Je ruský tank T-14 Armata nákladným zázrakom alebo strategickou chybou? (Analýza)
Bojová účinnosť tanku T-14 a jeho prínos pre modernú vojnu zostávajú v rovine špekulácií.
Tank T-14 Armata, ktorý bol kedysi oslavovaný ako vrchol ruskej vojenskej inovácie, v konflikte na Ukrajine nesplnil očakávania. Neprítomnosť tankov Armata na bojisku, pôvodne chválených ako vývojový skok v obrnenej bojovej technológii, vyvolala otázky ohľadom skutočnej pripravenosti Ruska a praktického zapojenia jeho najsofistikovanejšej vojenskej techniky.
Sergej Čemezov, generálny riaditeľ štátnej korporácie Rostec, ktorá je zodpovedná za ruskú zbrojársku výrobu, 4. marca uviedol, že nasadenie tanku Armata na Ukrajine je nepravdepodobné vzhľadom na jeho príliš vysoké náklady.
„Armata je jednoducho príliš nákladná,“ vysvetlil pre ruský spravodajský portál, pričom zdôraznil, že finančné hľadisko výrazne bráni sériovej výrobe a operačnému nasadeniu tankov, obzvlášť v kontexte prebiehajúceho konfliktu na Ukrajine.
Toto konštatovanie sa spája so širším problémom obmedzenej výroby tanku. Po tom, ako sa nepodarilo vyrobiť 50 kusov navzdory ambicióznemu cieľu 2 300 kusov, možnosť jeho širokého využitia vyvoláva veľké pochybnosti.
Finančné prekážky nasadenia tanku
T-14 Armata sa môže pochváliť niekoľkými inovatívnymi prvkami vrátane bezposádkovej veže a zdokonalenej konštrukcie ochrany posádky. Jeho skutočná bojová účinnosť a prínos pre modernú vojnu však zostávajú v rovine špekulácií, keďže jeho nasadenie na Ukrajine doteraz nebolo potvrdené.
To, že ruská vláda uprednostňuje starší, ale osvedčený tank T-90, zdôrazňuje strategickú orientáciu na efektívnosť nákladov a spoľahlivosť pred neoverenými výhodami tanku Armata. Toto rozhodnutie odráža vysoké očakávania, ktorým ruská armáda čelí. Vysoké ambície však musí zosúladiť s ekonomickými obmedzeniami a realitou súčasného boja.
Dôveryhodnosť ruských tvrdení o prvotriednom tanku T-14 Armata ešte viac podkopáva paralela so stíhacím lietadlom Suchoj Su-57, ďalším vysokoprofilovým vojenským projektom, ktorý na Ukrajine taktiež zatiaľ nepreukázal svoje schopnosti.
Neochota riskovať tieto moderné prostriedky naznačuje možné obavy v ruskom vojenskom velení z poškodenia reputácie. Pošramotená reputácia by mohla vyplynúť z ich straty alebo nedostatočného výkonu v teréne. Západné spravodajské služby prisudzujú opatrný prístup Kremľa tomu, že sa obáva vystaviť svoje špičkové vojenské technológie skutočnému boju.
Napriek predchádzajúcim vyhláseniam a značným očakávaniam nasadenie tankov T-14 Armata na ukrajinskom fronte sprevádzajú pochybnosti a rozporuplné tvrdenia. Pôvodne sa predpokladalo, že ruská 1. gardová tanková armáda dostane prvú sériu tankov T-14 v roku 2021, pričom na Ukrajine sa uvažovalo o ich nasadení začiatkom roka 2023.
Britská spravodajská služba spochybňuje ruské tvrdenia
Aktualizácia od britského ministerstva obrany z 5. marca však tento plán spochybňuje a naznačuje, že nasadenie tankov T-14 do akejkoľvek bojovej jednotky je veľmi nepravdepodobné.
Obmedzený počet tankov T-14, aj keď technologicky vyspelých, nedokáže naplniť rozsiahle potreby bojového nasadenia. Preto sa musia spoliehať na iné, početnejšie vyrábané modely.
Názor britskej spravodajskej služby je v ostrom kontraste s dlhodobými tvrdeniami ruských štátnych médií, že tank T-14 sa na Ukrajine už na bojoch zúčastňuje. Možnosť zapojenia tanku T-14, či už v obmedzenej úlohe alebo prostredníctvom nepriameho nasadenia, ako je streľba na veľké vzdialenosti, je prinajlepšom otázna. Kyjev sa pridal k pochybovačným hlasom a poprel akékoľvek náznaky účasti tanku Armata v bojoch, čo sa zhoduje s britskou analýzou.
Situácia T-14 Armata sa zhoduje so situáciou lietadla Su-57 „Felon“, uznávaného ruského stíhacieho lietadla piatej generácie. Su-57, dodaný ruskému letectvu v roku 2020, mal tiež významne ovplyvniť konflikt na Ukrajine. Podobne ako v prípade T-14 však bola prítomnosť Su-57 na scéne minimálna a zahalená neurčitými informáciami.
Správy o účasti Su-57 na raketových útokoch neboli podložené priamymi dôkazmi, ako napr. dôveryhodné výpovede očitých svedkov alebo videozáznamy, ktoré by potvrdili jeho účasť na bojových operáciách vzduch-vzduch alebo vzduch-zem proti ukrajinským cieľom.
Realita skrytá za propagandou
Analýza britského ministerstva obrany z roku 2023 zdôrazňuje strategickú opatrnosť pri rozhodnutiach Ruska o nasadení Su-57 v ukrajinskom konflikte. Opatrnosť má vyplývať zo snahy vyhnúť sa stratám, ktoré by mohli poškodiť jeho povesť, utlmiť možnosti exportu a riskovať odhalenie citlivých technológií.
Váhanie Moskvy s rozsiahlejším nasadením Su-57 naznačuje možný nedostatok dôvery v jeho schopnosť stealth (byť neviditeľný pre radar). Tento postoj odráža širšiu nedôveru, pokiaľ ide o operačnú účinnosť ruských vojenských prostriedkov, ktoré často nedosahujú svoj deklarovaný potenciál.
Podobne aj tank T-14 Armata, napriek tomu, že sa predáva ako najmodernejší hlavný bojový tank na svete, čelí pochybnostiam o svojej bojovej účinnosti a spoľahlivosti. Aktuálne informácie britských spravodajských služieb naznačujú, že ruskí vojenskí velitelia na Ukrajine nemajú k tanku T-14 dôveru, čo indikuje nízke očakávania od jeho výkonnosti. Dokonca aj Sergej Čemezov, šéf spoločnosti Rostec, pripustil, že uprednostňuje investície do nákladovo efektívnejších tankov, čím podčiarkol nepomer medzi propagandou tanku Armata a dôverou Kremľa v jeho bojovú využiteľnosť.
Ambície verzus realita v modernej vojne
T-14 Armata, predstavená počas prehliadky na Červenom námestí v máji 2015, sa môže pochváliť konštrukciou, ktorá zahŕňa bezposádkovú vežu a umiestnenie posádky v chránenej kapsule, oddelenej od zásobníka munície a automatického nabíjača. Konštrukcia má za cieľ znížiť vystavenie posádky nepriateľskej paľbe, čo predstavuje významný vývoj v tankovej technológii. Armata vybavená hlavným kanónom kalibru 125 mm, diaľkovo ovládanou výzbrojou, pokročilými senzormi a obrannými systémami, bola v ruských médiách oslavovaná ako technologický skok vpred.
Príbeh tanku T-14 Armata vystihuje nesúlad medzi ambicióznymi vojenskými inováciami a realitou na bojisku. Do tanku boli vkladané veľké očakávania už v roku 2015 počas nácviku prehliadky na Deň víťazstva. Avšak skončilo to verejnou blamážou.
Tank T-14 na Červenom námestí sa nevedel pohnúť, čo bol moment, ktorý nielen spochybnil jeho uvádzané schopnosti, ale vyvolal aj otázky ohľadom jeho spoľahlivosti. Incident bol oficiálne vysvetlený ako demonštrácia postupov bojovej evakuácie. Predstavitelia výrobcu tanku Uralvagonzavodu sa od nepodareného debutu rýchlo dištancovali a tvrdili, že stroj bol počas nácviku v kompetencii armády.
Kredibilita tanku T-14 ďalej utrpela v roku 2020. Objavili sa správy o jeho zraniteľnosti v Sýrii, kde sa údajne tri jednotky stretli s protitankovou paľbou, čo malo za následok značné škody. Tieto incidenty poukazujú na zložitosť a neisté výsledky, ktoré môže priniesť nasadenie papierovo najmodernejšej technológie v reálnych bojoch, kde sa teória tvrdo stretáva s praxou.
Otázne schopnosti ruskej armády
Prebiehajúci konflikt na Ukrajine ešte viac poodhalil limity a zraniteľnosť ruskej vojenskej techniky. Podľa ukrajinského ministerstva obrany utrpelo Rusko od začiatku plnohodnotnej invázie (vo februári 2022) veľké straty, pričom sa uvádza, že stratilo viac ako 6 700 tankov.
Hoci tieto údaje ešte treba nezávisle overiť, zhodujú sa so západnými odhadmi strát ruského materiálu. Môže to naznačovať širšie problémy Ruska udržiavať vojenské ťaženie na Ukrajine. Čiastočne k tomu prispievajú aj západné sankcie, ktoré oslabili schopnosť Moskvy nahradiť stratené vybavenie a držať si silnú ofenzívnu pozíciu.
Úbytok ruských vojenských kapacít predstavuje pre ukrajinské sily taktickú príležitosť. Posilnením obranných pozícií, prerušením zásobovacích línií a s podporou Západu môže Ukrajina zvyšovať svoj odpor voči ruskému postupu. Očakávané navýšenie západnej pomoci do roku 2024 by mohlo zohrať kľúčovú úlohu pri ďalšom smerovaní konfliktu a ponúknuť Ukrajine možnosti na posilnenie obrany a prípadnú zmenu pomeru síl na fronte.
Naratív o tanku T-14 Armata, od jeho problematického debutu až po jeho absenciu v kľúčových konfliktoch, poukazuje na opakujúcu sa tému v moderných vojenských konfliktoch – rozdiel medzi teoretickými technologickými schopnosťami stroja a jeho reálnou účinnosťou. Ako bude vojna na Ukrajine pokračovať, osudy oboch krajín budú pravdepodobne ovplyvnené nielen vybavením ich arzenálov, ale aj ich schopnosťou adaptovať sa na nové podmienky a ochotou medzinárodného spoločenstva podporiť ich úsilie.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK