Európa testuje 4-dňový pracovný týždeň. V stredoveku mali ľudia voľného času omnoho viac, tvrdí štúdia
Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by na Slovensku mohlo byť realitou. Premiér Robert Fico na zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose uviedol, že Slovensko by onedlho mohlo patriť ku krajinám, ktoré experimentálne zavedú 4-dňový pracovný týždeň. Taktiež opozičné hnutie Slovensko navrhuje do novely Zákonníka práce zakomponovať možnosť zamestnanca požiadať o 4-dňový pracovný týždeň za podmienky, ak by odpracoval rovnaký počet ako pri 5-dňovom pracovnom týždni.
Európske krajiny ako Belgicko, Nemecko, Island, Španielsko, Portugalsko či Litva odštartovali pilotné projekty na testovanie štvordňového pracovného týždňa už skôr.
Výskumy americkej sociologičky Juliet B. Schorovej odhaľujú ilúziu pokroku vo vede a technike, ktoré nás mali oslobodiť od ťažkej práce a priniesť bežnému človeku oveľa viac dní voľna. Vo svojich analýzach Schorová porovnáva dobu pracovného voľna priemerného moderného človeka s bežným človekom v stredoveku.
Podľa zistení sociologičky mal bežný nevoľník na anglickom vidieku v 14. storočí až 150 dní pracovného voľna ročne. Historické záznamy ukazujú, že ľudia vo Francúzsku mali ročne právo na 52 nedelí, 90 dní odpočinku a 38 sviatkov. V Španielsku mali až 5 mesiacov pracovného voľna.
V stredoveku bol kalendár plný sviatkov, hlavne cirkevných ale aj svetských – ako svadba alebo krstiny. Tie sa oslavovali niekedy až celý týždeň. V bežný deň sa pracovalo aj 16 hodín od svitu do mrku, ale do pracovného času sa započítavali tiež pauzy na raňajky, obed, poobedný odpočinok a tiež pauza na večeru alebo desiatu či olovrant. Človek tak v stredoveku pracoval dokopy okolo 8 hodín.
So stredovekom sa ľuďom častokrát spájajú asociácie ako temnota, chudoba, ťažká práca, neľútostní panovníci či mučenie.
Podľa historika Dušana Zupku je obraz, aký máme o stredoveku, do zásadnej miery produktom kinematografie 20. storočia. „Historické filmy kvázi zasadzovali príbeh do stredoveku, ale robili to veľmi nešťastným spôsobom, história im slúžila len ako kulisa. Zámerom nebolo zobraziť či rekonštruovať, ako to bolo, len konzervovali všeobecne rozšírené predstavy a šírili ich ďalej,” povedal v rozhovore pre Sme a dodal, že to isté klišé sa opakuje aj v historických filmoch 21. storočia.
Podľa Schorovej bol stredoveký rytmus života pomalý, nenútený a pracovné tempo bolo uvoľnené. „Naši predkovia možno neboli bohatí, ale mali hojnosť voľného času,” uviedla.
Najextrémnejšie pracovné vypätie v dejinách ľudstva prichádza až od 19. storočia po nástupe priemyselných revolúcií. Historické dáta uvádzajú, že sa začalo pracovať 70 až 80 hodín týždenne.
Pritom najväčší ekonómovia tej doby ako John Maynard Keynes alebo Jean Fourastié predpokladali, že nové technické výdobytky prinesú ľudstvu výrazné výhody. Čím vyspelejšia bude krajina, tým viac voľného času mali jej obyvatelia mať.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
