Z otrockej výroby elektrobatérií ťaží najmä Čína. Aké riziká prináša gigabaterkáreň pre Slovensko?
Vstup Slovenska do éry elektromobility prostredníctvom výstavby gigabaterkárne v Šuranoch sľubuje nielen ekologické výhody a zníženie emisií, ale aj nové pracovné príležitosti a ekonomický rast. Avšak rozhodnutie o spolupráci slovenskej firmy InoBat s čínskou Gotion High-tech prináša so sebou aj značné riziká a otázky ohľadne bezpečnosti, závislosti a etických aspektov.
V mene udržateľnej budúcnosti schválila Európska komisia v roku 2020 Zelenú dohodu, tzv. Green Deal. Jej cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov na nulové hodnoty a do roku 2050 sa stať klimaticky neutrálnym kontinentom. K ambíciám EÚ v oblasti zmeny klímy patrí zabezpečenie dodávok čistej energie z obnoviteľných zdrojov. Keďže doprava patrí k energeticky náročným oblastiam s vysokým podielom na emisiách skleníkových plynov, prechod na čistú energiu a elektromobilitu by mal podľa Európskej komisie zabezpečiť ochranu životného prostredia a ekosystému.
Elektromobilita sa vníma ako jedna z možností riešenia dopravnej udržateľnosti a môže prispieť k zníženiu závislosti Slovenska od dovozu motorového paliva. Dopyt po čistej energii nevyhnutne súvisí s kovmi na výrobu lítium-iónových batérií poháňajúcich elektrické vozidlá.
Nasledujúc filozofiu Európskej zelenej dohody podpísala Slovenská vláda 22. novembra 2023 Memorandum o porozumení s firmou Gotion InoBat Batteries (GIB). Potvrdila tak spoluprácu pri výstavbe továrne na batérie v Šuranoch, ktorá by mala začať v roku 2026.
V podniku GIB sa spája slovenská firma InoBat a čínska spoločnosť Gotion High-Tech – globálny batériový konglomerát a dodávateľ pre Volkswagen mimo Číny.
Výstavba gigabaterkárne na ploche 65 hektárov by mohla podľa šéfa spoločnosti InoBat Mariána Bočeka „umiestniť Slovensko a Európu do stredu zelenej ekonomiky.“
Čínska spoločnosť Gotion má ambíciu vybudovať najvyspelejšiu továreň na batérie práve na Slovensku. „Dúfame, že v budúcnosti bude Slovensko nielen svetovou jednotkou v produkcii áut na obyvateľa, ale aj v produkcii batérií na obyvateľa. Dokončenie továrne bez uhlíkovej stopy výrazne posunie proces udržateľného rozvoja v Európe a prispeje k novej globálnej energetickej transformácii,“ uviedol Li Zhen, predseda Gotion High-Tech.
Riziká spolupráce s Čínou
Pred nebezpečenstvom investičnej dohody s Čínou v súvislosti s gigabaterkárňou v Šuranoch varovala europoslankyňa Miriam Lexmann. Vzhľadom na možné negatívne ekonomické dopady a nebezpečenstvo závislosti od Číny vyzvala k opatrnosti vo vzájomných vzťahoch. „Toto zlé rozhodnutie nás opäť vsúva do náručia Číny práve pri výrobe týchto lítiových elektrobatérií,“ uviedla. Poukázala aj na porušovanie ľudských práv čínskych pracovníkov a novodobé otroctvo.
Kanadský expert na Čínu Charles Burton upozornil na skutočnosť, že čínske spoločnosti neexistujú nezávisle od Čínskej komunistickej strany. Spolupráca s Čínou môže byť pre Slovensko riziková. Snahy tohto totalitného režimu o ovplyvňovanie slovenskej politiky sú čoraz reálnejšie. Mnohé krajiny evidujú bezpečnostné riziká ako špionáž alebo krádež informácií.
Nedostatočná transparentnosť výdavkov vyvoláva podozrenie z korupcie v čínskom režime. Americký investičný stratég a expert na Čínu Mike Sun, povedal pre Epoch Times: „Čínska strana sa snaží podvádzať, kde sa len dá…“
Kontroverzná surovina
Kobalt v batériách sa považuje za kontroverznú surovinu z dôvodu porušovania ľudských práv a otrockej práci pri jeho ťažbe. Viac ako 70% tejto suroviny sa ťaží v Konžskej demokratickej republike a jej dominantným dodávateľom je Čína vlastniaca v africkej krajine 80% kobaltových baní.
Z výskumu Siddhartha Karu, odborníka na moderné otroctvo vyplýva, že kobalt ťaží najmenej 35 000 detí, pričom niektoré majú iba 6 rokov. Ženy perú surový banský materiál, ktorý je často toxický a v niektorých prípadoch mierne rádioaktívny. V nebezpečných tuneloch dochádza často k smrteľným nehodám.
Ťažba kobaltu má katastrofálny vplyv na Konžskú republiku, pretože vystavenie sa tomuto kovu spôsobuje otravu nielen ľudí, ale aj životného prostredia.
S. Kara považuje tvrdenia „zeleného hnutia“ bojujúceho za záchranu planéty za pokrytecké. V Konžskej demokratickej republike sa neustále porušujú ľudské práva a za obrovským ziskom pochádzajúcim z ťažby kobaltu stojí utrpenie nevídaných rozmerov.
Čistá energia, menej odpadu?
Českí odborníci na energetiku varujú pred škodami v dôsledku prijatia nerealistických a chybných riešení, ktoré sú v rozpore s prírodou a vedeckými poznatkami.
Podľa profesora J. Maceka sa pri posudzovaní vplyvu elektromobilov na životné prostredie berú do úvahy len emisie skleníkových plynov z prevádzky týchto vozidiel, no neberú sa do úvahy emisie skleníkových plynov z výroby vozidiel a batérií.
Na výrobu priemernej batérie do elektromobilu sa spotrebuje asi 13 kilogramov kobaltu. Na základe predpokladov Svetového ekonomického fóra by sa produkcia nerastných surovín – napríklad lítia, kobaltu a grafitu – mohla do roku 2050 vyšplhať o takmer 500%.
Navyše, ekologická likvidácia elektrobatérií začína byť pre niektoré krajiny značným problémom. Austrálska Rada pre správu batérií odhaduje, že sa do roku 2030 zvýši objem odpadu z elektromobilov na 30 000 ton a potom začne smerovať k hranici 1,6 milióna ton.
Prechod na elektromobily je v mnohých krajinách dotovaný
Kúpu elektrických vozidiel podporujú a motivujú rôzne krajiny. Japonsko ponúka na nákup elektromobilu jednorazový príspevok vo výške viac ako 7 800 eur, USA maximálne 5 640 eur, Francúzsko 7 000 eur, Estónsko dotuje kúpu elektromobilu do výšky až 18 000 eur.
Rakúsko ponúka 4 000 eur v prípade, že si majiteľ zabezpečí elektrickú energiu z fotovoltaiky a Švédsko motivuje kúpu sumou 4 500 eur.
Ďalšími motivačnými nástrojmi pre kúpu elektromobilu sú benefity ako daňová úľava, odpisy pre firmy, odpustenie cestnej dane, mýtnych poplatkov alebo parkovanie zdarma na verejných parkovacích miestach.
