Politológovia komentujú prezidentské voľby: hovoria o rozdelenej spoločnosti a strašení vojnou
S. Abrahám: Vysoká účasť vo voľbách je znakom rozdelenej spoločnosti
Vysoká účasť v druhom kole prezidentských volieb je podľa politológa Samuela Abraháma znakom toho, že spoločnosť je rozdelená a je v nej kríza. Aj keď sa podľa neho zmobilizovali voliči oboch kandidátov, viac to pomohlo Petrovi Pellegrinimu.
„Mobilizovali sa tí, ktorí v prvom kole neprišli nielen preto, že to nebolo až také dôležité, ale jednoducho to vnímali, že keď nepôjdu voliť, tak ten druhý vyhrá, a tým, že sa kampaň radikalizovala hlavne v druhom kole, kde strašili Ivanom Korčokom,“ uviedol Abrahám.
Zhodnotil, že pre Pellegriniho bolo v druhom kole najdôležitejšie získať maďarských voličov a voličov Štefana Harabina, kvôli ktorým musel prispôsobiť rétoriku. „Preto nazval Korčoka kandidátom vojny a keď príde, pôjdu slovenskí vojaci na Ukrajinu a podobné nezmysly, čo je aj racionálne aj politicky nezmysel, pretože prezident nič také nemôže a vôbec Korčok nič také nemienil spraviť,“ podotkol Abrahám a doplnil, že mnoho Pellegriniho voličov išlo voliť zo strachu pred týmito hrozbami niekoho, kto ich ochráni. Poznamenal, že výsledok druhého kola ho napriek tomu do určitej miery prekvapil, najmä čo sa týkalo rozdielu hlasov medzi kandidátmi.
Odchod Pellegriniho zo strany Hlas-SD by ju podľa Abraháma oslabilo.
A. Világi: Za vysokú volebnú účasť môže aj nárast polarizácie
Za vysokú volebnú účasť v druhom kole prezidentských volieb môže aj nárast polarizácie, ktorá pomohla k mobilizácii občanov. V spoločnosti sa počas posledných rokov vytvárajú politické „kempy“ či určitá skupinová identita, ktorej cieľom je bojovať za nejaký cieľ. V tomto duchu sa dá vysvetliť aj nárast účasti vo voľbách, skonštatovala politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi.
„Na prelome milénií dochádzalo k politickej apatii zo strany voličov a k poklesu voličskej účasti. Vysvetľovalo sa to tým, že strany sa snažili osloviť čo najširšie spektrum voličov a tlačili sa do názorového stredu. Tak sa od seba málo rozlišovali, čo vtedy demotivovalo voličov ísť voliť,“ poukázala Világi. Volebná účasť v druhom kole, ktorá dosiahla 61,14%, je však pre ňu prekvapivá. Rovnako aj výhra Petra Pellegriniho. „V prvom kole prekvapilo, že vyhral Ivan Korčok, v druhom kole sa zasa očakával oveľa tesnejší výsledok a prekvapil Pellegrini,“ uviedla.
Neúspešnému kandidátovi Korčokovi sa podľa nej podarilo zmobilizovať voličov strán, ktoré patria k parlamentnej opozícii. „Keď sa pozrieme na jeho volebný zisk v druhom kole, tak je takmer identický s tým, akú podporu tieto strany získali v posledných parlamentných voľbách,“ priblížila. Menej sa mu však podľa nej podarilo zmobilizovať voličov, ktorí nechodia voliť alebo sa menej zaujímajú o politiku. „Na túto cieľovú skupinu mala jeho kampaň dosah veľmi obmedzene,“ zhodnotila.
Pellegrinimu sa zasa podľa politologičky podarilo osloviť podporovateľov strán, ktoré v súčasnosti tvoria vládnu koalíciu. „Jeho volebný zisk je ale o niečo vyšší, a to niečo je približne 100 000 hlasov, než odovzdali voliči koaličným stranám,“ priblížila. Osloviť tak podľa nej musel ľudí, ktorí v parlamentných voľbách hlasovali za stranu, ktorá sa nemusela dostať do parlamentu. Rovnako sa mu mohlo podariť zmobilizovať tých, ktorí neboli v posledných voľbách voliť alebo nechodia vôbec.
D. Malová: Pellegrinimu k víťazstvu pomohol naratív strachu z vojny
Novozvolenému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu k víťazstvu pomohol naratív strachu z vojny a mobilizácia voličov. Neúspešný kandidát Ivan Korčok zase zdôrazňoval potrebu reprezentácie voličov, ktorí nepodporujú súčasnú vládnu koalíciu, skonštatovala politologička z Univerzity Komenského Darina Malová. Smutným výsledok predvolebnej kampane je podľa nej ešte väčšie rozdelenie dvoch typov občanov Slovenska, a tým aj celej krajiny.
„Keď sa človek opýta priemerného voliča, aké hodnoty bude voliť, povie pokoj, poriadok, prípadne prosperitu. To je presne slovník, ktorý používa Peter Pellegrini,“ usúdila politologička. Zmobilizovať sa mu podľa nej podarilo široké spektrum občanov SR vrátane voličov Štefana Harabina, maďarskej komunity a tiež ľudí, ktorí v prvom kole prezidentských volieb nevolili. Takisto voličov z vidieka. Poukázala na „konflikt“ medzi vidiekom a mestom, či Bratislavou proti zvyšku Slovenska. Na základe takéto „konfliktu“ podľa nej po prvom kole Pellegrini začal mobilizačnú kampaň, a tak oslovil aj ďalšie skupiny voličov, ktoré ho napokon prišli voliť.
Poznamenala, že občanov mobilizoval tiež Korčok a tiež sa mu podarilo získať väčší počet voličov v porovnaní s prvým kolom. Problémom podľa nej bolo, že nemal už kde „siahnuť“ pri neúspešných kandidátoch, pretože voliči Harabina by ho určite nevolili. Zhodnotila, že nemal ani príliš veľkú podporu na vidieku. „Smola Ivana Korčoka spočíva v tom, že máme málo veľkých miest a málo voličov, ktorí sú moderní, rozhľadení a žijú mestským liberálnejším štýlom,“ dodala Malová.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
