Japonsko sa sústredí na znižovanie závislosti od Číny v strategických oblastiach
Pán Takaši Hosoda, výskumný pracovník na Karlovej univerzite, v rozhovore pre denník The Epoch Times hovorí o súčasnej stratégii japonskej vlády v oblasti spolupráce s Čínou a riešenia bezpečnostnej situácie v Indopacifiku.
Japonská vláda sa podľa Hosodu zameriava na znižovanie svojej závislosti od Číny v strategických oblastiach, najmä v oblasti vyspelých technológií. „Napríklad v oblasti výroby polovodičov sa Japonsko dohodlo so Spojenými štátmi na zákaze vývozu zariadení na výrobu polovodičov do Číny. Na druhej strane, v oblasti automobilového priemyslu a iného spotrebného tovaru japonská vláda nechce regulovať tento druh obchodu.“
Podľa Hosodu, ktorý vyučuje na Inštitúte medzinárodných štúdií Karlovej univerzity, „hospodárske vzťahy medzi Japonskom a Čínou sú dôležitým aspektom“ vo vzťahoch medzi oboma krajinami.
Významný zlom nastal v roku 2020, keď čínske lode začali narúšať zóny okolo ostrovov Senkaku v Juhočínskom mori, ktoré patria Japonsku. Server Diplomat uvádza, že lode čínskej pobrežnej stráže narušili vody prislúchajúce k Senkaku v roku 2020 celkovo počas 333 dní, v roku 2021 celkovo počas 332 dní a k 19. augustu 2022 boli narušenia zaznamenané počas 220 dní od začiatku roka.
Ako uvádza Hosoda, politickí predstavitelia v Japonsku boli v tom čase veľmi „ostražití“ a začali o Číne uvažovať ako o „bezpečnostnej hrozbe“. „Ale aj v tomto období sa hospodárske vzťahy medzi Japonskom a Čínou naďalej udržiavali,“ hovorí Hosoda a dodáva, že vzájomná ekonomická závislosť a „pragmatické vzťahy medzi Čínou a Japonskom sú dôležité pre udržanie mieru“.
Na druhej strane tieto udalosti obnovili v japonskej vláde ostražitosť v oblasti bezpečnosti krajiny vo vzťahu k Číne a „musíme preto premýšľať o tom, ako v rámci vzájomného obchodu oddeliť strategicky dôležité oblasti od spotrebiteľských“.
Celý rozhovor v angličtine nájdete tu.
Ako je to s populáciou Japoncov žijúcich v Číne?
„Pokiaľ viem, posledných päť rokov sme hovorili o celkovom počte 120 000 našich japonských obyvateľov žijúcich na území Číny. Ale teraz tento počet klesol na 100 000,“ popisuje Hosoda klesajúci počet Japoncov žijúcich na čínskom území.
Dôvodom je podľa neho odliv japonských spoločností z Číny. „Komunitu Japoncov žijúcich v Číne tvoria ľudia, ktorí tam pracujú pre japonské spoločnosti. Žijú tam spolu so svojimi rodinami. Dnes začína veľa japonských spoločností premiestňovať svoje továrne z Číny na iné miesta.“
„Strategicky premiestňujú výrobné závody z Číny do Vietnamu, na Filipíny, do Thajska a podobne,“ čo podľa Hosodu v istom zmysle ovplyvňuje pokles japonskej populácie v Číne, ale v hre môže byť aj iný faktor. „Dá sa povedať, že Čína do istej miery začína považovať Japoncov v Číne za možných špiónov, čo sa v istom zmysle stalo zdrojom vážnych obáv medzi Japoncami žijúcimi v Číne.“
Dôsledky tohto prístupu mali podľa pána Hosodu, ktorý sa profesionálne zaoberá aj oblasťou bezpečnosti, „dosť vážny dopad“ a mnoho Japoncov a japonských spoločností „sa už rozhodlo obmedziť svoje obchodné aktivity v Číne“ alebo sú tam teraz len zamestnanci spoločností bez rodinných príslušníkov.
Aký je počet Číňanov na území Japonska
„Pokiaľ viem, v Japonsku žije takmer 700 000 ľudí čínskeho pôvodu. Niektorí z nich chcú získať japonské občianstvo. Niektorí z nich síce majú japonské občianstvo, ale sú lojálni voči čínskej komunistickej vláde,“ vysvetľuje Hosoda známy fakt, že občania čínskej národnosti zostávajú aj v zahraničí pod silným vplyvom, dohľadom a kontrolou čínskeho režimu a sú využívaní v rámci tzv. Jednotného frontu k podporovaniu „vplyvových operácií“ čínskeho režimu.
„Ak sa niečo stane v japonskej spoločnosti, zapoja sa do nejakých protijaponských operácií alebo niečoho podobného,“ hovorí Hosoda a dodáva, že japonská politická scéna už začína diskutovať o „určitých možnostiach“, ako takémuto druhu zasahovania zabrániť.
Situácia je podľa Hosodu „zložitá“, pretože niektorí Japonci sú viac projaponskí, iní zase viac pročínski, a preto je „ťažké“ prijať akékoľvek opatrenia a rozdeliť veci na „čierne a biele“.
„Japonská vláda, najmä japonskí politici, sa týchto problémov nechcú dotýkať. Tieto problémy sú veľmi komplikované,“ domnieva sa doktor Hosoda.
Vzťahy medzi Českou republikou a Japonskom
„Úprimne povedané, v Českej republike žijem už takmer 21 rokov. Bol som svedkom zmien a posunov v bilaterálnych vzťahoch medzi Japonskom a Českou republikou. Viete, závisí to od kultúrnej výmeny alebo ekonomickej výmeny, ale bilaterálne vzťahy sa v posledných rokoch zlepšujú v závislosti od bezpečnostného rozmeru a bezpečnostnej spolupráce,“ vysvetľuje doktor Hosoda.
Spojenie medzi Japonskom a Českou republikou je podľa neho pre japonskú stranu „celkom pozitívne“. Japonská vláda prijala v decembri nový bezpečnostný protokol ako súčasť svojich obranných stratégií a podľa Hosodu sa v ňom priamo spomína Česká republika.
„Japonsko historicky po prvýkrát spomína Českú republiku v oficiálnom dokumente ako podobne zmýšľajúcu krajinu. Myslím si, že spolupráca medzi Českou republikou a Japonskom bude rásť nielen v oblasti kultúry či ekonomických skúseností, ale aj v bezpečnostnej oblasti, ako aj v otázke Indopacifického regiónu,“ verí Hosoda.
Z českého originálu preložil LS.
