Otrocká práca pri ťažbe kobaltu v Kongu: tienistá stránka čistej energie
Ako narastá dopyt po čistej energii, priamo úmerne s ním narastá aj zvýšený dopyt po kovoch nevyhnutných na výrobu lítium-iónových batérií do elektromobilov. Najvzácnejším kovom 21. storočia sa tak stáva kobalt.
Polovica jeho celoplanetárnych zásob sa nachádza v Konžskej demokratickej republike. Podľa portálu The New Yorker je pod Kongom ukrytých až 3,4 milióna ton tohto vzácneho prvku. Na výrobu priemernej batérie do elektromobilu sa spotrebuje asi 13 kilogramov kobaltu, kým na výrobu batérie do smartfónu sa spotrebuje zhruba 7 gramov. Očakáva sa, že dopyt po kobalte bude v dôsledku rozmachu elektromobilového priemyslu stúpať. Aby sa uspokojil narastajúci dopyt po čistej energii, na základe predpokladov Svetového ekonomického fóra by sa produkcia nerastných surovín ako lítia, kobaltu a grafitu mohla do roku 2050 vyšplhať o takmer 500%.
Ako píše portál Jetset Times, viac ako 70% kobaltu na svete sa ťaží v Konžskej demokratickej republike a počet „remeselných baníkov“, ktorí pracujú ručne alebo pomocou základného vybavenia, stúpa. V posledných desaťročiach sa státisíce mužov, žien a detí presťahovali do južného Konga, odľahlej a izolovanej oblasti ,v snahe získať novú pracovnú príležitosť.
Ťažba kobaltu má katastrofálny vplyv na Konžskú republiku, pretože vystavenie sa tomuto kovu spôsobuje otravu nielen ľudí, ale aj životného prostredia. Ako uvádza The New Yorker, baníci riskujú svoje zdravie a bezpečnosť kvôli finančnej istote.
Riziká ťažby kobaltu v oblasti ľudských práv a zdravia
Remeselná ťažba je spojená s rizikami v oblasti ľudských práv, ako je detská práca a nebezpečné pracovné podmienky. Medzi baníkmi sú tisíce detských otrokov, ktoré si len ťažko vedia spomenúť, kedy si mohli dovoliť kúpiť jedlo. Aby deti dokázali dlho pracovať, sú často nadopované liekmi potláčajúcimi chuť do jedla.
Embed from Getty ImagesCelkový pohľad na remeselnícku baňu Kamilombe pri meste Kolwezi na juhovýchode Konžskej demokratickej republiky 20. júna 2023.
Pre krajinu postihnutú chudobou bolo pritom objavenie ložísk kobaltu pod domami predzvesťou na šťastnejší život, ktorý by ich mohol vytrhnúť z chudoby. Napriek tomu, že hodnota kobaltu stúpa, jeden z baníkov uviedol, že má problém zaplatiť mesačný nájom 25 dolárov. Podľa Svetovej banky žili v roku 2018 tri štvrtiny obyvateľov krajiny z menej ako dvoch dolárov na deň.
Z výskumu Siddhartha Kara, odborníka na moderné otroctvo vyplýva, že kobalt ťaží najmenej 35 000 detí, pričom niektoré majú iba 6 rokov. Tvrdí, že deti mladšie ako 14 rokov zarábajú v priemere 0,81 USD na deň, dospelé ženy zarábajú 1,02 USD na deň a dospelí muži 2,04 USD na deň.
V Kolwezi sa už trojročné deti učia vyberať najčistejšiu rudu zo skalných platní. Ženy perú surový banský materiál, ktorý je často toxický a v niektorých prípadoch mierne rádioaktívny. Ak tehotná žena pracuje s kobaltom, môže to zvýšiť pravdepodobnosť, že sa jej narodí mŕtve dieťa alebo dieťa s vrodenými chybami.
V nebezpečných tuneloch často dochádza k smrteľným nehodám. V roku 2019 čelili technologické spoločnosti ako Microsoft, Dell, Apple a Tesla žalobe, ktorú podalo 13 konžských rodín, pretože ich deti boli zranené buď počas ťažby kobaltu, alebo zomreli pri zrútení tunelov, v ktorých kopali.
Podľa časopisu Forbes tieto bohaté korporácie vedome využívajú na banskú prácu deti. Sú nútené pracovať na plný úväzok v nebezpečnom prostredí, ktoré ich neraz zmrzačí alebo zabije.
Žaloba odhaľuje podrobnosti o skúsenostiach detí z baní. Uvádza zranenia ako rozdrvené končatiny, ochrnutie či smrť. Právny zástupca žalobcov Terry Collingsworth vyhlásil, že za 35 rokov svojej práce v oblasti ľudských práv nikdy nevidel také extrémne zneužívanie nevinných detí v tak veľkom rozsahu. Podotkol, že táto krutosť a chamtivosť sa musí zastaviť.
Embed from Getty ImagesBaníci stoja v šachte v Kamilombe neďaleko mesta Kolwezi na juhovýchode Konžskej demokratickej republiky 20. júna 2023.
Spotrebitelia si vôbec neuvedomujú zneužívanie spojené s ťažbou kobaltu.
Remeselná ťažba zamestnáva viac ako dva milióny konžských baníkov. Sú od tejto práce závislí, ak chcú uživiť seba a svoje rodiny. Žiadna iná krajina na svete nedokáže uspokojiť rastúci dopyt po kobalte. Produkcia ostatných krajín vyvážajúcich kobalt vrátane Kanady, Austrálie, Filipín a Ruska, predstavuje menej ako 5% celosvetovej produkcie. Preto ukončenie ťažby kobaltu nie je tak jednoduché.
Ruky Čínskej komunistickej strany siahajú až do Konga
Čínska vláda a čínske ťažobné spoločnosti prevzali v uplynulých desaťročiach kontrolu nad nad 15 – imi baňami z 19 kľúčových baní v Kongu a miestne obyvateľstvo bolo vysídlené.Odborník na ľudské práva a hosťujúci profesor na Harvarde Siddhart Kara, je autorom knihy Kobaltová červená: Ako krv z Konga poháňa naše životy (Cobalt Red: How The Blood of The Congo Powers Our Lives ). Kara obvinil technologických gigantov ako Tesla, Apple a Samsung z podporovania obchodu s Čínskou komunistickou stranou (ČKS) napriek vedomiu, že robotníci pracujú v kobaltových baniach vlastnených ČKS v neľudských podmienkach.
Kara považuje tvrdenia „zeleného hnutia“ bojujúceho za záchranu planéty, za pokrytecké. V Konžskej demokratickej republike sa neustále porušujú ľudské práva a za obrovským ziskom pochádzajúcim z ťažby kobaltu stojí utrpenie nevídaných rozmerov.
Približne 80 % svetového spracovania kobaltu sa pred použitím na výrobu lítium-iónových batérií uskutočňuje v komunistickej Číne.
Afrika sa stáva bojiskom medzi mocnosťami. Spojené štáty sa snažia vrátiť do Afriky, aby si mohli zabezpečiť vzácne kovy pre seba, pričom Bidenova administatíva sa snaží obmedziť vplyv Pekingu zlepšením vzťahov s lídrami regiónu. Antony Blinken, americký minister podpísal memorandum medzi Spojenými štátmi a Konžskou demokratickou republikou s cieľom podpory realizácie programu v oblasti zelenej energie.
