Blokáda Taiwanského prielivu spôsobí päťkrát väčšie škody ako vojna na Ukrajine, varuje IPAC
Medziparlamentná aliancia voči Číne (IPAC), ktorá združuje zákonodarcov z 25 krajín, oznámila spustenie takzvanej „operácie MIST“ s cieľom presvedčiť vlády na celom svete, aby posúdili a zmerali domáce ekonomické dôsledky nepokojov v Taiwanskom prielive.
Cieľom kampane, ktorá bola spustená po septembrovom samite IPAC v Prahe 2023, je vyvrátiť tvrdenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že „Európa by sa nemala zapájať do konfliktov, ktoré nie sú naše“.
Členovia aliancie vyhlasujú, že „presvedčia vlády odhaliť pravdu: že stabilita v Taiwanskom prielive je vo vlastnom záujme takmer každej krajiny na svete“.
Odvolávajú sa na analýzu skupiny Rhodium a agentúry Bloomberg.
V správe Rhodium Group sa uvádza, že finančné straty budú veľké, ak dôjde k zablokovaniu Taiwanského prielivu, nech je to z akéhokoľvek dôvodu, či už v dôsledku vypuknutia ozbrojeného konfliktu alebo úmyselnej blokády, napríklad čínskymi námornými silami.
„Žiadna krajina nebude imúnna voči týmto hospodárskym dôsledkom, ktoré budú pravdepodobne najmenej päťkrát horšie ako hospodárske škody spôsobené vojnou na Ukrajine,“ uvádza Medziparlamentná parlamentná aliancia voči Číne.
„Náklady na blokádu nebudú nižšie ako 2,5 bilióna dolárov a to je odhad len na základe údajov o preprave,“ tvrdí IPAC.
Agentúra Bloomberg zverejnila širšiu analýzu, ktorá podľa IPAC „zohľadňuje niektoré pravdepodobné, predvídateľné okolnosti a dospela k záveru, že blokáda by mohla stáť 10 biliónov dolárov“.
„Obyčajní ľudia budú musieť znášať dôsledky, ak sa vládam nepodarí deeskalovať a odvrátiť konflikt v prielive. Je na zvolených zástupcoch na celom svete, aby zabezpečili, že k tomu nedôjde,“ uvádzajú predstavitelia IPAC.
V súčasnosti IPAC tvorí takmer 300 zákonodarcov z 30 zákonodarných zborov (25 krajín), ktorí sa snažia nanovo definovať medziparlamentnú spoluprácu v otázkach vzťahov s Čínou a jej vládnucim režimom.
Kampaň sa začala 7. marca 2024 videom, v ktorom vystupuje 17 politikov zo 14 krajín, a zverejnením správ o niekoľkých parlamentných iniciatívach súvisiacich s kampaňou.
Na webovej stránke aliancie sa ďalej podrobne uvádzajú iniciatívy, ktoré práve prebiehajú.
Jan Paternotte, poslanec z Holandska, organizuje koncom marca poslanecký prieskum v parlamente.
Senátor Malcom Byrne predložil v írskom Senáte návrh, v ktorom vyzýva vládu, aby „…vykonala ekonomickú analýzu vlastníctva aktív v Írsku spoločnosťami napojenými na čínsku vládu a potenciálneho dopadu rôznych predvídateľných scenárov v Taiwanskom prielive na írsku ekonomiku“.
Môžné dôsledky pripojenia Taiwanu k Číne
„Taiwan má veľmi strategickú polohu v ázijsko-tichomorskom regióne, keďže cez Taiwanský prieliv prechádza viac ako štvrtina svetového obchodu,“ hovorí David Gardas, analytik spoločnosti Sinopsis.
Čínska komunistická strana už dlhodobo buduje na malých koralových útesoch postupne sa rozširujúce základne, ktoré majú v konečnom dôsledku vojenský charakter. Potom začnú v morskej oblasti pravidelne križovať vojenské lode a prelietavať vojenské lietadlá. To je postupné preberanie kontroly.
Koncom marca 2017 sa vo svetových médiách objavili správy, že tri čínske umelé ostrovy v reťazci Spratleyho ostrovov sú takmer dokončené. Americké Stredisko pre strategické a medzinárodné štúdie zverejnilo výsledky analýzy najnovších satelitných snímok ostrovov a definitívne potvrdilo svoje dlhodobé podozrenia.
Ashley Townshend z Univerzity v Sydney to zhrnul takto: „Peking sa túži stať dominantnou vojenskou mocnosťou v tejto časti sveta – schopnou zabrániť alebo vetovať prístup iných krajín do týchto vôd.“
Tieto závery sú v príkrom rozpore s tvrdeniami Pekingu, že ostrovy buduje na čisto civilné účely, napríklad na lepšiu ochranu prechádzajúcich nákladných lodí, napísal v roku 2017 projekt Sinopsis.
Okrem toho Taiwan spoluvytvára tzv. prvú ostrovnú líniu, reťaz ostrovných štátov pozdĺž čínskeho pobrežia od Japonska cez Taiwan až po Filipíny a Borneo, uviedol analytik.
„Narušenie tejto geostrategickej línie Čínou by tak ovplyvnilo celý koncept slobodného a otvoreného Indopacifiku, ktorý tvorí základ ,indopacifických stratégií‘ mnohých demokratických štátov vrátane Českej republiky,“ tvrdí D. Gardas zo Synopsis.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
