India vyslala na hranice s Čínou 10 000 vojakov
Napriek tomu, že India a režim Čínskej komunistickej strany sú prepojené v rámci krajín BRICS, medzi nimi neexistuje skutočný vzťah dôvery. Vláda v Naí Dillí preto teraz posiela do pohraničnej oblasti 10 000 vojakov.
Vláda v Dillí už v posledných rokoch zvýšila vojenskú prítomnosť Indie v himalájskej pohraničnej oblasti a teraz tam vyslala ďalších 10 000 vojakov.
Tí boli stiahnutí z hranice s Pakistanom a boli rozmiestnení na viac ako 530-kilometrovom úseku hranice s Čínou, ktorý prechádza štátmi Himáčalpradéš a Uttarkhand.
Zlepšenie vzťahov s Čínou v nedohľadne
Hranica je sporná už desaťročia, ale konflikt sa považuje za neaktívny. India teraz výrazne rozšírila svoju prítomnosť, informovala začiatkom mesiaca agentúra Bloomberg News s odvolaním sa na anonymné vládne kruhy. K oficiálnemu oznámeniu tohto kroku nedošlo.
Nebol uvedený žiadny konkrétny dôvod tohto kroku. Čoraz agresívnejšia politika režimu ČKS voči susedným krajinám však vyvolala opatrnosť aj u partnera BRICS – a prinútila ho konať.
Namrata Hasija z think tanku Centrum pre analýzu a stratégiu Číny v Naí Dillí pre Epoch Times uviedla: „Neexistuje absolútne žiadna dôvera, Indovia nemôžu dôverovať Číňanom.“
Navyše, ak sa pozrieme na posledných niekoľko rokov, nič nenasvedčuje tomu, že by sa vzťahy zlepšili. A nedá sa predpokladať, že v blízkej budúcnosti dôjde k zlepšeniu.
Čína si nárokuje 90 000 km2 územia na území dnešnej Indie
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning označila tento krok za „kontraproduktívny z hľadiska úsilia oboch krajín o zmiernenie situácie na hraniciach“. Takisto by to „neprispelo k udržaniu mieru a pokoja v pohraničných oblastiach,” vysvetlila na tlačovej konferencii.
Nevyriešené územné spory v himalájskom regióne dlhodobo zaťažujú vzťahy medzi oboma krajinami. Čínsky komunistický režim si nárokuje približne 90 000 km2 indického územia. V roku 1962 prebehla kvôli tejto hranici krátka vojna. K ozbrojeným stretom došlo aj v rokoch 1967 a 1975.
Provokácie pokračovali aj v posledných rokoch. Začiatkom mája 2020 došlo k masívnemu vpádu vojsk čínskeho režimu na hranice vo východnom štáte Ladakh, ktorý hraničí s Himáčalpradéšom. O mesiac neskôr došlo ku krvavým útokom v údolí Galwan, ktoré si vyžiadali niekoľko obetí.
K porušovaniu hraníc zo strany vedenia v Pekingu dochádzalo aj na ďalších úsekoch indicko-čínskej hranice. Tá vedie cez niekoľko ďalších štátov a prerušujú ju len Nepál a Bhután.
Obe strany zintenzívňujú výstavbu dedín pozdĺž hranice
Indický generálmajor G. G. Dwivedi, bývalý zástupca náčelníka indického integrovaného obranného štábu, sa k vývoju vyjadril aj v denníku Epoch Times. Podľa neho je možné, že tzv. línia súčasnej kontroly by mohla byť v budúcnosti „veľmi sporná“.
Aby bola India schopná čeliť akýmkoľvek rozsiahlym provokáciám alebo dokonca aktívnej agresii zo strany komunistického režimu, chce si vytvoriť „strategickú pozíciu“. Týmto spôsobom India reaguje na vývoj na druhej strane hranice alebo ho predvída.
Táto pozícia je taktická, strategická a globálna. Je reakciou na zvýšenú agresiu režimu od nástupu Si Ťin-pchinga do funkcie v roku 2012, ktorý výrazne rozšíril vojenské zariadenia v tibetských oblastiach pozdĺž indickej hranice.
V roku 2017 bolo oznámené aj zriadenie tzv. dedín Siaokang. Tieto – v doslovnom preklade – „mierne bohaté“ dediny by mohli byť potenciálnymi odpaľovacími miestami pre útoky. Príslušný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2022. Spočiatku má vzniknúť 628 takýchto osád.
Zbližovanie s USA prostredníctvom štvorstrannej dohody
India reagovala vlastným spôsobom programom „Obytné dediny“ a zatiaľ tiež plánuje zriadiť 663 dedín v pohraničných oblastiach. Pilotný projekt so 17 dedinami v Ladakhu, Himáčalpradéši, Uttarákhande, Sikkime a Arunáčalpradéši už prebieha. Tie pokrývajú všetky tri pohraničné sektory – od Ladakhu na západe cez Himáčalpradéš a Uttarákhand v strede, až po východné sektory, z ktorých niektoré prechádzajú cez Nepál a Bhután.
N. Hasija zdôrazňuje, že India už nebude len opatrná, ale bude na hrozbu reagovať aktívne a proaktívne:
„Už nebudeme ignorovať hranice, ktoré zdieľame s Tibetom, Uttarkhandom a Himáčalpradéšom.“
India sa čoraz viac spája aj v celosvetovom meradle, aby rozhodne čelila agresii Pekingu. Preto sa napríklad zúčastňuje na štvorstrannej aliancii s USA, Japonskom a Austráliou. Aliancia „Quad“ je voľné spojenectvo, ktoré predpokladá užšiu spoluprácu v oblasti bezpečnosti, hospodárstva a zdravia.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
