Čína: zákaz vycestovania ako nástroj zastrašovania
V Čínskej ľudovej republike narastá podľa organizácie Safeguard Defenders počet prípadov, kedy je znemožnené opustiť krajinu nielen čínskym občanom, ale aj cudzincom. Nejde pritom len o osoby obvinené z trestnej činnosti, ale prakticky o kohokoľvek.
Čínska ľudová republika na seba upozornila v súvislosti s pandémiou covid-19 a politikou nulovej tolerancie voči tomuto vírusu. Dostať sa do krajiny bolo až na malé výnimky veľmi obtiažne, ak nie nemožné – o tom by nám mohli niečo povedať olympijskí športovci, ktorí sa (ne)zúčastnili na minuloročných zimných olympijských hrách. Získať víza je čoraz ťažšie a úrady často zamietajú vstup z politických či ideologických dôvodov. V posledných mesiacoch sme však čoraz častejšie svedkami opačného trendu, t. j. ťažkostí s vycestovaním z ČĽR.
Bežný spor ako zámienka pre zákaz vycestovania
Organizácia Safeguard Defenders dlhodobo monitoruje situáciu v ČĽR. V uplynulých dňoch zverejnila rozsiahlu správu s názvom V pasci – stále častejšie zákazy vycestovania v Číne (Trapped – China’s Expanding Use of Exit Bans). Ako už názov napovedá, štúdia sa zaoberá narastajúcim počtom prípadov, kedy Čína bráni ľuďom v opustení krajiny. Nejde len o čínskych štátnych príslušníkov, ale aj o cudzincov.
Inštitút zákazu vycestovania pritom sám o sebe nie je kontroverzný. Slovenský právny poriadok ho pozná aj v súvislosti so stíhaním za závažnejší úmyselný trestný čin. Súd však môže uložiť zákaz vycestovania len na dobu, počas ktorej trvá dôvod jeho uloženia. Ide o celkom zásadný zásah do ústavne zaručeného práva na slobodu pohybu, a preto ustálená judikatúra ústavného súdu vyžaduje, aby bol takýto zásah v súlade s požiadavkou proporcionality.
Štúdia Safeguard Defenders však dokumentuje, že takmer 99% prípadov zákazu vycestovania v ČĽR vzniká z menej závažných sporov súkromnoprávnej povahy. Zákaz sa navyše môže dotknúť takmer kohokoľvek. Napríklad, v prípade zahraničných spoločností pôsobiacich na čínskom trhu sa zákaz môže vzťahovať aj na osoby vo vedúcich pozíciách, konečných vlastníkov alebo osoby inak prepojené s danými spoločnosťami, a to často za dosť nejasných okolností, bez možnosti podrobného preskúmania alebo odvolania.
Podľa čínskej legislatívy sa žalobca v občianskoprávnom spore môže domáhať toho, aby súd vydal žalovanej osobe zákaz vycestovať. Túto možnosť je veľmi ľahké zneužiť, pretože súd zvyčajne uloží zákaz vycestovania ešte predtým, ako sa prípad začne riešiť. Preto aj v prípade, že osoba nakoniec v konaní uspeje, môže sa stať, že bude až do rozhodnutia zadržiavaná v Číne. Návrh na uloženie zákazu teda môže slúžiť ako zastrašovacia taktika, na čo štúdia tiež upozorňuje.
Nedobrovoľne predĺžené pracovné cesty
Príbeh Íra Richarda O’Hallorana hovorí za všetko. Keď sa jeho zamestnávateľ, spoločnosť Čínska medzinárodná letecká lízingová spoločnosť, dostal do sporu s čínskymi investormi, rozhodol sa v roku 2019 odletieť do ČĽR, aby celú vec vyriešil. Tesne pred návratom ho však na letisku zadržali a oznámili mu, že nesmie opustiť ČĽR, a to bez toho, aby bol obvinený z trestného činu alebo obžalovaný v súkromnom spore. Dôvodom bolo zrejme vybavovanie si účtov čínskych investorov s O’Halloranovou spoločnosťou.
Podobný osud postihol aj Američana Henryho Caia. Keď sa v roku 2017 pokúsil odcestovať z Číny späť do Kalifornie, zadržala ho čínska polícia a zakázala mu opustiť krajinu pre údajne nezaplatené dlhy. Zákaz trvá dodnes.
Odvetné opatrenia voči rodinným príslušníkom
Podľa ochranárov sú zákazy cestovania zamerané aj na rodiny osôb, ktoré sú pre čínsku vládu dlhodobo nežiaduce. Veľmi často sa to týka rodín aktivistov kritizujúcich vládu ČĽR. Sú známe aj prípady, keď súdy uložili takéto zákazy rodinným príslušníkom ľudskoprávnych advokátov. V takýchto prípadoch sa zákazy ukladajú z „dôvodov národnej bezpečnosti“. Pod tieto dôvody možno zaradiť prakticky čokoľvek.
Právny inštitút, ktorý inde vo svete slúži na zabezpečenie efektívneho priebehu trestného konania pri zachovaní všetkých ústavných práv obvinených, zneužíva Čínska ľudová republika na zastrašovanie a vydieranie nielen svojich kritikov, ale aj ich rodín.
Bobtnajúca legislatíva
Podľa platného čínskeho práva možno uložiť zákaz vycestovania na základe najmenej siedmich rôznych zákonov. Okrem už spomínaných trestných a občianskych zákonov ide aj o daňovú a finančnú legislatívu.
Osobitne však existujú zákony, ktoré umožňujú vydávať zákazy vycestovania voči komukoľvek, kto by ohrozoval národnú bezpečnosť ČĽR. Koncept „komplexnej národnej bezpečnosti“ je jedným z pilierov Si Ťin-pchingovej politiky. Cieľom je zaistiť nielen bezpečnosť samotnej Číny, ale predovšetkým vedúcu úlohu komunistickej strany. Právo a jeho nástroje majú v súlade so zásadou riadenia štátu pomocou zákonov (vláda zákona) v týchto snahách zohrávať jednu z hlavných úloh. Zákaz vycestovania je jedným z prostriedkov, ako to dosiahnuť.
Koncom minulého mesiaca prijali čínski zákonodarcovia novelu zákona o kontrašpionáži, ktorá má nadobudnúť účinnosť v júli. Táto novela rozširuje už aj tak veľmi vágnu definíciu špionáže a súčasne umožňuje zabrániť vo vycestovaní z krajiny komukoľvek, kto by bol zo špionáže vyšetrovaný. Zahraniční pozorovatelia prijali informácie o novele so znepokojením. Čína sa totiž nijako netají tým, že zákon sa okrem iného zameriava na zahraničné spoločnosti poskytujúce služby due-diligence, t. j. právnu a finančnú previerku zmysluplnosti konkrétnej transakcie. V marci tohto roku si takto čínske bezpečnostné zložky došliapli na americkú právnickú firmu Mintz a zadržali päť jej čínskych zamestnancov. Naposledy si v praxi odhodlanosť Pekingu v tejto oblasti užila aj spoločnosť Capvision, keď do jej kancelárií vtrhli jednotky čínskej polície kvôli údajnému zneužitiu citlivých informácií.
Nie je teda jasné, či, a prípadne v akom rozsahu, budú môcť zahraničné spoločnosti pôsobiace na čínskom trhu naďalej vykonávať analýzu trhu bez toho, aby spĺňali definíciu špionáže.
Organizácia Safeguard Defenders v závere svojej štúdie konštatuje, že Čína využíva zákaz vycestovania k umlčaniu a vydieraniu kritikov z radov vlastných občanov, ku kontrole etnických menšín, prípadne ako zahraničnopolitickú zbraň na zastrašovanie zahraničných spoločností a novinárov. To všetko je často nielen v rozpore so samotným čínskym právom, ale predovšetkým v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv.
Zdroj: sinopsis.cz
Z originálneho článku preložil LS.
