Piatok 22. novembra, 2024
Spoločná fotografia na stretnutí členov slovenskej a ukrajinskej vlády 11. apríla 2024 v Michalovciach. Uprostred vpravo predseda vlády SR Robert Fico a uprostred vľavo predseda vlády Ukrajiny Denys Šmyhaľ. (FOTO TASR – František Iván)

Robert Fico ukazuje ohľadom Ukrajiny jednu tvár zahraničiu a druhú domácemu publiku (Analýza)

Zo strany štvornásobného predsedu vlády SR Roberta Fica je možné už dlhšie badať rozporuplné stanoviská ohľadom vojenskej pomoci Ukrajine, ako aj otázok riešenia tohto vojenského konfliktu. Po prezidentských voľbách sa tvrdý naratív mierotvorcu s proruským nádychom obrátil na podporu Ukrajiny a odsúdenie agresie, hoci zbrane na Ukrajinu sa posielajú výlučne na komerčnej báze. Čo na túto zmenu hovoria experti? Môže zmena premiérovho postoja voči Ukrajine jeho voličov zmiasť?

Vláda mierotvorcov

Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) pravidelne prezentuje vládnu suverénnu zahraničnú politiku ako orientovanú na všetky štyri svetové strany. Ešte nedávno tvrdil, že „Ukrajina je pod absolútnym vplyvom Spojených štátov” a pred parlamentnými voľbami pravidelne vystupoval proti vojenskej pomoci Ukrajine brániacej sa ruskej invázii. Opätovne kritizoval predchádzajúcu vládu za podporu Ukrajiny zbraňami s tým, že vláda zatiahla Slovensko do konfliktu s Ruskom. Fico proklamoval, že pokiaľ bude strana Smer-SD v novej vláde, nedovolí vyviesť ani jediný náboj na Ukrajinu a že Ukrajinu podporí len humanitárnou pomocou.

Taktiež na výjazdovom zasadnutí vlády na východnom slovensku v Kamenici nad Cirochou už ako najvyšší predstaviteľ vlády vyhlásil, že v Kyjeve je absolútne normálny život a spochybnil, že by tam bola vojna. Zároveň tvrdil, že záujem EÚ je momentálne na tom, aby sa Slovania navzájom zabíjali.

Tému vojny, šírenia strachu a označenia Ivana Korčoka za „vojnového” kandidáta využil Robert Fico aj pre podporu kampane vládneho kandidáta na prezidenta Petra Pellegriniho (Hlas-SD). „Či sa nám niečo nepáči alebo páči na Petrovi Pellegrinim, ide o to, či na čele štátu bude vojnový štváč ako Korčok, ktorý bez zaváhania podporí všetko, čo mu prikáže Západ, vrátane zatiahnutia Slovenska do vojny, alebo umiernený Peter Pellegrini, ktorý si uvedomuje hodnotu mieru,“ povedal na sociálnej sieti.

Komerčný predaj zbraní pokračuje

Napriek tomu, že vláda sa pasuje do pozície mierotvorcu a opakovane tvrdí, že mier môže nastať, keď sa zložia zbrane, komerčné zásobovanie zbraňami nikomu z vládnych predstaviteľov neprekáža. Priamy profit z odplatného posúvania zbraní tak má napr. minister obrany, Robert Kaliňák (Smer-SD), ktorý je jedným z vlastníkov firmy Liwa Arms Slovakia s.r.o., vyrábajúcej a dodávajúcej zbrane na Ukrajinu.

Redaktor denníka Sme Michal Katuška kritizoval zvrat vo Ficovej rétorike už po parlamentných voľbách. Podľa neho premiér pred voľbami nechcel na Ukrajinu poslať ani jednu guľku, keďže jeho protizbraňový postoj bol zameraný na prilákanie hlasov pre stranu Smer v minuloročných predčasných parlamentných voľbách. Po voľbách mu komerčné predaje zbraní už nevadia.

„Oligarchovia z obranného sektora, ktorí stoja za Smerom, veľa získavajú z toho, že môžu predávať svoje výrobky na Ukrajine a vždy bolo jasné, že v dodávkach budú pokračovať,“ povedal pre Politico bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati).

Minister obrany Kaliňák na otázku zjavného nesúladu medzi postojom strany Smer a jeho obchodovaním so zbraňami, ktoré jeho firma vyrába a predáva, uviedol: „My vyrábame športové poľovné zbrane, s ktorými by ste zjavne vojnu na Ukrajine nezvrátili.”

Tvár priateľa Ukrajiny

Minulý týždeň sa Ficov kabinet stretol s ukrajinskou vládou na čele s premiérom Denysom Šmyhalom. Hoci ešte počas kampane druhého kola prezidentských volieb bol naratív vlády v súvislosti s vojnou nekompromisný, pár dní po voľbách pri tejto príležitosti premiér ukázal svoju druhú umiernenejšiu tvár „priateľa Ukrajiny”, keď povedal, že „použitie ruskej vojenskej sily voči Ukrajine bolo porušením medzinárodného práva” a podporil skoré členstvo Ukrajiny v EÚ.

Podľa ukrajinskej delegácie mal premiér za zatvorenými dverami ukrajinským hosťom objasniť, že chce budovať konštruktívne vzťahy s Ukrajinou a „protiukrajinské výroky” sú určené pre jeho domáce publikum. „Ak Slovensko, rovnako ako Maďarsko, nebude blokovať pre Ukrajinu dôležité témy, potom budú musieť byť tieto vyhlásenia ignorované,” reagoval jeden z členov ukrajinskej výkonnej moci.

„Na komerčnej báze je Slovenská republika pripravená spolupracovať aj vo vojenskej oblasti,” pripomenul Fico aj na stretnutí v Michalovciach. O niekoľko dní neskôr na kontrolnom dni na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR však dodal, že s členstvom Ukrajiny v NATO nesúhlasí. Slovensko podľa premiéra potrebuje neutrálnu Ukrajinu.

Nástroj domácej politiky

Online denník Ukrajinska pravda sa v komentároch k štvrtkovému stretnutiu slovenskej a ukrajinskej vlády zamýšľa nad tým, kedy sa Fico opätovne uchýli k strašeniu Ukrajinou a vráti sa k predvolebnej rétorike. Kladú si otázku, či to využije už pri nadchádzajúcich voľbách do europarlamentu, ktoré nás čakajú v júni, alebo bude prioritou vyhnúť sa kríze s Bruselom, a teda zotrvá v aktuálnom nastavení podporovateľa Ukrajiny. 

Denník tiež popisuje rozdiel medzi Viktorom Orbánom a Robertom Ficom vo využívaní Ukrajiny ako nástroja na dosahovanie politických cieľov. Kým pre maďarského premiéra má byť nástrojom zahraničnej politiky, R. Fico ňou dokáže mobilizovať voličov v rámci domácej politiky. 

Estónska premiérka Kaja Kallasová sa na samite EÚ ešte v októbri minulého roka vyjadrila, že pokiaľ (lídri EÚ) robia správne veci (podpisujú v EÚ, čo majú), môžu si rozprávať pre svoje domáce publikum, čo chcú. Narážala tým na slovenského a maďarského premiéra: „Pokiaľ [lídri EÚ] hovoria nesprávne veci a robia správne veci, myslím si, že je to v poriadku.“

Po Pellegriniho víťazstve v prezidentských voľbách sa z Európy ozvali už aj kritické hlasy, ktorým balancovanie slovenskej vlády medzi východom a západom prekáža. Návrhy sú rôzne – od priškrcovania eurofondov až po odchod z EÚ.

V praktickej rovine sa nič nezmenilo

Podľa politológa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave ide zo strany Roberta Fica o politiku dvoch tvárí, čo sa však robí odjakživa. Pripomína, že kedysi bol premiér kritický voči Maďarsku a politickým predstaviteľom maďarskej menšiny na Slovensku, potom s nimi šiel do vlády. 

„Raz hovoril, že do Európskej únie áno, ale nie s holými zadkami a potom, počas slovenského predsedníctva, bol Fico najväčším Európanom v galaxii. No a teraz na jednej strane hovorí, že na Ukrajine nie je vojna, aby následne informoval, že si to nevieme predstaviť, čo musia ukrajinskí občania počas vojny zažívať,” uviedol Štefančík pre Echo24. 

V praktickej rovine podpory Ukrajiny sa v podstate nič nezmenilo. „Je tam dokonca kontinuita s Hegerovou i Matovičovou vládou, len z vlastného rozpočtu neposielame vojenský materiál Ukrajine z našich zásob,” zhodnotil v diskusii šéfredaktor Postoja Martin Hanus. Čo je aj pochopiteľné, keďže žiadne zásoby nemáme.

V programovom vyhlásení vlády sa tiež píše, že Slovensko uznáva územnú integritu Ukrajiny, teda aj Krym. R. Fico sa podľa Štefančíka spolieha na to, že jeho voliči neštudujú dokumenty, akými sú programové výhlásenia vlády, ale že sa riadia jeho razantnými vystúpeniami na sociálnych sieťach, ktoré majú často proruský nádych.

Politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner v štýle Ficovej politiky nebadá zmenu. Je to „totálny pragmatik”. Akurát sa jeho slovník zostril, aby oslovil aj krajnú pravicu a nacionalistov. Podľa politológa je väčšina kontroverzných vyjadrení určená pre domáce publikum, teda pre jeho voličov a sympatizantov. „Za zatvorenými dverami v Bruseli a inde je to úplne iný Fico, ktorý je ústretový a zájumy Ukrajiny nepoškodzuje, naopak ju niekedy podporuje,” uviedol Cirner.

Štefančík si myslí, že Ficovi voliči túto zmenu v postoji k Ukrajine nebudú brať kriticky: „Fico je natoľko skúsený politik, aby včas upravil svoju rétoriku tak, že mu voliči znovu uveria.”  Podľa Cirnera sú opoziční voliči z Ficových zmien zmätení, ale „voliči Smeru, SNS a Hlasu vnímajú túto rétoriku ako rajskú hudbu, vyhovuje im a kopíruje ich pohľad na politiku a geopolitiku”.

Prečítajte si aj