Hrdina minulosti: 17-násobný majster sveta zachránil 20 ľudí z potopeného trolejbusu
Do jerevanského jazera spadol trolejbus prechádzajúci okolo priehrady a spolu s ním sa do hĺbky desiatich metrov potopilo 92 cestujúcich. Skutočnosť, že sa v tom čase nachádzal na mieste 17- násobný majster sveta v plutvovom plávaní, možno nazvať iba zázrakom alebo osudom. V ten deň mal byť totiž plavec Šavarš Karapeťjan na majstrovstvách sveta v Hannoveri. Nezaradili ho však do národného tímu a z toho dôvodu sa vrátil do Jerevanu.
V osudový deň trénoval pri jerevanskom jazere, aby sa dostal späť do tímu. Nachádzal sa iba 25 metrov od miesta pádu trolejbusu a pri pohľade na nešťastie, ktoré sa udialo, nezaváhal ani sekundu a skočil do ľadovej zakalenej vody. Za malú chvíľu sa po začutí rachotu k jazeru prihrnulo stovky ľudí.
Šavarš rozbil nohami zadné okno trolejbusu a zo studenej vody začal vyťahovať cestujúcich. Rozbité sklo na okne mu dorezalo telo a v ľadovej vode strávil viac ako dvadsať minút. Pod vodou bola zlá viditeľnosť, orientoval sa iba hmatom. Keď dokázal nahmatať v hĺbke desiatich metrov človeka, rýchlo ho uchopil a plával s ním na hladinu, aby sa vzápätí ihneď ponoril a vrátil po ďalšieho.
Na hladine mu pomáhal jeho brat Kamo a vyťahoval ľudí, ktorých mu Šavarš odovzdával. Napriek tomu, že bol sám výborným potápačom, v jazere sa potápal iba do hĺbky dvoch metrov, pretože mu brat kvôli bezpečnosti viac zakázal. Napriek tomu, že Šavarš dokázal zadržať dych na 6 minút, vedel, že ostatní toľko času nemajú.
„Raz sa mi stalo, že som čosi nahmatal a plával s tým hore, no keď som sa vynoril zbadal som, že v ruke mám kožený vankúš zo sedadla. Pri pohľade naň som si uvedomil, že táto moja chyba možno stála niekoho život. Dlho som mal o tom sedadle nočné mory a nikdy sa mi s tým nepodarilo vyrovnať,“ priznal hrdina.
Pre ľudí sa prestal vracať, až keď usúdil, že to už po tak dlhom čase nemá zmysel. Zachránených cestujúcich odvážal na breh veslársky tím. Z 92 cestujúcich bolo zachránených 46 ľudí. Karapeťjan sám vytiahol 20. Dokázal by zachrániť možno aj viac, ale zakalená voda sťažovala orientáciu.
Po tom, čo o ňom uverejnila článok Literaturnaja gazeta v roku 1982, dostal viac ako 60-tisíc listov, medzi nimi aj poďakovania od tých, ktorých zachránil. Ako je možné, že sa 6 rokov o tejto tragédii a úctyhodnom hrdinskom čine športovca nehovorilo?
Sovietsky zväz zakazoval šírenie správ o tragédiách na svojom území a komunisti zakázali tlači prinášať akékoľvek informácie o tom, čo sa toho osudového dňa pri jazere odohralo.
Šavarš Karapeťjan nie je iba 17-násobným majstrom sveta v plutvovom plávaní. Je aj 13-násobným majstrom Európy a 7-násobným majstrom ZSSR.
Odborníci sa neskôr zhodli na tom, že nik iný by nedokázal fyzicky urobiť to, čo sa podarilo jemu. Jeho obetavosť ho stála obojstranný zápal pľúc a otravu krvi spôsobenú kontaminovanou vodou z jazera. Po 40 dňoch v kóme a po vysokých horúčkach mu nakoniec lekári zachránili život. Vo svojej športovej kariére však nemohol viac pokračovať. Asi rok po udalosti v roku 1977 vytvoril Šavarš ešte ďalší svetový rekord, potom s potápaním úplne skončil. Zdravotné komplikácie po zraneniach si vybrali svoju daň a znemožnili mu v kariére pokračovať.
Nebolo to prvýkrát, čo Karapeťjan nasadil svoj život kvôli záchrane ľudí. Dva roky pred touto udalosťou roku 1974 sa autobusom s viac ako 30-imi cestujúcimi vracal zo športovej základne do Jerevanu. Vodič si všimol poruchu motora pri stúpaní do svahu a tak zastavil a vystúpil, aby ho skontroloval. Zabudol asi zatiahnuť ručnú brzdu a autobus sa pohol smerom vzad. Karapeťjan v snahe autobus zastaviť ho nasmeroval k hore do húštiny, ktorá autobus zastavila s minimálnou škodou.
Hrdina so srdcom na správnom mieste pomáhal aj hasičom 15. februára 1985 pri hasení požiaru v Jerevane. Pri záchrane ľudí utrpel ťažké popáleniny a prebral sa až v nemocnici.
Ľudia požadovali od Komunistickej strany, aby bol Karapeťjanovi udelený titul Hrdina Sovietskeho zväzu, čo sa však nikdy nestalo.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
