tom, že by Čína nemala zasahovať do vojny na Ukrajine podporou Ruska a jeho zbrojenia.
To „priamo ovplyvňuje naše základné záujmy“, povedal kancelár vodcovi čínskeho režimu, a „nepriamo poškodzuje (Rusko, pozn. prekl.) celý medzinárodný poriadok, pretože porušuje zásadu Charty OSN – zásadu nedotknuteľnosti štátnych hraníc“, dodal. Na čo Si Ťin-pching odpovedal: „Nesledujte svoje vlastné záujmy, upokojte situáciu a neprilievajte olej do ohňa.“ ČKS je pritom z pohľadu Západu tá strana, ktorá v zákulisí sleduje svoje vlastné záujmy, neupokojuje situáciu a prilieva olej do ohňa.
Čo môžeme očakávať od Francúzska
Francúzsko bolo vo vzťahu k Pekingu vždy oveľa plachejšie. Pokiaľ ide o stretnutie naplánované na máj, francúzske diplomatické zdroje tvrdia, že Emmanuel Macron má v úmysle vyslať Si Ťin-pchingovi „rozhodný odkaz“.
Keď sa Emmanuel Macron v apríli 2023 vrátil z cesty do Číny, vyzval Európsku úniu, aby v otázke Taiwanu „nenasledovala“ Spojené štáty. Jeho pripomienky vyvolali na Západe ostrú kritiku a ČKS ich vo veľkej miere privítala.
Podľa nemeckého denníka Die Welt, ktorý cituje Courrier International, čelí Emmanuel Macron ťažkostiam doma i v zahraničí a mohol by stretnutie so Si Ťin-pchingom využiť na diplomatický triumf. Bude to prvá zahraničná cesta lídra ČKS od pandémie a príležitosť pre obe krajiny demonštrovať svoje veľmi blízke priateľstvo a zároveň posilniť svoj medzinárodný imidž.
Podľa výskumníkov Emmanuela Lincota a Paca Milhieta Francúzsko už 60 rokov prechováva voči Číne ambivalentný postoj a hospodárska spolupráca medzi oboma krajinami sa stala nevyváženou s veľmi veľkými zákazkami pre veľké francúzske spoločnosti (hovorilo sa o „50 zákazkách k 50. výročiu“ bilaterálnych vzťahov) a veľmi veľkým obchodným deficitom na národnej úrovni (teraz sa hovorí o „60 miliardách deficitu k 60. výročiu“).
Podľa výskumníkov je postoj Francúzska k čínskemu režimu typickým príkladom prístupom “aj, aj”, keď prispieva k tomu, aby hlavné multilaterálne organizácie pritvrdili svoje pozície voči Pekingu (G7, NATO, EÚ), ale zároveň zostáva blízko režimu, aby bránilo jeho záujmy a poskytovalo mu podporu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
