M. Krajniak: Zelená dohoda vyjde slovenskú rodinu 6000 eur ročne, zarobia na tom Číňania
Európska zelená dohoda, tzv. European Green Deal je plán schválený Európskou komisiou na zelenú transformáciu európskeho hospodárstva. Pre udržateľnú budúcnosť si stanovila za cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Na dosiahnutie cieľov pre udržateľný rozvoj sa postupne prijímajú opatrenia vedúce k „zelenšiemu” využívaniu zdrojov, až pokiaľ emisie skleníkových plynov vyprodukované štátmi Európskej únie nedosiahnu nulové hodnoty.
Podľa lídra kandidátky Kresťanskej únie (KÚ) Milana Krajniaka prispieva priemerná slovenská štvorčlenná rodina na Green Deal ročne až 6 000 eur. Podobne to bude pokračovať až do roku 2030. Na tlačovej konferencii ďalej upozornil, že za štedrý finančný príspevok od každej štvorčlennej rodiny nezíska slovenský občan žiadne výhody.
Za 6 000 eur ročne dostanú občania podľa M. Krajniaka za odmenu vyššie ceny elektriny, plynu, potravín, áut a bývania. „To všetko kvôli ekologickým, nezmyselne prísne nastaveným a ideologicky nastaveným štandardom,” uviedol. Predostrel aj pálčivú otázku, kto na tejto dohode najviac zarobí. Sú to podľa neho Číňania, pretože disponujú väčšinou surovín a technológií nevyhnutných na realizáciu Zelenej dohody v Európe.
Britský denník The Guardian minulý rok upozornil na skutočnosť, že EÚ má jedny z najvyšších environmentálnych noriem na svete. Globálne dodávateľské reťazce čistých technológií čerpajú vo veľkej miere iba z určitých krajín. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je 60% prvkov vzácnych zemín dodávaných z Číny a 90% z nich rafinuje. Podobne rafinuje okolo 70% lítia a kobaltu potrebného na výrobu elektrických batérií vo veľkých objemoch.
Na ďalekosiahle následky napĺňania Zelenej dohody upozorňuje aj europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH). „Pred štyrmi rokmi, keď som začala túto tému otvárať, som sa jasne postavila proti novej a vtedy chystanej investičnej dohode s Čínou. Upozorňovali sme na to, že naša závislosť od Číny môže mať ekonomicky oveľa dramatickejší dopad ako mala energetická závislosť od Ruska,“ varuje M. Lexmann.
Nezmyselné požiadavky a nerealistické riešenia
Nespokojnosť s politikou Green Deal vyjadrujú aj protestujúci poľnohospodári na Slovensku a po celej Európe. Českí odborníci na energetiku varujú pred škodami v dôsledku prijatia nerealistických a chybných riešení, ktoré sú v rozpore s prírodou a vedeckými poznatkami. Príkladom môže byť holandská vláda snažiaca sa o zníženie emisií dusíka do roku 2030.
Na ostrove Schiermonnikoog dramaticky znížili počet kráv (najväčší miestny zdroj dusíka), čím sa malo dosiahnuť splnenie požiadaviek Zelenej dohody o zníženie emisií. Podľa výsledkov meraní však nebol zaznamenaný žiadny pokles dusíka ani po tom, čo poľnohospodári znížili počet kráv z 606 na 375.
Zástancovia podporujúci Green Deal akoby podceňovali skutočnosť, že samotná výroba zelenej energie (solárne panely, batérie do elektromobilov) taktiež vytvára znečistenie znamenajúce ďalšie environmentálne škody. Iba pri výrobe solárnych panelov sa vytvára jedovatý chlorid kremičitý.
Poľská europoslankyňa Beata Mazureková poukazuje na to, že „nedávne udalosti v Bruseli a inde ukazujú, ako snaha o presadenie nereálnych cieľov Zelenej dohody viedla ku kolapsu konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva. Ideológia tu prevažuje nad racionálnym riadením zdrojov založeným na dôkladnej analýze.”
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
