Argentínsky prezident J. Milei chce prepustiť 70 000 štátnych zamestnancov
Libertariánsky prezident povedal, že jeho vláda bude pokračovať v drastickom znižovaní argentínskych verejných výdavkov, a to rýchlo.
Argentínsky prezident Javier Milei oznámil, že v najbližších mesiacoch prepustí 70 000 zamestnancov verejného sektora, čím urobí ďalší krok k realizácii libertariánskej vízie spoločnosti s malým štátnym aparátom.
„Sme presvedčení, že musíme vykonať fiškálnu úpravu, ktorá zahŕňa veľa práce s motorovými pílami a miešačkami,“ povedal Milei v hodinovom prejave na medzinárodnom ekonomickom fóre v Buenos Aires 26. marca. Mal na mysli svoj plán rýchlo znížiť infláciu v juhoamerickej krajine na jednociferné hodnoty. V súčasnosti inflácia v krajine dosahuje 250 %.
„Úplne sme zrušili verejné stavebné projekty, na čo som hrdý a proti ktorým by sa mali postaviť všetci rozumní ľudia. Ukončili sme svojvoľné transferové platby do provincií. Prepustili sme 50 000 štátnych zamestnancov. Zrušili sme zákazky a zrušíme ďalších 70 000 pracovných miest.“
J. Milei, ktorý sám seba považuje za anarchokapitalistu, zdôraznil zrušenie vyše 200 000 sociálnych programov, ktoré sa podľa neho poskytovali „nepravidelne“. „V žiadnom bode nebola zanedbaná sociálna politika,“ tvrdil s odkazom na zvýšenie prostriedkov, ktoré boli občanom poskytnuté na potraviny a vzdelávanie.
Argentínskym novinám „La Nación“ vláda vysvetlila, že číslo 70 000 je celkový počet zmlúv štátnych zamestnancov, ktoré sa v súčasnosti prehodnocujú. Uviedla tiež, že znižovanie počtu pracovných miest bude postupné, pričom do konca mesiaca bude prepustených približne 20 % zamestnancov.
J. Milei sa ujal prezidentského úradu s prísľubom, že ukončí desaťročia trvajúcu špirálu ekonomického úpadku Argentíny. V decembri 2023, keď zložil prísahu, žilo v chudobe viac ako 26 miliónov ľudí, teda 49 % obyvateľov krajiny.
Napriek bohatým hospodárskym zdrojom Argentína nebola schopná splácať svoj štátny dlh deväťkrát. Krajina opakovane čelí rastúcemu zahraničnému dlhu vrátane miliardových pôžičiek od Medzinárodného menového fondu (MMF) a najnovšie aj od Číny, svojho druhého najväčšieho obchodného partnera.
Koniec peronizmu
Pred nástupom J. Mileiho k moci dominoval v Argentíne peronizmus, populistické hnutie založené v 40. rokoch 20. storočia. Charakterizovala ho ľavicová a kolektívna politika, znárodnenie centrálnej banky a veľkých podnikov, rozšírenie sociálnych dávok a vytváranie spojenectiev s odbormi.
Vo svojom prejave 26. marca J. Milei zopakoval svoj sľub prekonať peronistický status quo, ktorý označil za „skutočnú katastrofu“.
„My Argentínčania sme v tomto populistickom dobrodružstve posledných rokov prišli o 80 % svojich príjmov,“ povedal. „Päť miliónov Argentínčanov nemá čo jesť. A mali sme dvojnásobný deficit vo výške 17 % hrubého domáceho produktu.“
J. Milei odmietol kritiku, že jeho prístup „reťazovej píly“ je neudržateľný. Jeho vláda musí podľa neho konať rýchlo, aby dosiahla oživenie hospodárstva v tvare písmena V. Kritizoval politikov, ktorí „nechcú prísť o prácu a snažia sa udržať si svoje privilégiá“.
„Urobili sme to, čo sme museli, a to si vyžaduje istú mieru odvahy, ktorú iní nemajú, na margo helikoptérového klubu a všetkých tých, ktorí nám prajú zle, predovšetkým tých, ktorí sa sťažujú, že im znižujeme pracovné miesta,“ povedal.
Prezident od svojho nástupu do funkcie v minulom roku prijal opatrenia proti predchádzajúcej politike štátneho intervencionizmu v Argentíne vrátane výraznej devalvácie argentínskeho pesa a drastického zníženia vládnych výdavkov.
Voľné trhové hospodárstvo je jediný možný nástroj
V prejave na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose 17. januára J. Milei uviedol, že kľúčom k boju proti chudobe na celom svete je prijať ideály voľného trhu, a nie ich odmietnuť.
„Voľné trhové hospodárstvo zďaleka nie je zďaleka príčinou našich problémov a ako ekonomický systém je jediným nástrojom, ktorý máme na ukončenie hladu, chudoby a biedy,“ povedal. „Empirické dôkazy sú nespochybniteľné.“
Mileiho reformy podporili zahraniční pozorovatelia vrátane americkej ministerky financií Janet Yellenovej, ktorá ocenila Argentínu za jej „dôležité kroky na obnovenie fiškálnej udržateľnosti, úpravu výmenného kurzu a boj proti inflácii“.
Šéfka Medzináodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová tiež privítala úsilie Mileiho vlády: „Argentínska ekonomika je v takom zlom stave, že ju treba oživiť. Prezident J. Milei a jeho tím to práve robia,“ povedala v rozhovore pre americkú spravodajskú stanicu CNN počas Svetového ekonomického fóra. Argentína je v súčasnosti najväčším dlžníkom MMF s dlhom 45 miliárd amerických dolárov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK