Koalícia plánuje zmeny v RTVS, generálny riaditeľ odstúpiť nechce (Analýza)
V posledných týždňoch sa Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) ocitla v strede intenzívneho sporu o svoju úlohu vo verejnom priestore. Premiér Robert Fico (Smer-SD) nedávno vystúpil s tvrdením, že to, čo sa deje v RTVS, nie je v súlade s jej charakterom verejnoprávnej inštitúcie. Plánované zmeny predložené ministerkou Šimkovičovou (nominantka SNS) sú v rozpore s novoprijatým Európskym aktom o slobode médií.
„Rozhlas a televízia, ktoré pozerajú hlavne na záujmy štátu,” tak si Andrej Danko (SNS) predstavuje budúcnosť RTVS. A plánuje vymeniť komplet všetkých zamestnancov, pričom zdôvodnenie nachádza v údajnej praxi po výmene prezidenta v USA. „V Amerike, keď vyhrá prezident voľby, ani šatniarka neostane robiť.”
„To, čo sa za posledné štyri roky deje v RTVS, nemá nič spoločné s verejnoprávnosťou,“ vyhlásil R. Fico. Tvrdí, že kroky vedenia aj zamestnancov telerozhlasu znemožňujú, aby bola inštitúcia naozaj verejnoprávna a objektívna. „Ľudia majú základné právo na prístup k objektívnym informáciám, to sa im však nedostáva, je hrubo porušené,“ povedal premiér. Plánované zmeny v RTVS podľa neho spĺňajú podmienky na na ich prerokovanie v skrátenom legislatívnom konaní. Protesty verejnosti vníma ako súčasť prezidentskej kampane.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová tvrdí, že RTVS si neplní svoje úlohy, spravodajstvo nie je vyvážené a že na ministerstvo chodí množstvo podnetov poukazujúcich na to, že RTVS nie je objektívna. Svoje vyhlásenia však nepodložila nijakými dôkazmi.
Generálny riaditeľ RTVS Ľuboš Machaj pripomína, že na posudzovanie vyváženosti či objektivity spravodajstva tu je Rada pre mediálne služby, do pôsobnosti ktorej patrí napr. vydávanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj dohliadanie na dodržiavanie povinností podľa zákona o mediálnych službách. Podľa Machaja Rada pre mediálne služby počas predchádzajúceho roka a pol vyhodnotila ako opodstatnené len dve sťažnosti, ktoré nemali nič spoločné s verejnoprávnosťou. Uviedol to v relácií „Braňo Závodský naživo”.
RTVS sa má zmeniť na STAR
Sám premiér v exkluzívnom rozhovore s Dagom Danišom pre Štandard povedal, že po otrase s novelou trestného zákona nám do leta zostal ešte jeden citlivý politický problém, „čo asi spôsobí ešte traumu v opozícií.” Narážal na zmeny v RTVS. Spočiatku sa vláda zamýšľala aj nad možnosťou rozdelenia inštitúcie, čím by si zabezpečila možnosť odvolať súčasného generálneho riaditeľa a dosadiť dvoch vlastných. Avšak podľa analýz by bol tento krok finančne nákladný, takže teraz je plán televíziu zoštátniť.
Okrem toho, že schválením zákona by došlo k zrušeniu súčasného vedenia RTVS, riaditeľa by po novom volila 7-členná rada STAR (Slovenská televízia a rozhlas) zložená z troch nominantov ministra a štyroch nominantov zvolených v parlamente, pričom riaditeľa by mohli odvolať aj bez dôvodu. Aktuálne sa postupne každé dva roky volia členovia rady naprieč politickými spektrami. Je tam teda zabezpečený akýsi plynulejší prechod pomedzi jednotlivé vlády.
Mala by vzniknúť aj programová rada, ktorej väčšinu by volila Národná rada SR (NR SR). Tá by priamo dohliadala na program, čo by podľa Machaja mohlo predstavovať akýsi orgán cenzúry, aký sme tu mali za socializmu, kedy cenzúrou museli prechádzať aj rozprávky.
Vláda chce hlavne vymeniť vedenie
Podľa Machaja je návrh zákona účelovo urobený tak, aby bol on, ako súčasný generálny riaditeľ, odvolaný a aby sa RTVS dostala pod vládnu moc. „Zákon má podľa mňa jediný cieľ, zmocniť sa nezávislého verejnoprávneho média a podriadiť ho vládnej moci,” zhodnotil.
Predseda SNS neskrýva, že mu najviac prekáža to, že nová vláda má problém riadiť štát, keď nemá dosah na nezávislé inštitúcie: „Tu je pomaly každý nezávislý, ale ľudia v tých funkciách zabúdajú, že každý je politický nominant. Tu neexistuje nezávislý odborník. Každý má nejaké krytie. Keď vládli Sulík, Matovič a Kollár, museli chodiť za nimi do ich kancelárií. Keď vyhral Pellegrini, Fico, Danko, tak musia chodiť do našich kancelárií a to sa týka kohokoľvek, pretože svet takto funguje. ”
V diskusnej relácií Karty na stôl Danko priblížil, že podľa neho už RTVS dávno nie je verejnoprávna, keďže nie je platená z koncesií a „po ďalšie, verejnoprávna televízia je podľa mňa len taký odrb na ľudí v tom, že sa to tvári verejnoprávne.”
Podľa Machaja treba pomenovať, čo predstavuje termín štátne médium a čo predstavuje termín verejnoprávne médium. „Verejnoprávnosť znamená, že zastupuje (médium) nie len tých, ktorí práve vládnu, ale celú spoločnosť.” To podľa neho znamená, že úlohou RTVS je zabezpečovať objektívne nestranné informácie, ktoré hovoria o celom spektre názorov, ktoré sú v tejto spoločnosti.
„Ja si myslím, že v ére, v ktorej sa nachádzame, ľudia typu pána Machaja nemajú čo robiť na čele slovenskej televízie,“ uviedol R. Fico na margo generálneho riaditeľa RTVS.
„Tým, že sa nebude meniť RTVS, tak v prvom rade musíme vymeniť vedenie RTVS a postupne potom krok po kroku ísť, ale nie modelom, aký bol doteraz. Pôjdeme v rámci štandardov Európskej únie, po vzore iných krajín,“ povedala M. Šimkovičová v rozhovore pre denník Pravda.
Štátne médium verzus verejnoprávne
Podľa premiéra si verejnoprávna televízia neplní svoju úlohu: „Predsa nie je možné, aby slovenská televízia propagovala opozičné mítingy a volala ľudí. Z redaktorov sa stala partička aktivistov, to nie sú novinári.”
Ľ. Machaj však oponuje, že vyváženosť verejnoprávnej televízie neznamená dať priestor 5 min. Hitlerovi a 5 min. Židom. Je to vec dramaturgie a novinárov, ktorí musia vedieť, čo je pre spoločnosť najdôležitejšie. Nemôžu dávať všetky názory, ktoré nie sú podložené relevantnými podkladmi. Niektorí majú predstavu, že by mali púšťať do vysielania aj ľudí z alternatívnych médií, ale s tým súčasný šéf RTVS nesúhlasí.
Marína Urbaníková, odborná asistentka na Katedre mediálních štúdií a žurnalistiky Masarykovej univerzity, v relácií Sme Dobré ráno uviedla: „Zmyslom ich (médií verejnej služby, pozn. red.) existencie nie je napĺňanie nejakých súkromných, politických alebo ekonomických záujmov, ale práve napĺňanie záujmov verejnosti.” Podľa jej slov, Dankovu predstavu o ideálnej televízii a rozhlase skôr vystihuje termín „vládna” televízia. Chce mať médium pod kontrolou konkrétnej vlády. „Médiá pod kontrolou aktuálnej vlády strácajú zmysel. Úlohou médií je byť kritický k vládnej moci a nie jej slúžiť,” dodala.
Plánované zmeny s RTVS kolidujú s princípmi ochrany verejnoprávnych médií EÚ
Európsky parlament 13. marca 2024 definitívne prijal predpis na ochranu novinárov a médií pred politickými alebo ekonomickými zásahmi. Akt o slobode médií – nový zákon na ochranu novinárov EÚ a slobody tlače upravuje aj redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií:
„Riaditelia a členovia správnych rád verejnoprávnych médií musia byť volení na dostatočne dlhé funkčné obdobie transparentným a nediskriminačným spôsobom, aby sa zabránilo zneužívaniu verejnoprávnych médií na politické účely. Z funkcie ich pred uplynutím platnosti zmluvy možno odvolať len vtedy, ak prestanú spĺňať odborné kritériá.”
Podľa Machaja sa návrh zákona, ktorý zamýšľa ministerka Šimkovičová predložiť, dostane do rozporu s európskym princípom ochrany verejnoprávnych médií.
Generálny riaditeľ RTVS sám odstúpiť nechce. Domnieva sa, že by bol do inštitúcie dosadený taký manažment, s ktorým by nebolo možné zlúčiť jeho predstavu o verejnoprávnej televízií. Svoj mandát dostal od parlamentu na 5 rokov a tento mu bol udelený počtom hlasov ústavnej väčšiny, takže ho považuje za silný. Podľa jeho slov zásadné problémy pre zmenu vedenia nenastali, vyjadril odhodlanie ustáť vládne tlaky a garantuje, že do konca jeho funkčného obdobia sa nestane, že by bola ohrozená sloboda, nezávislosť a objektivita v rámci RTVS.
