Čína chrlí do sveta dotované elektromobily, krajiny zavádzajú antidumpingové opatrenia
Čína má problém s nadprodukciou, a preto sa snaží vyvážať veľké objemy lacného tovaru na medzinárodné trhy. Jedným z týchto tovarov sú elektromobily, ktorých výrobu čínsky režim výrazne dotuje. Krajiny ako Kórea, Japonsko, Spojené štáty a štáty EÚ sa snažia zmierniť záplavu lacných čínskych elektromobilov antidumpingovými opatreniami alebo zvažujú ich zavedenie.
Čínsky režim využíva obrovské štátne dotácie na zníženie predajných cien elektromobilov, ktoré sa v Číne označujú ako nové energetické vozidlá, čo EÚ považuje za nespravodlivé narušenie trhu.
V októbri minulého roka Francúzsko a ďalšie krajiny vyzvali Európsku komisiu, aby začala 13-mesačné antisubvenčné vyšetrovanie elektromobilov dovážaných z Číny, čo by mohlo viesť k zavedeniu antidumpingových alebo antisubvenčných ciel zo strany EÚ.
Elon Musk, šéf spoločnosti Tesla povedal, že čínske automobilky „zničia“ väčšinu svojich globálnych konkurentov, ak sa nevytvoria žiadne obchodné prekážky. Tesla minulý rok znížila ceny, aby bola konkurencieschopnejšia. E. Musk však varoval, že súčasný rad už teraz dosahuje „prirodzené hranice nákladov“.
Antidumpingové opatrenia Japonska
Japonská vláda 26. februára vydala nariadenie o predĺžení antidumpingových ciel na dovoz elektrolytického oxidu manganičitého (EMD) z Číny o ďalších päť rokov, do 25. februára 2029.
Oxid manganičitý sa používa ako materiál pre kladnú elektródu v batériách a Čína je jeho popredným svetovým výrobcom. Čína sa na celosvetovej výrobe podieľa približne 64%.
Japonská vláda skonštatovala, že čínski výrobcovia predávajú Oxid manganičitý za dumpingové ceny, a preto v septembri 2008 prvýkrát zaviedla antidumpingové clá s colnými sadzbami od 34,3% do 46,5%.
Podľa údajov, ktoré v januári zverejnila Japonská asociácia výrobcov automobilov, čínsky vývoz automobilov v roku 2023 prekonal japonský a stal sa najväčším na svete.
Čína vlani vyviezla 4,91 milióna vozidiel, čo predstavuje medziročný nárast o približne 58%
Poradenská spoločnosť AlixPartners uviedla, že dotácie Pekingu na čisto elektrické a hybridné vozidlá dosiahli v rokoch 2016 až 2022 sumu 57 miliárd dolárov, pričom toto číslo nezahŕňa stimuly od krajských a miestnych samospráv.
V dôsledku nadmernej výroby elektromobilov v Číne vypukla minulý rok na čínskom trhu ostrá cenová vojna, ktorá sa rozšírila aj do zahraničia. Čínsky gigant v oblasti elektromobilov, spoločnosť BYD, rástla ohromujúcim tempom vďaka mimoriadne konkurenčným cenám. V minulom roku spoločnosť BYD svojimi dodávkami elektromobilov prekonala Teslu. BYD sa umiestnila na prvom mieste s trhovým podielom 20,5%, zatiaľčo Tesla bola druhá s podielom 12,9%.
Cenová vojna sa dotkla aj vozidiel na pohonné hmoty, pričom takmer všetci americkí, japonskí a európski výrobcovia automobilov v Číne začali znižovať ceny. Najviac to postihlo japonské automobilky. Spoločnosť Mitsubishi Motors sa rozhodla stiahnuť z čínskeho trhu.
Kórejský trh
V Južnej Kórei už roky dominujú čínske elektromobily. Elektrobusy čínskej výroby tvorili v minulom roku 54,1% kórejského trhu s celkovým počtom 1 522 kusov. Takmer polovica elektrických nákladných vozidiel prevádzkovaných v Kórei pochádza z Číny a viac ako 90% batérií dovážaných do Kórei v elektromobiloch je tiež z Číny.
6. februára predstavilo kórejské ministerstvo životného prostredia plán reformy dotácií na elektromobily v roku 2024. Najdôležitejšou časťou reformy je, že poskytuje viac dotácií pre vysoko výkonné elektrické vozidlá a hlavnými kritériami pre vyplácanie dotácií je účinnosť batérií a miera recyklácie.
Nový program výrazne znižuje dotácie pre vozidlá s čínskymi lítiovo-železo-fosfátovými batériami. Dotácie pre elektrické vozidlá s čínskymi batériami sa znížia až o 40%.
Lítium-železofosfátové batérie (LFP) sú lacné, avšak lítium je jediný kov, ktorý sa z nich dá po použití recyklovať, čo ich robí menej ekonomickými, náročnejšími na opätovné použitie a škodlivejšími pre životné prostredie. Naproti tomu lítiumniklovo-mangánovo-kobaltové batérie kórejskej výroby ponúkajú kratší čas nabíjania a dlhší dojazd pri rovnakej kapacite.
Analytici sa domnievajú, že cieľom novej kórejskej dotácie je zosúladiť politiku krajiny s americkým zákonom o znižovaní inflácie a ďalšími zahraničnými opatreniami, ktorých cieľom je obmedziť dumpingové praktiky čínskych spoločností vyrábajúcich batérie.
V minulosti americký zákon o znižovaní inflácie umožňoval ľuďom, ktorí si kúpili elektromobil, získať dotácie až do výšky 7 500 USD, ale kritické minerály obsiahnuté v batérii sa museli vyťažiť alebo spracovať v Spojených štátoch, prípadne v krajine, s ktorou majú USA dohodu o voľnom obchode, alebo sa museli recyklovať v Severnej Amerike.
Juhokórejskí výrobcovia, ktorí sa chcú na tejto vlne zviesť, rozbehli programy spoločných podnikov „Made in USA“. Kórejská vláda vyčlenila 5,3 miliardy dolárov na pomoc kórejským spoločnostiam pri investovaní v Severnej Amerike.
Obchádzanie ciel a masívne zaplavovanie svetových trhov
Aby sa vyhli vysokým clám na dovoz elektromobilov, ktoré pochádzajú priamo z Číny, čínske automobilky zriaďujú továrne v krajinách, ktoré majú obchodné dohody so Spojenými štátmi. Spoločnosť BYD napríklad oznámila plány na výstavbu tovární v Thajsku, Brazílii a Španielsku.
Čínska spoločnosť BYD plánuje otvoriť továreň v Mexiku. Aliancia amerických výrobcov (AAM) varovala vládu, aby zabránila čínskym automobilkám predávať autá do Spojených štátov cez Mexiko, pretože dotované autá z Číny ohrozujú prežitie amerických automobiliek.
Podľa obchodnej dohody medzi USA, Mexikom a Kanadou (USMCA) majú vozidlá a diely vyrobené v Mexiku nárok na preferenčné zaobchádzanie a dotácie až do výšky 7 500 USD pre kupcov elektromobilov. Aliancia amerických výrobcov vyzvala vládu USA, aby zatvorila tieto „komerčné zadné dvierka“.
Odvetvie elektrických vozidiel je len jedným z aspektov čínskeho problému nadprodukcie. Mnohé priemyselné odvetvia v Číne zápasia s nadbytočnými kapacitami a snažia sa svoje výrobky masívne umiestňovať na medzinárodných trhoch.
Expert na Čínu Tchang Ťing-jüan povedal pre Epoch Times, že využívanie obrovských dotácií na podporu domácej výroby a umožnenie dumpingu tovaru v zahraničí je v súlade so stratégiou Čínskej komunistickej strany (ČKS). „Režim používa túto metódu na ovládnutie trhu a vytvorenie monopolnej závislosti, aby získal viac politických bodov, ako aj väčšie ekonomické výhody,“ povedal expert a dodal, že za súčasný politicko-ekonomický vývoj si môže čínska vláda sama. „Vlastné kroky režimu spôsobili, že Čína je izolovaná od slobodného sveta a jej ekonomika prudko upadá.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK