Ukrajina plánuje nový pokus o mierové rokovania s Ruskom – tu sú vyhliadky
Ukrajina zrejme pripravuje nový pokus o mierové rokovania vo Švajčiarsku. Zdá sa nepravdepodobné, že by sa Zelenskyj vzdal svojich plánov na víťazstvo: len nedávno si Kyjev predvolal vatikánskeho veľvyslanca, aby mu vytkol pápežovu výzvu na mier.
Je snáď predsa len možné dosiahnuť v dohľadnej budúcnosti na Ukrajine mier? Rozhovor s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebou dáva aspoň záblesk nádeje. Podľa informácií novinárky Sky News Arabia Nancy Tabetovej potvrdil, že Ukrajina v súčasnosti pracuje na uskutočnení „mierového samitu“. Za miesto konania bolo opäť vybrané Švajčiarsko.
Podľa Kulebu bolo pôvodným cieľom pozvať čo najviac krajín, „ktoré by mohli súhlasiť so zásadami Charty OSN a mierovou formulou navrhovanou [Ukrajinou]“. Na tomto prvom stretnutí by sa mali zúčastniť aj arabské štáty. Rusko sa potom „bude môcť zúčastniť na druhom samite, ktorý, dúfajme, povedie k ukončeniu vojny“, povedal údajne Kuleba. Podľa jeho hodnotenia je vojnová situácia „vyvážená“ a Ukrajina bude schopná odraziť ruské útoky v Čiernom mori. N. Tabetová oznámila kľúčové body rozhovoru 12. marca 2024 na svojom kanáli X (video na YouTube).
V rozhovore pre francúzsky televízny kanál BFMTV minulý pondelok 11. marca ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že chce zorganizovať mierový samit vo Švajčiarsku s cieľom vypracovať „mierový plán“. Ten by potom mohli „krajiny, ktoré tento plán podporia […], postúpiť predstaviteľom Ruskej federácie“.
Držanie sa „mierového vzorca“
Podľa denníka Berliner Zeitung švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis vyzval „všetky národy“, aby na Valnom zhromaždení OSN koncom februára 2024 „pracovali na našom spoločnom cieli“. Poukázal tiež na existenciu rôznych navrhovaných riešení autonómnych od Zelenského predstáv, napísal Berliner Zeitung s odvolaním sa na ruskú tlačovú agentúru TASS:
„Celkovo existuje asi desať mierových plánov. Samozrejme, hovoríme o desaťbodovom mierovom pláne ukrajinského prezidenta. Potom existuje šesť alebo sedem verejne známych plánov. Existujú aj tajné.“
Cassis neuviedol žiadne ďalšie podrobnosti. Podľa Berliner Zeitung bude podobne ako na januárovom medzinárodnom stretnutí v Davose rozhodujúce, či sa stúpenci ukrajinského „mierového vzorca“ dohodnú s Kyjevom na novom kompromisnom návrhu, ktorý by potom mohol byť predložený Moskve.
Prezident Zelenskyj zatiaľ stále trvá na „víťaznom mieri“ pre Ukrajinu: jeho desaťbodový plán zahŕňa stiahnutie všetkých ruských vojsk, tresty pre ruských vojnových zločincov, reparácie a bezpečnostné záruky.
Stále sa zdá nepravdepodobné, že by na to Moskva mohla pristúpiť: ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebensja koncom februára reagoval na Cassisovu výzvu slovami, že „netreba strácať čas márnymi plánmi Kyjeva“ na „rokovania na základe Zelenského tzv. mierovej formuly“. Kremeľ na najnovší rozhovor s Kulebom zatiaľ nereagoval.
Kyjev si povolal veľvyslanca Vatikánu
Ešte pred dvoma dňami to nevyzeralo, že by ukrajinské vedenie chcelo ustúpiť od svojho postoja: Po tom, ako sa krátko pred víkendom dozvedelo, že pápež už vo februári vyzval Kyjev, aby nabral „odvahu zdvihnúť bielu vlajku“, si Ukrajina podľa informácií denníka Kölner Stadtanzeiger predvolala vatikánskeho veľvyslanca.
Ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Kulebu potom 11. marca 2024 oficiálne informovalo apoštolského nuncia Visvalda Kulbokasa, že ukrajinská vláda je „sklamaná“ pápežovými vyhláseniami, ktoré urobil počas rozhovoru pre švajčiarsku televíznu stanicu RSI. Kyjev by bol radšej, keby František svoju výzvu na rokovanie adresoval „agresorovi, a nie obeti“.
„Apely, ktoré legalizujú právo silnejšieho a povzbudzujú ho, aby naďalej nerešpektoval normy medzinárodného práva“, to sa od pontifika neočakáva. Namiesto toho by bolo lepšie, keby sa pápež prihovoril za „víťazstvo dobra nad zlom“, citoval „Stadtanzeiger“ ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Ďalej rezort uviedol, že Ukrajina sa usiluje o „spravodlivý“ mier, ktorý však možno dosiahnuť len na základe Zelenského „mierovej formuly“.
Moskva je pripravená rokovať
Podľa RedaktionsNetzwerk Deutschland (RND) dal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v ten istý deň opäť jasne najavo, že ruský prezident Vladimir Putin by uprednostnil riešenie na ukončenie bojov na Ukrajine prostredníctvom rokovaní. „Je to preferovaný spôsob,“ informoval Peskov podľa RND s odvolaním sa na „ruské tlačové agentúry“.
Peskov tiež povedal, že Rusko aj tak pochopilo pápežove slová „ako výzvu na rokovania“, ale nie ako výzvu na kapituláciu Ukrajiny. Podľa Peskova Putin aj v minulosti opakovane vyjadril ochotu a otvorenosť k rokovaniam.
Kyjev nechce dopriať Rusku pauzu
Zelenskyj stále odmieta ísť s Putinom osobne za rokovací stôl. V rozhovore pre televíziu BFMTV vyjadril pochybnosti, či má jeho protivník Putin skutočne záujem o rokovania. Skôr sa domnieva, že vodca Kremľa chce získať čas na to, aby mohol presadiť „obnovu vojenských kapacít svojej armády a výcvik mladých brancov“. Okrem toho by Rusko získalo možnosť vyrábať ešte viac munície. Na to by Rusku „pauzu“ dovoliť nechcel. Pretože cieľom Ruska je „zničiť Ukrajinu a všetko, čo na Ukrajine žije, všetkými prostriedkami“, povedal Zelenskyj vo svojej obvyklej ostrej rétorike.
V jadrový útok však neverí: Ukrajina je predsa „chránená jadrovým dáždnikom NATO“. Putin by však podľa ukrajinského prezidenta mohol zaútočiť na pobaltské štáty alebo Moldavsko v rámci „pozemnej operácie“. Členovia vlád pobaltských štátov boli nedávno veľmi nadšení Macronovou myšlienkou vyslať na Ukrajinu európske jednotky.
Zelenskyj: Situácia je oveľa lepšia ako v posledných troch mesiacoch
Súčasná situácia na ukrajinskom fronte je „oveľa lepšia ako za posledné tri mesiace“, povedal ukrajinský prezident a vyjadril svoj optimizmus. „Ruský postup“ bol „zastavený“. Nepriateľská armáda je „20 kilometrov pred nami“ a ruské jednotky stratili „veľkú časť svojich životne dôležitých síl“, povedal podľa BFMTV.
Medzitým ukrajinskí vojaci vytvárajú „tri línie opevnenia“ s celkovou dĺžkou viac ako 1 000 kilometrov. Keďže však ruské ozbrojené sily majú k dispozícii viac zbraní dlhého dosahu, ukrajinský prezident opäť vyzval Západ, aby im dodal viac zbraní tohto druhu. V rozhovore pre BFMTV sa Zelenskyj sťažoval aj na nedostatok delostreleckej munície, leteckú blokádu a „vysokú hustotu ruských dronov“. Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková (Zelení) nedávno zvažovala, že prostredníctvom výmeny so Spojeným kráľovstvom pošle na Ukrajinu nemecké strely Taurus.
Podľa ZDF sa ukrajinská armáda v posledných mesiacoch dostáva pod čoraz väčší tlak. Ukrajinské jednotky boli vo februári nútené stiahnuť sa z bombardovaného mesta Avdijivka vo východnej časti Doneckej oblasti, čiastočne aj v dôsledku niekoľko mesiacov pozastavenej pomoci zo strany USA: chýbali dodávky munície z Ameriky.
V súčasnosti nie sú potrebné žiadne francúzske pozemné jednotky
V rozhovore pre BFMTV Zelenskyj vyjadril pochopenie pre pôvodný návrh francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona vyslať na Ukrajinu pozemné jednotky. Podľa jeho slov by sa o tom mohlo opäť diskutovať, keď Macron navštívi Ukrajinu. Pokiaľ však bude Ukrajina naďalej pevne stáť na svojich pozíciách ako doteraz, „francúzska armáda môže zostať na francúzskom území“. Ak by členské štáty NATO chceli vyslať „inštruktorov“ a „technický personál“, boli by stále „vítaní“.
Podľa ZDF sa Macronovi za jeho návrh dostalo veľa kritiky zo strany Nemecka a ďalších spojeneckých krajín. V reakcii na to Macron objasnil, že nemal na mysli „bojové jednotky“, ale sily na „výcvik“ a „odmínovanie“. Podľa RND však Macron po konferencii proukrajinských hláv štátov a vlád v Paríži zdôraznil, že „v dynamike by sa nemalo vylúčiť nič […]“. „Urobíme všetko potrebné, aby sme zabezpečili, že Rusko nemôže vyhrať túto vojnu,“ povedal Macron podľa RND.
Hovorca Kremľa: Veľmi nebezpečná línia
Hovorca Kremľa Peskov kritizoval návrh Francúzska vyslať na Ukrajinu vlastné pozemné jednotky. Podľa Peskova táto debata ešte viac podnecuje napätie. „Je to nebezpečná línia, veľmi nebezpečná,“ citovala RND hovorcu ruskej vlády. Moskva bola svojimi „službami“ informovaná, že na ukrajinskom území sa už nachádzajú „sily“, ktoré sa označujú ako „poradcovia“, ale v skutočnosti sú „priamo napojené na NATO“.
Hlava katolíckej cirkvi v poslednom čase vyvolala zmiešané reakcie aj v Nemecku. Spolkový kancelár Olaf Scholz (SPD), ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková (Zelení) a ďalší poprední politici ako Friedrich Merz (CDU), Marie-Agnes Strack-Zimmermannová (FDP) alebo predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (CDU) vyjadrili nepochopenie pre pápežove slová.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK