Komentár: „Veľký reset“ je „veľkým neúspechom“
„Nebudeš nič vlastniť a budeš šťastný.“ Tento vyzývavý výrok pochádza zo Svetového ekonomického fóra (WEF), medzinárodnej mimovládnej lobistickej organizácie, ktorú v roku 1971 založil nemecký inžinier a ekonóm Klaus Schwab.
Fórum sídli vo Švajčiarsku a od svojho vzniku sponzoruje projekty, ktoré s nadšením prijímajú tí, ktorí sa snažia zvrhnúť existujúci svetový hospodársky poriadok.
Dôležité je, že fórum organizuje známy talkfest Davos Agenda, na ktorom si poprední ekonómovia, politici a dokonca aj členovia kráľovskej rodiny vymieňajú názory na sociálny, finančný, ekonomický a politický vývoj vo svete. V poslednom čase Svetové ekonomické fórum vášnivo propaguje „veľký reset“. Čo to však je?
Klaus Schwab a Thierry Malleret vydali v júli 2020 knihu s názvom „COVID-19: Veľký reset“. Touto publikáciou sa snažia identifikovať slabiny kapitalizmu, ktoré podľa nich odhalila pandémia.
Myšlienku však možno vystopovať už z roku 1971, kedy Schwab založil fórum a začal presadzovať koncept „kapitalizmu zúčastnených“ (ang. „stakeholder capitalism“), ktorý nabáda spoločnosti, aby sa vzdali svojho ziskového účelu a prijali sociálnu úlohu. Fráza „veľký reset“ sa však začala naplno používať v roku 2010 po vydaní knihy „The Big Reset“, ktorej autorom je Richard Florida.
„Veľký reset“ možno popísať ako radikálny medzinárodno-socialistický plán, ktorého cieľom je „resetovať“ svetovú ekonomiku a zaviesť vysoko centralizovaný, prísne regulovaný, totalitný systém podobný čínskemu systému sociálneho kreditu.
Schwab neustále chváli vodcu Čínskej komunistickej strany Si Ťin-pchinga. V tohtoročnom prehlásení uviedol, že čínsky diktátorský režim dosiahol pod jeho vedením „významné sociálne a ekonomické úspechy“.
Cieľom „veľkého resetu“ je „udržateľná obnova“ spoločnosti po pandémii covid-19. Tento proces si vyžaduje rozloženie súčasného systému „akcionárskeho kapitalizmu“ a vymazanie „individualizmu“.
Schwab a ďalší poprední zástancovia „veľkého resetu“ prinášajú „argumenty proti „akcionárskemu kapitalizmu“ doslova desaťročia, a to už od 70. rokov 20. storočia.
Teraz však pandémiu covid-19 vnímajú ako príležitosť na pretvorenie sveta, weponizáciu digitálnej revolúcie a záchranu planéty pred údajnými dôsledkami „klimatických zmien“.
Digitálna revolúcia je ďalekosiahla a snaží sa zasiahnuť do všetkých aspektov života ľudí, vrátane ich osobných myšlienok a túžob. Prostredníctvom svojich invazívnych techník sa snaží zmeniť podobu spoločnosti a ekonomiky.
Zahŕňa nahradenie tradičnej formy „akcionárskeho kapitalizmu“ „kapitalizmom zúčastnených strán“. Ten odmieta myšlienku, že spoločnosti existujú preto, aby maximalizovali zisky svojich akcionárov.
Pri presadzovaní „kapitalizmu zúčastnených“ ide o myšlienku, že spoločnosti by mali podporovať šťastie a blaho všetkých zúčastnených subjektov, teda všetkých členov spoločnosti.
Táto myšlienka tak ospravedlňuje gigantické úsilie o prerozdelenie bohatstva v spoločnosti a minimalizáciu ekonomických rozdielov medzi národmi.
Ako taký je „reset“ inšpirovaný typom „kapitalizmu“ presadzovaného v Čínskej ľudovej republike, ktorý je popisovaný ako „dvojstupňová ekonomika so ziskovými monopolmi a štátom hore a socializmom pre väčšinu dole“.
Myšlienka, že by sa podniky mali vzdať svojej snahy o dosiahnutie ziskovosti a usilovať sa o spoločné blaho ľudí a planéty, je samozrejme vyzývavá, pretože radikálne mení tradičný účel podnikania.
Americký vedec Michael Rectenwald vo svojom poučnom článku tvrdí, že „kapitalizmus zúčastnených si vyžaduje nielen reakciu podnikov na pandémie a ekologické problémy, ako je zmena klímy“, ale aj celkové prehodnotenie povinností podnikov voči zraniteľným komunitám v rámci ekosystémov.
Poznamenáva, že medzinárodné spoločenstvo už za týmto účelom vyvinulo index environmentálneho, sociálneho a správneho riadenia, aby „odobralo vlastníctvo a kontrolu nad výrobou tým, ktorí sa neprebudili alebo sa nechcú podvoliť.“
Kapitalizmus zainteresovaných znamená spoluprácu podnikovej sféry a veľkej vlády s cieľom potlačiť ducha individualizmu, na ktorý by sa inak mohli spoliehať podniky založené na akcionárskom modeli.
Pandémia covid-19 poskytla zástancom „veľkého resetu“ obrovskú podporu tým, že zapríčinila krach mnohých malých podnikov, uľahčila autoritatívne rozhodovanie, odstránila konkurenčné postoje pri riadení ekonomiky, vytvorila neudržateľný sociálny štát a nepriaznivo ovplyvnila vzdelávanie detí, pričom zničila nezávislý ekonomický sektor.
Urýchlila tiež digitálnu kontrolu ľudí a exponenciálne zvýšila využívanie technológií na rozpoznávanie tváre a zhromažďovanie údajov spolu s neobmedzenými kontrolnými mechanizmami, zavedením povinných vakcín, obrovskými problémami so zásobovaním a nerealistickou rétorikou o nulových emisiách.
Zmeny spôsobené digitálnou revolúciou nemusia byť samy osebe nezvyčajné, ani nežiaduce, ale využívanie tohto technologického vývoja na uskutočnenie „veľkého resetu“ je hrozivé.
Resetu napomáha aj spoločenský vývoj, ako je kultúra rušenia (cancel culture), hnutie politickej korektnosti a hnutie BLM (Black Lives Matter).
Hlavná zakladateľka hnutia BLM Patrisse Khan-Cullorsová píše o tomto hnutí vo svojom bestselleri s názvom „Keď vás nazvú teroristom: Zápisky z Black Lives Matter“. V knihe odhaľuje svoju „radosť z práce pre Komunistickú stranu USA, najmä pre černošských komunistov“.
Pokiaľ ide o „kultúru zákazov“, Alan Dershowitz, profesor práva na Harvardskej univerzite, ju opisuje ako „nový mccarthizmus generácie woke“.
Dershowitz uvádza, že rovnako ako v prípade starého mccarthizmu „ukončuje kariéry, ničí tradíciu, rozbíja rodiny a dokonca vedie k samovraždám – bez akéhokoľvek náznaku riadneho procesu alebo možnosti vyvrátiť často falošné alebo prehnané obvinenia“.
Pokiaľ ide o „politickú korektnosť“, Dershowitz vysvetľuje, že „samotný termín vznikol počas Stalinovho režimu s cieľom obmedziť slobodu slova, myslenia a iné slobody“.
Všetky tieto medzinárodno-socialistické hnutia majú spoločný cieľ odstrániť akúkoľvek opozíciu voči komunistickému programu „veľkého resetu“. Preto sa na uľahčenie nástupu nového ekonomického svetového poriadku používa udavačstvo, potlačovanie slobody slova a odradzovanie od individualizmu. Využívajú sa aj technológie umelej inteligencie a rozpoznávania tvárí, vládou posvätená diskriminácia neočkovaných alebo prideľovanie bodov sociálneho kreditu.
O tom, že by „kapitalizmus zúčastnených“ mohol niekedy fungovať, sa dá pochybovať. Napokon, prečo by chcel niekto budovať spoločnosť, ak nie za účelom dosiahnutia zisku?
Je možné predpokladať, že „veľký reset“, pokiaľ bude fungovať ako odradzujúci faktor pre zakladanie podnikov, zmení spôsob fungovania kapitalizmu. „Kapitalizmus zúčastnených“ totiž nechápe podstatu človeka, ktorá spočíva v tom, že jednotlivec sa stará sám o seba, neobmedzovaný „veľkým resetom“, ktorý je formou „komunistického kapitalizmu“.
Austrália je na dobrej ceste prijať toto nové prevratné poslanie a pripraviť sa na „prekrásny nový svet”. Federálna vláda za týmto účelom zriadila „Fórum pre pokročilú výrobu priemyslu 4.0“, ktoré spravuje webové stránky propagujúce prepojenie fyzického sveta so svetom digitálnym.
Tvrdí, že to „vyváži naše tradičné problémy, ako sú vysoké náklady na pracovnú silu a vzdialenosť k trhom“.
Rectenwald sa pri úvahách nad týmito odhodlanými pokusmi o zmenu účelu podnikov domnieva, že „veľký reset“ je „veľkým neúspechom“. Svoj článok optimisticky uzatvára predpoveďou, že „veľký reset“ zlyhá, pretože jeho ciele „závisia od zrušenia nielen voľných trhov, ale aj slobodnej vôle jednotlivca“.
Rectenwald predpovedá, že ak proti proti resetu budeme bojovať „zo všetkých síl“, bude odsúdený na neúspech.
Dúfame, že má pravdu, pretože výrok Svetového ekonomického fóra „Nebudete nič vlastniť a budete šťastní“ je šialene nezodpovedný a neberie do úvahy skutočnosť, že spoločnosť tvoria jednotlivci so slobodnou vôľou.
Na záver možno povedať, že stúpenci „veľkého resetu“ považujú pandémiu covidu-19 za príležitosť na nastolenie svojej značky komunizmu pre 21. storočie. Ak by ich plán uspel, súčasný ekonomický systém by bol nahradený centralizovaným ekonomickým systémom, ktorý by podkopal práva jednotlivca.
Ak si teda ľudia cenia svoje právo na súkromie, majetok, slobodu prejavu a demokratické zastúpenie, mali by k programu „veľkého resetu“ a k jeho prebiehajúcej realizácii austrálskou federálnou vládou pristupovať opatrne.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať názory The Epoch Times.
Gabriel A. Moens je emeritným profesorom práva na Univerzite vQueenslande a pôsobil ako prorektor a dekan na Murdochovej univerzite. V roku 2003 dostal od predsedu vlády Austrálsku pamätnú medailu za zásluhy vo vzdelávaní. Vyučoval na mnohých miestach Austrálie, Ázie, Európy a Spojených štátov. Moens nedávno vydal dva romány A Twisted Choice (Pokrivená voľba) a The Coincidence (Náhoda).
Augusto Zimmermann je profesorom a vedúcim katedry práva na Sheridanskom inštitúte vyššieho vzdelávania v Perthe. Je tiež predsedom Asociácie právnej teórie Západnej Austrálie a v rokoch 2012 až 2017 pôsobil ako člen komisie pre reformu práva Západnej Austrálie. Zimmermann je mimoriadnym profesorom na Austrálskej univerzite Notre Dame a je spoluautorom niekoľkých kníh, vrátane Covidové obmedzenia a povinné očkovanie – právny pohľad).
Z originálneho článku The Epoch Times preložil JAS a LS.
