Na úspech vo voľbách treba osloviť najmä túto skupinu občanov (Komentár)
Ako popisuje Jozef Hajko vo svojej knihe Krvavá cesta do raja: Ako a prečo si komunizmus podmanil Slovensko, komunisti sa na začiatku 20. storočia dlho nevedeli presadiť u vidieckeho obyvateľstva na Slovensku. Miestni ľudia žijúci tradičným kresťanským životom vôbec nevedeli pochopiť, načo by im taký komunizmus vlastne bol. Myšlienky ateizmu alebo triedneho boja im boli úplne cudzie. Komunistickí agitátori u nás tvorili len jednu malú, pre nikoho zaujímavú skupinku, neschopnú osloviť väčší počet ľudí a vybudovať si širšiu základňu nasledovníkov.
Jedným z úskokov, ktorým sa chceli po neúspešnom presviedčaní miestnym ľuďom zapáčiť, bolo šírenie tézy, že prvým komunistom bol vlastne Ježiš. Aj keď konečným cieľom komunizmu bolo zlikvidovanie všetkého náboženstva, aby sa aspoň trochu presadili v pre nich nehostinnom kresťanskom prostredí, použili tento rafinovaný argument. Svoje skutočné karty u nás odkryli až oveľa neskôr, ked sa po 2. sv. vojne dostali k moci. Ničenie a zatváranie kláštorov, väznenie mníchov a mníšok a ich zaraďovanie do pracovného procesu fabrík alebo baní boli kroky, ktoré mali slúžiť na zlikvidovanie náboženstva – podľa komunistickej teórie „jedu ľudstva”.
Nakoniec však červený režim na Slovensku padol a náboženstvo prežilo. Avšak 40 rokov útlaku a prekrúcania dejín doteraz rodí trpké plody. V spoločnosti sa po revolúcii objavil nový hromadný typ človeka s pomiešanými hodnotami – trochu z toho a trochu z toho – kresťan komunista.
Človek, ktorý pravidelne chodí v nedeľu do kostola, pred spaním sa modlí, avšak zároveň je pod vplyvom tzv. spomienkového optimizmu a vybavuje si v pamäti, ako dobre bolo za bývalého režimu. Človek, ktorý verí, že všetci by mali mať všetkého rovnako, lebo len to je skutočne spravodlivé a tak to určite chce aj Boh. Človek, ktorého intuícia mu navráva, že musí existovať niečo, čo ho presahuje, avšak v reálnom živote je náchylný uveriť teóriám o silnom štáte, ktorý sa o neho postará, pričom netuší, že štát sa v prvom rade snaží odstrániť Boha, ku ktorému sa po večeroch modlí.
Ako sa ukázalo aj v posledných voľbách, táto skupina občanov – kresťanov komunistov – je natoľko široká, že ten politický subjekt, ktorý si získa ich priazeň, môže vyhrať voľby. Ak sa do tohto mixu dokáže pridať národná alebo pro-slovenská príchuť, úspech je na obzore. Toho si je pravdepodobne vedomý premiér Robert Fico, politik, aký vo svojom remesle u nás nemá konkurenciu. Nie náhodou je štvrtýkrát premiérom. Jeho schopnosť nastoľovať témy a predkladať vysvetlenia väčšinovému publiku u nás nemá obdobu. Dlhodobo cieli na túto skupinu ľudí a veľmi premyslene vyťahuje najšťavnatejšie hrozienka raz zo socialistickej rétoriky a inokedy z tej kresťanskej alebo pronárodnej.
Úcta kardinálovi Korcovi a poklona Husákovi
Jedným z príkladov „obojakej” rétoriky premiéra bolo vzdanie úcty kardinálovi Jánovi Chryzostomovi Korcovi v Nitre pri príležitosti jeho 100. výročia narodenia a zároveň poklonenie sa komunistickému prezidentovi Gustávovi Husákovi pri 111. výročí jeho narodenia. V druhom prípade mu sekundovali stranícky kolega Ľuboš Blaha (Smer-SD) a líder SNS Andrej Danko.
„Kardinál bol muž autentického kresťanského života, bol celé roky denne medzi ľuďmi, ktorými iní často pohŕdali. Je paradoxom doby, že napriek nastúpeniu do služieb Cirkvi sa nakoniec oblúkom vrátil medzi ľudí a do prostredia, z ktorého vzišiel, medzi robotníkov,ˮ vyjadril sa R. Fico o kardinálovi Korcovi.
Je verejne známe, že kardinál Korec bol za komunizmu odsúdený na 12 rokov väzenia za vlastizradu a do svojho dôchodku pracoval v rôznych robotníckych povolaniach, keďže na kňazskú službu nedostal od režimu nikdy povolenie. Tieto fakty sa do premiérovho príhovoru nedostali.
Potraty a LGBT
Ľavičiari v prvej polovici 20. storočia presadili legalizáciu potratov a podporovali práva a sebavedomie LGBT komunity. Vo fundamentálnych kresťanských témach je R. Fico liberálnejší v otázke práva na interrupciu a jeho postoje k LGBT právam a genderovej politike vykazujú skôr konzervatívne tendencie. Presne kopíruje mieru akceptovateľnosti daných fenoménov na Slovensku.
Fico opakovane zastával postoj, že žena by mala mať slobodnú voľbu rozhodovať sa o prerušení tehotenstva: „Ja si myslím, že žena sa má rozhodnúť, či podstúpi, alebo nepodstúpi zákrok. Toto je výsostné, zvrchované právo ženy, do ktorého by sa nemalo vstupovať. Ja budem hlasovať proti akýmkoľvek úpravám súčasného právneho stavu,ˮ vyjadril sa v roku 2020 premiér na sociálnych sieťach.
V roku 2019 R. Fico oznámil, že jeho strana nebude predkladať vlastný návrh zákona týkajúci sa úprav v oblasti interrupcií. Zdôraznil, že pri etických otázkach majú poslanci Smer-SD voľnosť pri hlasovaní. Jeho prioritou sa podľa vlastných slov stala podpora mladých rodín a ústavné zmeny týkajúce sa rodiny.
V predvolebnej diskusii z dňa 13. 9. 2023 sa R. Fico vyjadril aj k otázke genderovej politiky ako súčasti predvolebnej kampane: „Ja som veľmi hrdý na to, že to bol Smer v rokoch 2012 – 2016, keď sme zakotvili do ústavy, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy.ˮ
Napriek tomu, že R. Fico sa v mladosti vyhlásil za prísneho ateistu, ako uviedol „jeho rodinné prostredie ho formovalo v silne katolícky orientovanej rodine”. Jeho životopisný dokument z roku 1986, ktorý zverejnil denník SME v roku 2014, ukazuje, ako deklaroval svoje ateistické presvedčenie v čase, keď chcel vstúpiť do Komunistickej strany Československa.
Pokazený autobus
Svojím praktickým prístupom na získanie voličských hlasov sa R. Fico ani netají. Vo videu na sociálnej sieti prirovnal svojho hlavného politického konkurenta Progresívne Slovensko, ktoré podľa neho podporujú všetky hlavné médiá, k pokazenému autobusu. „Vyslali ste do politickej súťaže totálne pokazený autobus menšinového názoru. Plného nezmyslov o homosexuáloch, troch záchodoch, legalizácie narkotík a snažili ste sa slovenskú verejnosť presvedčiť, že ide aj o ich názor – názor väčšinový.”
Pričom ešte pred niekoľkými rokmi mali viacerí poslanci Smeru zhodné postoje so súčasným PS. Ako príklad môžeme spomenúť súčasného podpredsedu parlamentu Ľuboša Blahu. Ten sa v minulosti prezentoval ako voľnomyšlienkár, libertín bojujúci za práva všetkých sexuálnych a ďalších menšín. Zúčastňoval sa dúhových pride pochodov a kritizoval „spiatočnícku” slovenskú verejnosť. „Myslím, že spoločnosť je už nastavená tak, že by tu mohli byť nejaké ústupky voči gejom a lesbičkám, ale na manželstvá sme ešte nedorástli. Ja osobne by som s nimi nemal problém,“ povedal pre denník SME v roku 2014.
Ľ. Blaha v súčasnosti otočil o 180 stupňov a označuje Brusel za epicentrum „slniečkárstva”. „Prečo tam preboha sú všetky tie dúhové veci, všetky tie nezmyselné multi-kulti agendy nadradené tým základným sociálnym, ekonomickým a mierovým veciam, na ktorých má stáť spoločná Európa? Som presvedčený, že ak niekto bude chrániť našu suverenitu a národné záujmy, tak to môžem byť ja,” myslí si súčasný kandidát na europoslanca.
Či k zmene vo vnímaní základných hodnôt došlo vnútorným prerodom u poslanca alebo je skôr inšpirovaná aktuálnymi volebnými preferenciami, necháme na čitateľoch. Jeho stranícky šéf to v spomínanom videu vysvetľuje jasne:
„Už to konečne pochopte, že ste nemali dobrú ponuku pre Slovensko a že program Progresívneho Slovenska a SaS na Slovensku na celej čiare prehral.”
Aj P. Pellegrini sa učí od najlepšieho
K premiérovej schopnosti nastoľovať témy a vedieť presvedčiť najširšie masy ľudí aj s úplne protichodnými názormi a hodnotami sa snažia priblížiť mnohí. Najmä pred voľbami.
V príhovore, v ktorom Peter Pellegrini (Hlas-SD) ohlasoval svoju kandidatúru na prezidenta, nie je možné prehliadnuť snahu osloviť najmä kresťansko-konzervatívnych voličov strán KDH a SNS: „Nech pánboh žehná slovenským ľuďom a nech pánboh ochraňuje Slovenskú republiku.“
Podľa D. Hajčákovej z denníka SME P. Pellegrini potrebuje svoj kampaňový kokteil namiešať tak, aby si zabezpečil voličov aj mimo svojho prirodzeného elektorátu, a preto v inej časti prejavu zas spomína Svätoplukove „prúty”, čím sa prihovára ľuďom so silným národným cítením a stranám ako Republika alebo ĽSNS.
Súčasný predseda parlamentu tiež nezabúda osloviť voličov zmierlivou rétorikou voči Rusku a primiešať pronárodný naratív. Nedávno na tlačovej konferencii apeloval na Slovenský zväz ľadového hokeja, aby neprijali rozhodnutie, ktoré by bránilo hokejistom hrajúcim v KHL reprezentovať Slovensko na MS. „Každému kvalitnému Slovákovi, ktorý chce reprezentovať Slovensko s dvojkrížom na hrudi, to máme umožniť,“ uviedol predseda Hlasu v televízii Joj.
A. Danko skúša podobnú taktiku
Lídrovi SNS Andrejovi Dankovi garancia jeho proslovenskosti a kresťanskosti automaticky vyplýva z jeho pozície v najstaršej strane na Slovensku. Aby však dosiahol dokonalý „mix na úspech”, podniká aj aktivity ako klaňanie sa na hrobe Gustávovi Husákovi. Taktiež vystúpil na zraze Komunistickej strany Slovenska (KSS). Účastníkom sa prihovoril, a dokonca aj poklonil.
„Vždy budem k vám mať úctu. Klaniam sa vašej práci. Mnohí ste prežili ťažké obdobie, najmä po revolúcii. Ja, ako predseda SNS, musím hlavne hájiť národné záujmy. Samozrejme, pre nás je dôležitý kresťanský pilier, ale hlavne sociálny pilier, pretože sociálny pilier predstavujú pre mňa hodnotovo vždy komunisti. Žiadni socialisti. Komunisti. ”
A. Danko v prejave rozlišuje medzi socialistami západného typu a socialistami – komunistami, „lebo majú úplne iné hodnoty aj vo vzťahu k veciam, ktoré sú pre nás nepriateľné.”
Žijeme v slobodnej krajine, každý má právo na názor a samozrejme aj na jeho zmenu. Zdá sa, že názory a najmä podstatné hodnoty niektorých politikov skôr podliehajú vlnám trendov, ktoré si starostlivo vyberajú tak, aby oslovili čo možno najširšiu masu ľudí a spojili tak úplne rozdielne filozofie, či skupiny.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
