Politológovia označujú za kľúčové body výsledku prezidentských volieb: strach, mier a polarizácia
D. Malová: Pellegrinimu k víťazstvu pomohol naratív strachu z vojny
Novozvolenému prezidentovi Petrovi Pellegrinimu k víťazstvu pomohol naratív strachu z vojny a mobilizácia voličov. Neúspešný kandidát Ivan Korčok zase zdôrazňoval potrebu reprezentácie voličov, ktorí nepodporujú súčasnú vládnu koalíciu. Skonštatovala to politologička z Univerzity Komenského Darina Malová. Smutným výsledok predvolebnej kampane je podľa nej ešte väčšie rozdelenie dvoch typov občanov Slovenska, a tým aj celej krajiny.
„Keď sa človek opýta priemerného voliča, aké hodnoty bude voliť, povie pokoj, poriadok, prípadne prosperitu. To je presne slovník, ktorý používa Peter Pellegrini,“ usúdila politologička. Zmobilizovať sa mu podľa nej podarilo široké spektrum občanov SR vrátane voličov Štefana Harabina, maďarskej komunity a tiež ľudí, ktorí v prvom kole prezidentských volieb nevolili. Takisto voličov z vidieka. Poukázala na „konflikt“ medzi vidiekom a mestom, či Bratislavou proti zvyšku Slovenska. Na základe takéto „konfliktu“ podľa nej po prvom kole P. Pellegrini začal mobilizačnú kampaň, a tak oslovil aj ďalšie skupiny voličov, ktoré ho napokon prišli voliť.
Poznamenala, že občanov mobilizoval tiež I. Korčok a tiež sa mu podarilo získať väčší počet voličov v porovnaní s prvým kolom. Problémom podľa nej bolo, že nemal už kde „siahnuť“ pri neúspešných kandidátoch, pretože voliči Harabina by ho určite nevolili. Zhodnotila, že nemal ani príliš veľkú podporu na vidieku. „Smola Ivana Korčoka spočíva v tom, že máme málo veľkých miest a málo voličov, ktorí sú moderní, rozhľadení a žijú mestským liberálnejším štýlom,“ dodala D. Malová.
J. Marušiak: Pellegrini dokázal z témy mieru a pokoja vyťažiť maximum
Z témy mieru, pokoja a stability vyťažil Peter Pellegrini vo svojej kampani v prezidentských voľbách podľa politológa Juraja Marušiaka maximum. Poukázal na to s tým, že výsledok volieb ho neprekvapil. Konštatoval, že Peter Pellegrini mal v porovnaní s Ivanom Korčokom väčšie rezervy voličov, z ktorých mohol čerpať, a nespoliehal sa len na jednu skupinu.
„Voliči, ktorých Pellegrini dokázal na svoju stranu získať, boli, samozrejme, bývalí voliči Štefana Harabina, čo súviselo aj s posunom rétoriky Pellegriniho. Druhý segment boli voliči maďarskej menšiny, kde je evidentná už dlhodobá úzka prepojenosť medzi Viktorom Orbánom a Robertom Ficom, čiže tá podpora bola zrejme aj zo strany maďarských médií, či už na Slovensku, alebo v Maďarsku, a aj zo strany politickej reprezentácie maďarskej menšiny, takže voličské hlasy dokázal získať v podstate aj na južnom Slovensku,“ uviedol J. Marušiak. Za zaujímavé považuje, že Pellegrini dokázal presvedčiť voličov „kresťansko-konzervatívneho“ segmentu.
Nástupom P. Pellegriniho do funkcie prezidenta bude podľa J. Marušiaka pre stranu Hlas-SD problém nájsť človeka „podobného formátu“. „Tým skôr, že tá strana fakticky vznikla a bola vytvorená ako Pellegriniho politický projekt, čiže najprv bol líder a až potom bol povedzme nejaký program, nejaká ideológia strany. Do veľkej miery to štiepenie v Smere-SD malo personálny charakter, a viac než nejaký ideologicko-hodnotový. Navyše Hlas-SD sa v súčasnosti výraznejšie od Smeru-SD neodlišuje a dve podobné strany asi ťažko môžu existovať vedľa seba,“ zhodnotil s tým, že neočakáva, že Hlas-SD môže mať po odchode P. Pellegriniho zo straníckej politiky „svetlú“ budúcnosť.
A. Világi: Za vysokú volebnú účasť môže aj nárast polarizácie
Za vysokú volebnú účasť v druhom kole prezidentských volieb môže aj nárast polarizácie, ktorá pomohla k mobilizácii občanov. V spoločnosti sa počas posledných rokov vytvárajú politické „kempy“ či určitá skupinová identita, ktorej cieľom je bojovať za nejaký cieľ. V tomto duchu sa dá vysvetliť aj nárast účasti vo voľbách. Skonštatovala to politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi.
„Na prelome milénií dochádzalo k politickej apatii zo strany voličov a k poklesu voličskej účasti. Vysvetľovalo sa to tým, že strany sa snažili osloviť čo najširšie spektrum voličov a tlačili sa do názorového stredu. Tak sa od seba málo rozlišovali, čo vtedy demotivovalo voličov ísť voliť,“ poukázala A. Világi. Volebná účasť v druhom kole, ktorá dosiahla 61,14 percenta, je však pre ňu prekvapivá. Rovnako aj výhra Petra Pellegriniho. „V prvom kole prekvapilo, že vyhral Ivan Korčok, v druhom kole sa zasa očakával oveľa tesnejší výsledok a prekvapil Pellegrini,“ uviedla.
Neúspešnému kandidátovi Ivanovi Korčokovi sa podľa nej podarilo zmobilizovať voličov strán, ktoré patria k parlamentnej opozícii. „Keď sa pozrieme na jeho volebný zisk v druhom kole, tak je takmer identický s tým, akú podporu tieto strany získali v posledných parlamentných voľbách,“ priblížila. Menej sa mu však podľa nej podarilo zmobilizovať voličov, ktorí nechodia voliť alebo sa menej zaujímajú o politiku. „Na túto cieľovú skupinu mala jeho kampaň dosah veľmi obmedzene,“ zhodnotila.
Petrovi Pellegrinimu sa zasa podľa politologičky podarilo osloviť podporovateľov strán, ktoré v súčasnosti tvoria vládnu koalíciu. „Jeho volebný zisk je ale o niečo vyšší, a to niečo je približne 100.000 hlasov, než odovzdali voliči koaličným stranám,“ priblížila. Osloviť tak podľa nej musel ľudí, ktorí v parlamentných voľbách hlasovali za stranu, ktorá sa nemusela dostať do parlamentu. Rovnako sa mu mohlo podariť zmobilizovať tých, ktorí neboli v posledných voľbách voliť alebo nechodia vôbec.
S. Abrahám: Vysoká účasť vo voľbách je znakom rozdelenej spoločnosti
Vysoká účasť v druhom kole prezidentských volieb je podľa politológa Samuela Abraháma znakom toho, že spoločnosť je rozdelená a je v nej kríza. Aj keď sa podľa neho zmobilizovali voliči oboch kandidátov, viac to pomohlo Petrovi Pellegrinimu.
„Mobilizovali sa tí, ktorí v prvom kole neprišli nielen preto, že to nebolo až také dôležité, ale jednoducho to vnímali, že keď nepôjdu voliť, tak ten druhý vyhrá, a tým, že sa kampaň radikalizovala hlavne v druhom kole, kde strašili Ivanom Korčokom,“ uviedol S. Abrahám.
Zhodnotil, že pre Petra Pellegriniho bolo v druhom kole najdôležitejšie získať maďarských voličov a voličov Štefana Harabina, kvôli ktorým musel prispôsobiť rétoriku. „Preto nazval Korčoka kandidátom vojny a keď príde, pôjdu slovenskí vojaci na Ukrajinu a podobné nezmysly, čo je aj racionálne aj politicky nezmysel, pretože prezident nič také nemôže a vôbec Korčok nič také nemienil spraviť,“ podotkol S. Abrahám a doplnil, že mnoho Pellegriniho voličov išlo voliť zo strachu pred týmito hrozbami niekoho, kto ich ochráni. Poznamenal, že výsledok druhého kola ho napriek tomu do určitej miery prekvapil, najmä čo sa týkalo rozdielu hlasov medzi kandidátmi.
Odchod Pellegriniho zo strany Hlas-SD by ju podľa Abraháma oslabilo.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
