Čína, Rusko a Irán uskutočnili spoločné vojenské cvičenia aby vyslali varovný signál Západu
Bidenova administratíva 12. marca oznámila, že pošle Ukrajine dočasný balík vojenskej pomoci vo výške 300 miliónov dolárov, a Európska únia tiež súhlasila s navýšením fondu ukrajinskej vojenskej pomoci o 5 miliárd eur. Medzičasom Čína, Rusko a Irán uskutočnili spoločné vojenské cvičenia na Blízkom východe, aby vyslali varovný signál Západu.
Ruský prezident Vladimir Putin 13. marca v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu Rossija-1 uviedol, že hoci sa na ukrajinskom území neuvažuje o použití jadrových zbraní, použitie jadrových zbraní nemožno vylúčiť v prípade ohrozenia suverenity alebo nezávislosti jeho krajiny. Jeho vyjadrenia sa považujú za pokus o obmedzenie pokračujúcej podpory Spojených štátov a NATO Ukrajine v rámci dlhotrvajúceho vojnového konfliktu.
„Zbrane existujú preto, aby sme ich mohli použiť,“ povedal V. Putin. Upozornil tiež, že Rusko je z vojensko-technického hľadiska pripravené na jadrovú vojnu, a naznačil, že akékoľvek nasadenie amerických vojsk na Ukrajine by považoval za výraznú eskaláciu konfliktu.
V reakcii na Putinove výhražné vyjadrenia tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová uviedla, že vláda USA nezaznamenala „žiadne náznaky, že by sa Rusko pripravovalo na použitie jadrových zbraní na Ukrajine“.
Núdzová pomoc Ukrajine
Rusko-ukrajinská vojna vstúpila 24. februára do svojho tretieho roka, no Ukrajina ešte nedosiahla rozhodujúcu strategickú protiofenzívu a konflikt sa ocitol v patovej situácii. Medzinárodná vojenská pomoc Ukrajine slabla, takže ukrajinské sily pociťovali obrovský tlak nedostatku zásob.
Spojené štáty a Európska únia preto urýchlene pristúpili k poskytnutiu naliehavej pomoci Ukrajine. Ďalších 300 miliónov dolárov vojenskej pomoci pre Ukrajinu poskytnutých od vlády USA znamenalo ďalší komplexný balík pomoci.
Požadovaný dodatočný balík pomoci vo výške približne 60 miliárd USD vrátane pomoci Ukrajine ešte čaká na schválenie v Snemovni reprezentantov. Počas tlačového brífingu 12. marca poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan uviedol, že tento balík pomoci zahŕňa delostrelecké náboje a muníciu pre vysoko mobilné delostrelecké raketové systémy (HIMARS), a vyzval snemovňu, aby rozpočet urýchlene schválila.
V ten istý deň francúzske Národné zhromaždenie drvivou väčšinou hlasov (372 za a 99 proti) podporilo nedávne bilaterálne bezpečnostné dohody medzi Francúzskom a Ukrajinou. Francúzska vláda varovala pred veľkou katastrofou, ak by Rusko zvíťazilo.
Po Spojených štátoch dosiahlo 13. marca všetkých 27 členských štátov EÚ dohodu o zvýšení fondu vojenskej pomoci Ukrajine o 5 miliárd eur ktorá nadväzuje na komplexný balík pomoci vo výške 50 miliárd eur prijatý 1. februára 2024. Európska rada toto zvýšenie oficiálne oznámila vo vyhlásení 18. marca a o deň neskôr bolo vyplatených prvých 4,5 miliardy eur. Očakáva sa, že prvá dávka munície pre Ukrajinu dorazí najneskôr do konca júna.
Povojnové následky
V decembri 2023 začali spojenci Ukrajiny a niektoré krajiny EÚ potichu zvažovať dôsledky ukrajinskej porážky a prehodnocovať riziká, ktoré by predstavovalo ruské víťazstvo pre východoeurópske krajiny NATO.
Podľa odhadov by v prípade víťazstva Ruska boli následky globálne.
Írsky premiér Leo Varadkar na summite EÚ vyhlásil, že ak Ukrajina nedostane podporu od EÚ a Spojených štátov, Putin zvíťazí. Európski predstavitelia vyjadrili obavy, že bez zbraní a munície pre Ukrajinu by Rusko mohlo zabrať ďalšie ukrajinské územie, čo by viedlo k tomu, že Ukrajina by bola nútená prijať dohodu o prímerí navrhovanú Ruskom. Estónski predstavitelia obrany varovali, že po skončení vojny by Rusko mohlo byť do roka pripravené zaútočiť na NATO.
Niektorí predstavitelia EÚ naznačujú, že ak by Putin zvíťazil, vyvolalo by to prílev utečencov do krajín EÚ, čo by viedlo k dlhodobým nepokojom na východných hraniciach EÚ. Niektoré európske krajiny by mohli posilniť vzťahy s Moskvou a Pekingom, aby sa vyhli prílišnej závislosti od Spojených štátov.
Spoločné vojenské cvičenia Číny, Ruska a Iránu
Čínske ministerstvo národnej obrany 12. marca potvrdilo, že Čína, Rusko a Irán uskutočnia spoločné vojenské cvičenia v Ománskom zálive na Blízkom východe. Ide o štvrté spoločné vojenské cvičenie za posledný rok. Vzhľadom na prebiehajúcu rusko-ukrajinskú vojnu a vojnu medzi Izraelom a Hamasom sa tento krok považuje za spojenectvo medzi týmito tromi krajinami.
Spoločné cvičenie trvajúce od 11. do 15. marca malo názov „Pásmo námornej bezpečnosti 2024“ a zameralo sa na boj proti pirátstvu a pátracím a záchranárskym cvičeniam na mori. Čína vyslala raketový torpédoborec a komplexnú zásobovaciu loď, Rusko vyslalo raketový krížnik a Irán na spoločné vojenské cvičenie nasadil viac ako desať lodí.
Viceadmirál Mohammad Nozari, veliteľ iránskej základne IRGC v Čabaháre v Ománskom zálive podľa Hlasu Ameriky uviedol, že hlavným cieľom cvičenia bolo „upevnenie regionálnej bezpečnosti a podpora spolupráce medzi Čínou, Ruskom a Iránom“.
„Číňania a Rusi využívajú toto cvičenie ako rôzne nástroje, ktoré majú k dispozícii, aby ukázali svoju prítomnosť a vyvinuli tlak na Západ,“ povedal Meir Javedanfar, analytik iránskej politiky na Reichmanovej univerzite v izraelskej Herzlii. Pre Hlas Ameriky vysvetlil, že na pozadí bezprecedentnej námornej prítomnosti USA a Západu na Blízkom východe sa v súčasnosti rozohráva súperenie medzi čínsko-rusko-iránskym frontom proti západnému frontu, keďže Blízky východ sa stal ústredným bodom tohto geopolitického boja.
Spojenectvo týchto troch krajín sa často nazýva „novou osou zla“ a rastú obavy z úlohy a zámerov Číny pri narúšaní svetového poriadku po boku Ruska a Iránu.
11. marca zverejnilo ministerstvo obrany USA podrobné informácie o návrhu vojenského rozpočtu vo výške 849,8 miliardy dolárov pre fiškálny rok 2025.
„Musíme sa naďalej prispôsobovať, napredovať a rýchlo inovovať vo všetkých oblastiach, pričom prioritou je Čína ako aktuálna výzva a Rusko ako akútna hrozba,“ povedal podpredseda Zboru náčelníkov štábu námorníctva admirál Christopher Grady.
Jadrom obrannej stratégie USA je komplexné odstrašovanie. V „Obrannej stratégii 2022“ boli načrtnuté priority obrany a bezpečnosti v tomto desaťročí, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na boj proti ohrozeniu zo strany Číny, predchádzaniu strategických útokov na Spojené štáty a ich spojencov a partnerov, riešenie vojen iniciovaných Ruskom, ako aj Iránom, Severnou Kóreou a globálnymi teroristickými organizáciami. Admirál Ch. Grady zdôraznil, že „rozpočet zameraný na obrannú stratégiu spĺňa presne tieto ciele“.
Pôvodný článok
