Európsky parlament schválil revíziu prisťahovaleckých pravidiel. Čo všetko obsahuje?
Nový pakt EÚ o migrácii a azyle zavádza nové pravidlá kontroly, ktoré zahŕňajú identifikáciu, zdravotné a bezpečnostné kontroly a zber biometrických údajov.
Zákonodarcovia Európskej únie (EÚ) schválili 10. apríla po niekoľkých rokoch rokovaní prepracovaný imigračný systém.
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) prijali nový Pakt o migrácii a azyle, ktorého cieľom je reforma imigračného práva EÚ, ako sa dohodli s jej členskými krajinami v nádeji, že sa podarí zvládnuť nelegálnu imigráciu do únie, uvádza sa vo vyhlásení.
Plán bol vypracovaný po tom, ako v roku 2015 hľadalo v Európe útočisko 1,3 milióna ľudí, väčšinou tých, ktorí utekali pred vojnou v Sýrii a Iraku. Azylový systém EÚ sa zrútil, prijímacie centrá v Grécku a Taliansku boli preplnené a krajiny ďalej na severe vybudovali bariéry, aby zabránili nelegálnym prisťahovalcom vstúpiť na územie.
Podľa údajov OSN vstúpilo tento rok do EÚ nelegálne viac ako 46 000 ľudí a odhaduje sa, že 400 ľudí pri pokuse o vstup zomrelo.
Povinná solidarita
Podľa vyhlásenia a textu návrhu zákona sa týmto právnym predpisom zavádza „nový mechanizmus povinnej solidarity“, ktorý bude vyžadovať, aby všetci členovia EÚ pomáhali iným členom, ktorí sú preťažení masovým nelegálnym prisťahovalectvom.
EÚ vytvorí ročný fond, do ktorého bude musieť každý člen EÚ prispieť buď premiestnením nelegálnych prisťahovalcov na svoje územie, alebo finančným príspevkom, uvádza sa vo vyhlásení.
Ročná kvóta príspevkov sa vypočíta ako vážený priemer podielu krajiny na celkovom počte obyvateľov a HDP 27-členného bloku, ako sa uvádza v právnych predpisoch. Každému podielu je priradená 50-percentná váha.
Napríklad počet obyvateľov jednej členskej krajiny EÚ predstavuje 20 % celkového počtu obyvateľov EÚ a jej HDP predstavuje 10 % HDP celého bloku. Potom je vážený priemerný príspevok tejto krajiny 15 %, vypočítaný ako súčet polovice 20 % podielu obyvateľstva a polovice 10 % podielu HDP.
Krajina musí prispieť pridelenou kvótou, ale môže sa slobodne rozhodnúť o type príspevku, ktorý môže mať podobu prijímania nelegálnych prisťahovalcov na jej územie alebo pokrytia nákladov na prijímanie prisťahovalcov inými krajinami EÚ, uvádza sa v návrhu zákona.
V právnych predpisoch sa stanovuje aj minimálna hranica príspevku. Každá členská krajina musí prijať najmenej 30 000 prisťahovalcov alebo prispieť sumou 600 miliónov eur (640 miliónov USD) ročne.
Podľa vyhlásenia môžu členovia EÚ poskytnúť podporu aj krajinám mimo EÚ, ktoré sú priamo ovplyvnené migračnými tokmi do EÚ.
Reakcia na imigračnú krízu
V návrhu zákona sa tiež stanovuje, že všetky členské štáty musia prispieť na podporu člena EÚ, ktorého imigračný a azylový systém sa stal „nefunkčným“ v dôsledku masového prílevu nelegálnych prisťahovalcov po súši, vzduchom alebo po mori, uvádza sa vo vyhlásení a v znení návrhu zákona.
Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na „inštrumentalizáciu migrantov“, uvádza sa vo vyhlásení.
Inštrumentalizácia nastáva vtedy, keď tretia krajina alebo nepriateľský neštátny aktér využije situáciu v oblasti prisťahovalectva a potom podporuje alebo uľahčuje ich pohyb k vonkajším hraniciam EÚ s cieľom destabilizovať EÚ alebo jej krajinu, uvádza sa vo vyhlásení. Operácie humanitárnej pomoci by sa však nemali považovať za prípady inštrumentalizácie, pretože ich cieľom nie je destabilizovať EÚ alebo jej členov, uvádza sa vo vyhlásení.
Kontrola na hraniciach EÚ
Návrhom zákona sa zavádzajú nové pravidlá detekčnej kontroly, ktoré podľa vyhlásenia zahŕňajú identifikačné, zdravotné a bezpečnostné kontroly a zber biometrických údajov.
Existujúci systém EÚ na spracovanie odtlačkov prstov s názvom Eurodac bude rozšírený tak, aby bolo možné uchovávať a spracovávať snímky tváre a ďalšie informácie o nelegálnych prisťahovalcoch a žiadateľoch o azyl. V právnych predpisoch sa tiež znížil minimálny vek na zber biometrických údajov od detí zo 14 na 6 rokov.
Systém Eurodac funguje od roku 2000 a má k nemu prístup polícia EÚ (Europol), ako aj národné polície všetkých členských krajín a štyroch krajín mimo EÚ, konkrétne Islandu, Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska.
Azylové a deportačné postupy
Vo vyhlásení sa uvádza, že nové pravidlá, ktoré vyžadujú rýchlejšie spracovanie žiadostí o azyl a deportáciu, nahradia vnútroštátne postupy vo všetkých členských krajinách EÚ.
Návrh zákona podľa vyhlásenia stanovuje lehotu do 12 týždňov pre azylové konania vedené na vonkajších hraniciach EÚ alebo v ich blízkosti alebo v tranzitných zónach. Žiadatelia o azyl, ktorých žiadosti budú zamietnuté, budú deportovaní do 12 týždňov.
Nelegálni prisťahovalci budú mať nárok na bezplatné právne poradenstvo vo všetkých správnych konaniach.
Európska komisia, výkonný orgán EÚ, určí každej krajine ročný limit počtu žiadostí o azyl, ktoré musí spracovať, uvádza sa vo vyhlásení. Tento limit sa bude postupne zvyšovať počas troch rokov od nadobudnutia účinnosti nového zákona.
Prijímanie žiadateľov o azyl
Návrhom zákona sa podľa vyhlásenia znižuje lehota, počas ktorej musia orgány udeliť pracovné povolenie žiadateľom o azyl, z deviatich na šesť mesiacov. Okrem toho žiadatelia o azyl „získajú prístup k jazykovým kurzom, kurzom občianskeho vzdelávania alebo kurzom odbornej prípravy“.
Deti by mali začať chodiť do školy do dvoch mesiacov po príchode a maloletým bez sprievodu musí byť krátko po podaní žiadosti o azyl pridelený opatrovník.
Krajiny EÚ môžu žiadateľom o azyl prideliť konkrétne miesto na pobyt, ale môžu ich zadržať len v určitých špecifických situáciách, ktoré sú podložené vnútroštátnym právom danej krajiny.
Program presídľovania
Krajiny EÚ sa môžu dobrovoľne zapojiť do programu EÚ na presídľovanie prisťahovalcov, ale EÚ môže stanoviť ciele presídľovania pre konkrétne regióny a krajiny na dva roky.
Kandidáti na presídlenie budú väčšinou odporúčaní Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a prijatí konkrétnym členským štátom EÚ, uvádza sa v texte právnych predpisov. Kandidáti musia mať nárok na „štatút utečenca alebo doplnkovú ochranu v EÚ.“
Štatút doplnkovej ochrany možno udeliť osobám, ktoré nespĺňajú podmienky na priznanie postavenia utečenca, ale pri návrate do svojej krajiny by mohli utrpieť vážnu ujmu, napríklad v dôsledku ozbrojeného konfliktu v krajine.
Tým, ktorí sú oprávnení na program presídlenia, bude ponúknutý právny štatút s „prístupom ku všetkým základným právam spojeným s týmto štatútom.“
Ako hlasovali poslanci Európskeho parlamentu
Nový pakt o migrácii a azyle pozostáva z desiatich legislatívnych textov, o každom z nich sa podľa vyhlásenia hlasovalo osobitne.
Polovica legislatívnych textov prešla tesným pomerom hlasov v Európskom parlamente, ktorý tvorí 705 poslancov.
Časť návrhu zákona, ktorá sa zaoberá krízou spôsobenou masovým prílevom nelegálnych prisťahovalcov, bola schválená tesným rozdielom 29 hlasov, pričom 46 poslancov sa zdržalo hlasovania. Časť, ktorá upravuje azylové konanie, bola schválená tesným rozdielom 32 hlasov, pričom 51 poslancov sa zdržalo hlasovania, uvádza sa vo vyhlásení.
Naopak, časť návrhu zákona, ktorá upravuje program presídľovania, bola podľa vyhlásenia prijatá veľkým rozdielom takmer 300 hlasov, pričom 14 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Časť upravujúca zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl bola schválená veľkou väčšinou 236 hlasov a časť rozširujúca centralizovaný biometrický systém EÚ bola schválená veľkou väčšinou 232 hlasov, uvádza sa vo vyhlásení.
Návrh zákona musí schváliť ďalší zákonodarný orgán – Rada EÚ, aby sa stal zákonom.
Podľa vyhlásenia sa nariadenia začnú uplatňovať o dva roky. Pokiaľ ide o smernicu o prijímaní prisťahovalcov, „členské štáty budú mať dva roky na zavedenie zmien do svojich vnútroštátnych právnych predpisov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Nesúhlasné postoje
Poľský premiér Donald Tusk na tlačovej konferencii pred hlasovaním o návrhu zákona povedal, že tento pakt by bol pre Poľsko „neprijateľný“.
Účinná migračná politika potrebuje účinnú ochranu hraníc a účinnú kontrolu toho, kto vstupuje do krajiny, vysvetlil D. Tusk.
„Nájdeme spôsoby, aby sme aj v prípade, že migračný pakt vstúpi do platnosti v približne nezmenenej podobe, ochránili Poľsko pred mechanizmom relokácie [alebo platenia za relokáciu],“ povedal D. Tusk novinárom.
Beata Szydlová, poslankyňa Európskeho parlamentu zastupujúca poľskú pravicovú opozičnú stranu Právo a spravodlivosť a bývalá premiérka, kritizovala pakt v príspevku na sociálnej sieti X. „Migračná politika EÚ je veľmi zlá a treba ju zmeniť. Požiar však nemožno hasiť prilievaním oleja do ohňa,“ uviedla.
Szydlová v príspevku po prijatí legislatívy uviedla, že za ňu nehlasovala. Legislatíva „nezvýši bezpečnosť Európanov ani nepomôže migrantom, ktorí prichádzajú do Európy,“ vysvetlila. Iba povzbudí prevádzačov, aby do Európy privážali čoraz viac nelegálnych migrantov, pretože vedia, že budú peniaze [na financovanie prisťahovalectva]. Krajiny, ktoré nechcú prijímať nelegálnych migrantov, za to budú musieť zaplatiť.“
Rokovanie v parlamente na chvíľu prerušila malá, ale hlučná skupina demonštrantov, ktorí mali na sebe tričká s nápisom „tento pakt zabíja“ a kričali: „Hlasujte proti!“
Organizácia na ochranu ľudských práv Amnesty International kritizovala pakt a hlasovanie o jeho prijatí označila za „premárnenú príležitosť“.
Eve Geddieová, riaditeľka Amnesty International, uviedla: „Ide o zlyhanie pri preukázaní globálneho vodcovstva v oblasti ochrany utečencov a budovania bezpečných, spravodlivých a dôstojných ciest pre ľudí, ktorí sa dostanú do Európy, či už pri hľadaní bezpečia alebo príležitostí.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK