Poľsko nasadzuje vojenské lietadlá kvôli pokračujúcim útokom na Ukrajinu
Poľsko údajne vyslalo začiatkom týždňa stíhacie lietadlá ako reakciu na „intenzívnu dlhodobú (ruskú) leteckú aktivitu“ nad susednou Ukrajinou.
„Poľské a spojenecké lietadlá boli aktivované v poľskom vzdušnom priestore … najmä na juhovýchode krajiny,“ uviedlo Operačné veliteľstvo poľských ozbrojených síl vo vyhlásení na sociálnych sieťach.
Ďalej uviedlo, že „intenzívna dlhodobá letecká aktivita Ruskej federácie“ bola zaznamenaná priamo pri hraniciach Poľska s Ukrajinou od 29. marca.
„Boli prijaté všetky potrebné opatrenia na zaistenie bezpečnosti poľského vzdušného priestoru,“ uviedla poľská armáda.
Moskva sa k správam zatiaľ oficiálne nevyjadrila.
V posledných dňoch Rusko údajne uskutočnilo množstvo útokov dronmi a raketami na energetickú infraštruktúru na Ukrajine, ktorá má s Poľskom spoločnú hranicu dlhú 330 kilometrov.
Spoločnosť Ukrenergo, prevádzkovateľ ukrajinskej energetickej siete, 29. marca uviedla, že rakety a drony v strednej a západnej časti krajiny zasiahli niekoľko zariadení.
„V noci Rusi opäť zasiahli energetické zariadenia v rámci masívneho a kombinovaného útoku,“ uviedla spoločnosť v príspevku na sociálnych sieťach.
V dôsledku útokov bolo podľa nej „poškodených niekoľko tepelných a vodných elektrární v centrálnych a západných regiónoch“.
Podľa ukrajinského ministra energetiky Hermana Galuščenka boli nedávno napadnuté zariadenia v Dnepropetrovskej, Poltavskej a Čerkaskej oblasti.
„Zariadenia na výrobu elektrickej energie boli terčom útokov bezpilotných lietadiel aj rakiet,“ uviedol na sociálnych sieťach.
Ukrajinský premiér Denys Šmyhal uviedol, že predmetom útokov rôznej veľkosti a intenzity boli energetické zariadenia v šiestich regiónoch po celej krajine.
Ruské rakety a bezpilotné lietadlá údajne zasiahli aj ciele v západnej Ľvovskej oblasti, severovýchodnom Charkove a hlavnom meste Ukrajiny Kyjeve.
Moskva sa zväčša zdržala komentárov k týmto útokom.
Ruské ministerstvo obrany zvyčajne popiera, že by útočilo na civilistov, a tvrdí, že používa „presnú muníciu“ výlučne proti vojenským cieľom.
V súvislosti s tým Rumunsko vyhlásilo, že našlo úlomky dronu pri rieke Dunaj v blízkosti spoločnej hranice s Ukrajinou.
„Večer 28. marca boli na ostrove Insula Mare a Brailei identifikované úlomky, ktoré zrejme pochádzajú z leteckého zariadenia,“ uviedlo rumunské ministerstvo obrany.
Ostrov Insula Mare a Brailei (alebo Veľký ostrov Braila) sa nachádza na juhovýchode krajiny, približne 60 míľ juhozápadne od hranice Rumunska s Ukrajinou.
Podľa ministerstva obrany rumunské orgány incident vyšetrujú s cieľom zistiť pôvod zostreleného dronu.
Napätie na hraniciach
Zintenzívnenie ruských útokov na ukrajinské ciele sprevádza neustále rastúce napätie na ukrajinsko-poľskej hranici.
Poľsko 24. marca vyhlásilo, že ruská strela s plochou dráhou letu nakrátko narušila jeho vzdušný priestor v blízkosti poľskej pohraničnej obce Oserdow.
Strela, ktorú údajne vypálilo ruské vojenské lietadlo operujúce nad Ukrajinou, zostala podľa poľských predstaviteľov v poľskom vzdušnom priestore menej ako minútu.
Hovorca poľskej armády vtedy tvrdil, že raketa prenikla približne 2 km do poľského vzdušného priestoru a potom sa vrátila na Ukrajinu.
Neposkytol však žiadne dôkazy, ktoré by toto tvrdenie potvrdili.
Na druhý deň ruský veľvyslanec v Poľsku Sergej Andrejev ignoroval výzvu Varšavy, aby vysvetlil podozrenie z narušenia vzdušného priestoru.
„Od svojich poľských kolegov som pochopil, že mi nebudú poskytnuté žiadne dôkazy (o údajnom porušení predpisov), preto som … pozvanie odmietol,“ uviedol ruský veľvyslanec 25. marca pre ruskú tlačovú agentúru TASS.
S. Andrejev pripomenul podobný incident z konca roka 2023, keď Poľsko tvrdilo, že „neidentifikovaný vzdušný objekt“ vstúpil do jeho vzdušného priestoru z ukrajinského územia.
Poľskí vojenskí predstavitelia vtedy naznačili, že objekt bol ruskou raketou, čo viedlo poľského prezidenta Andrzeja Dudu k iniciovaniu mimoriadneho stretnutia s najvyššími predstaviteľmi krajiny.
Následné vyšetrovanie však neprinieslo žiadne dôkazy o tom, že údajný „vzdušný objekt“ bol ruského pôvodu.
Varšava zdvojnásobuje podporu
Koncom roka 2022 dopadla na poľské územie raketa neznámeho pôvodu, ktorá zabila dvoch ľudí a vyvolala obavy z hroziaceho stretu medzi Ruskom a NATO.
Agentúra Associated Press vtedy citovala nemenovaného predstaviteľa amerických tajných služieb, ktorý mylne tvrdil, že raketu vystrelilo Rusko.
Podľa zakladajúcej zmluvy NATO musí aliancia prísť na pomoc svojim členom, ak sa stanú terčom vonkajšieho útoku.
Čoskoro sa však zistilo, že záškodnícku raketu omylom vystrelili na Poľsko ukrajinské sily.
Od invázie Ruska na východnú Ukrajinu začiatkom roka 2022 patrí Poľsko k najvernejším podporovateľom Kyjeva.
Dňa 27. marca Varšava oznámila, že zdvojnásobí svoj súčasný príspevok k plánu Česka na dodávku delostreleckých nábojov pre Ukrajinu.
„Už sme vyčlenili značnú sumu a v posledných 48 hodinách … bolo rozhodnuté, že táto (suma) bude zdvojnásobená,“ povedal poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski novinárom.
Český prezident Petr Pavel v marci predstavil plán na poskytnutie 800 000 delostreleckých nábojov Ukrajine, aby pomohol odvrátiť inváziu Ruska, ktoré v poslednom čase dosiahlo niekoľko významných úspechov.
Nedávne vyjadrenia R. Sikorského a P. Pavla vzbudili pozornosť, pretože vyjadrili podporu francúzskym návrhom na vyslanie európskych jednotiek na Ukrajinu.
Pôvodný článok
