Ústavnoprávny výbor začal vypočutie kandidátov na sudcu ÚS
Parlamentný ústavnoprávny výbor si v stredu vypočuje kandidátov na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR v priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu. Počas stredy by mal vypočuť troch uchádzačov. Každý z nich bude mať v úvode približne desať minút, počas ktorých má predstaviť svoje pracovné skúsenosti aj publikačnú činnosť. Kandidátom bude môcť klásť otázky zástupca prezidentky Zuzany Čaputovej, členovia výboru, ako aj prítomní poslanci NR SR.
O post ústavného sudcu chce zabojovať päť kandidátov. Sú nimi Michaela Králová, ktorú navrhol poslanec NR SR Roman Michelko (SNS). Ďalej Anton Dulak, ktorého navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Kandidátku Líviu Trellovú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Ďalšou kandidátkou je Martina Jánošíková, ktorú navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Verejný ochranca práv navrhol za kandidátku Zuzanu Pitoňákovú.
Vypočutie kandidátov pred členmi ústavnoprávneho výboru sa dá sledovať naživo na webe NR SR. Parlament by mal potom zvoliť dvoch kandidátov na funkciu sudcu ÚS, ktorá sa vlani uprázdnila po odchode sudkyne Jany Laššákovej. Z týchto dvoch kandidátov následne podľa Ústavy SR vyberie konkrétneho sudcu prezident SR.
Ústavnoprávny výbor zatiaľ vypočul kandidáta na ústavného sudcu A. Dulaka
Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR v stredu vypočul zatiaľ len jedného kandidáta na sudcu Ústavného súdu (ÚS). Kandidát Anton Dulak takmer štyri hodiny odpovedal na otázky členov výboru, zástupcu prezidentskej kancelárie a ďalších poslancov NR SR. Ako druhá prišla na vypočutie kandidátka Martina Jánošíková.
A. Dulak ozrejmil, že na funkciu sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR kandiduje už niekoľkýkrát. Ústavný súd vníma ako orgán, od ktorého sa očakáva, že bude koncentrovať to najmúdrejšie a najrozhľadenejšie, čo sa v spoločnosti z hľadiska odborníkov objavuje. Svoju pozíciu akademika považuje za prínosnú pre činnosť ÚS.
Pri vypočutí A. Dulaka sa niektorí poslanci vrátili k situácii počas pandémie nového koronavírusu. Pýtali sa ho, aké opatrenia by sa dali urobiť, aby bol do budúcna systém nastavený efektívnejšie, a či by sa mal prijať tzv. pandemický zákon. „V spoločnosti prevláda názor, že legislatívou sa dá vyriešiť všetko,“ reagoval s tým, že on si to nemyslí. Je podľa neho nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Pripúšťa však, že by bolo dobré mať určitý zákon, ktorý by naznačoval, čo by sa malo, respektíve nemalo robiť v takýchto situáciách.
A. Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. S pojmom „povinné očkovanie“ má problém, ale zdôrazňuje, že to neznamená, že je proti očkovaniu. Myslí si, že skôr by mali kompetentné orgány ľudí presviedčať, v čom je očkovanie prínosom.
Nesúhlasí s tým, aby sa do Ústavy SR zasahovalo často. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv A. Dulak považuje ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti a jeho slobody v spoločnosti. „Všetko, čo to narušuje, je pre mňa neprijateľné,“ povedal. Pri otázke slobody prejavu by sme mali byť podľa neho obozretní. Sloboda slova by sa mala brať ako základný princíp a akékoľvek obmedzenia ako výnimky, ktoré treba posudzovať.
A. Dulaka do funkcie navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Na fakulte A. Dulak vyučuje. Pred poslancami deklaroval, že nie je členom žiadnej politickej strany.
Ústavnoprávny výbor vypočul aj kandidátku na post sudcu ÚS M. Jánošíkovú
Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR vypočul v stredu aj kandidátku na sudkyňu Ústavného súdu (ÚS) SR Martinu Jánošíkovú. Navrhol ju dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Poslancov okrem jej odborných znalostí a skúseností v otázke európskeho práva zaujímali aj témy ako legislatívny proces, ľudské práva či rozhodovanie ÚS.
Na otázky o pandemickej legislatíve reagovala tým, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení. „Môj názor bol trošku prísnejší ako bol nakoniec prezentovaný v rozhodnutiach ÚS,“ uviedla. Zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo podľa nej šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie obdobné situácie vidí v NR SR.
Poslanci sa pýtali aj na názor kandidátky na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že Švajčiarsko konalo nedostatočne v boji proti klimatickej zmene. Skonštatovala, že v medzinárodnom práve je jednoznačne definované právo na priaznivé životné prostredie a z toho plynie aj povinnosť štátov to rešpektovať. V našom právnom poriadku podľa nej takáto garancia vyplýva napríklad z práva na život.
Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť. Pri ústavných zmenách by nešla cestou zvýšenia počtu hlasov poslancov NR SR na ich prijatie.
M. Jánošíková sa dotkla aj výhrad Európskej komisie (EK) k veľkej novele Trestného zákona, najmä v súvislosti s európskou prokuratúrou. Tu by podľa nej mohlo zo strany EK dôjsť ku konaniu pre porušenie zmluvy. Vysvetlila, že konanie má niekoľko fáz a pred prípadnou žalobou je na rade fáza komunikácie. „Je v rukách výkonnej moci, ako to vykomunikuje,“ dodala. Ak to nebude dostatočné, upozornila, že EK môže podať na Slovensko žalobu a následne by rozhodoval európsky súdny dvor, či sme porušili podmienky na fungovanie európskych prokurátorov u nás.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
