Rada EÚ dala zelenú smernici o budovách – klimatické skupiny sú sklamané, obchodníci spokojní
Rada EÚ prijala v piatok 12. apríla dlho diskutovanú smernicu o budovách, pričom dva hlasy boli proti a päť sa zdržalo hlasovania. Lobistické združenia sa tešia na príjmy pre svoje cieľové skupiny, klimatické organizácie nie sú spokojné, a skeptici vítajú skutočnosť, že pre individuálnu renováciu povinnosti neplatia.
Proti hlasom Maďarska a Talianska prijala Rada EÚ v piatok 12. apríla dlho diskutovanú smernicu o energetickej hospodárnosti budov (EPBD). Zástupcovia Chorvátska, Českej republiky, Švédska, Slovinska a Poľska sa zdržali hlasovania. Parlament EÚ schválil návrh už o mesiac skôr jasnou väčšinou.
Členské štáty majú predložiť svoje koncepcie na implementáciu do roku 2026
Cieľom smernice je pomôcť optimalizovať energetickú efektivitu budov. Na tento účel sa majú zaviesť konkrétne ciele úspor, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov v existujúcich budovách. Ako sa to má konkrétne dosiahnuť, je teraz na jednotlivých členských štátoch.
Cieľom smernice o budovách je postupne dosiahnuť cieľ čistej nulovej spotreby do roku 2050. Tento cieľ sa má dosiahnuť obnovami a renováciami budov s nízkou energetickou efektivitou. Členské štáty majú do roku 2026 vypracovať svoje koncepcie na splnenie míľnikov.
Do roku 2035 sa má spotreba energie v obytných budovách znížiť o 20 až 22 %. V podrobnej špecifikácii smernice o budovách sa uvádza, že 55 % úspor sa má dosiahnuť prostredníctvom renovačných opatrení v 43 % existujúcich budov s najnižšou energetickou účinnosťou.
Smernica o budovách stanovuje „dobrovoľné“ ukončenie vykurovania olejom a plynom už v roku 2040
V prípade verejných a kancelárskych budov sa musí 16 % budov s najhoršou energetickou bilanciou obnoviť do roku 2030 a 26 % budov s najhoršou energetickou bilanciou do roku 2033. Od roku 2030 sa nové budovy budú môcť stavať len energeticky úsporným spôsobom a s napojením na čistý zdroj tepla.
Ak sa to ukáže ako ekonomicky výhodné, aj novopostavené alebo obnované domy budú musieť byť vybavené solárnymi zariadeniami. Od roku 2025 by sa tiež nemali poskytovať dotácie na vykurovacie systémy na fosílne palivá. V smernici sa členské štáty tiež dohodli na úplnom vyradení vykurovania olejom a plynom do roku 2040.
V Nemecku to vyvolalo podráždenie. Nemecká vláda zastáva názor, že požiadavky smernice o budovách už boli splnené v zákone o vykurovaní, ktorý bol prijatý minulý rok. Tento zákon však nepredpokladá ukončenie vykurovania olejom a plynom do roku 2045. Berlín teraz trvá na tom, že dohoda nie je záväzná. Plánuje si tiež zabezpečiť vlastný časový harmonogram pomocou prechodných ustanovení.
Stavebníctvo a remeslá dúfajú v zákazky
Holger Schwannecke, generálny tajomník Nemeckého zväzu kvalifikovaných remesiel (ZDH), vyjadril pre noviny Deutsche Handwerks-Zeitung spokojnosť s výsledkom stavebnej smernice. A to najmä vďaka jednému aspektu, ktorý už zdôraznila spolková ministerka výstavby Klara Geywitzová:
„Povinnosť obnovy, ktorá by sa vzťahovala na jednotlivé existujúce budovy, bola zmietnutá zo stola.“
Výhrady k takejto povinnosti vyjadrilo 16 z 27 členských štátov. Schwannecke zdôrazňuje, že nároky na majiteľov domov a stavebné spoločnosti zostávajú vysoké. Bolo však správne ponechať na členských štátoch, aby sa rozhodli, ako chcú dosiahnuť svoje klimatické ciele.
Felix Pakleppa zo Zväzu nemeckého stavebníctva (ZDB) víta skutočnosť, že smernica posilňuje hodnotenie životného cyklu budov. To znamená zohľadňovať všetku energiu viazanú v budovách:
„Posudzovanie životného cyklu je však mimoriadne zložité a nálada na trhu je nepokojná. Nemecká vláda by preto mala iniciovať širokú odbornú diskusiu o implementácii smernice.“
Julie Kjestrupová, prezidentka priemyselného združenia EuroACE, pre Euractiv uviedla, že sektor energetickej efektívnosti je „pripravený splniť požiadavky a urobiť z efektívnych budov ďalší priemyselný úspech Európy“. Implementácia smernice sľubuje aj oživenie stavebného priemyslu novými zákazkami.
Dohodu vítajú aj lobistické skupiny, ako napríklad „Energy Cities“. Naopak, Európska aliancia pre úspory energie označuje zmiernenie smernice o budovách za krok späť v porovnaní s pôvodnými návrhmi. Eva Brardinelliová z mimovládnej organizácie CAN Europe, ktorá sa zaoberá ochranou klímy, takisto vyjadruje poľutovanie nad úspešným odporom členských štátov voči pôvodným maximálnym požiadavkám:
„Teraz je v rukách vlád a národných aktérov, aby prekročili nízke štandardy stanovené v smernici a zaviazali k umožneniu lepšieho života.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
