Poľsko: „Vojaci NATO už na Ukrajine sú.“ Rusko čelí možnej ofenzíve
Zatiaľ čo niektoré krajiny EÚ chcú oficiálne vyslať na Ukrajinu vojakov NATO v nádeji, že zabránia ruskému víťazstvu, Poľsko potvrdzuje, že vojaci sú tam už teraz. Medzitým v USA podpora pre ďalšiu eskaláciu konfliktu klesá.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski v piatok 8. marca podporil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten otvorene špekuloval o nasadení pozemných jednotiek NATO na Ukrajine, hoci na to neexistuje žiadny základ v štatúte NATO ani v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN.
Po medzinárodnej konferencii na podporu Ukrajiny Macron vyhlásil, že „neexistuje konsenzus o oficiálnom nasadení pozemných vojsk“. Avšak „v dynamike situácie by sa nemalo nič vylúčiť“. Musíme „urobiť všetko potrebné na to, aby Rusko nemohlo vyhrať túto vojnu“.
Vojaci NATO poskytujú na Ukrajine poradenské služby
Staršie video, ktoré sa cez víkend objavilo na X, dokumentuje Sikorského vyhlásenie, podľa ktorého sú vojaci NATO už dlho na ukrajinskom území.
Z Ruska, kde to už dlho predpokladajú, zaznievajú výzvy, aby to krajiny NATO otvorene priznali. Podľa ruských spravodajských služieb tam bol vojenský personál na podporu poradenských služieb, výcviku a tzv. tajných operácií.
Začiatkom mesiaca britský generál potvrdil prítomnosť príslušníkov elitnej jednotky vo vojnou zmietanej krajine.
„Putin sa nás bojí“
Sikorski teraz vyhlásil, že prítomnosť jednotiek NATO na Ukrajine nepovažuje za nemysliteľnú. Premiér Poľska Donald Tusk minulý týždeň v Prahe uviedol, že táto možnosť neprichádza do úvahy. Sikorski na X napísal, že Macronova iniciatíva znamená, že „Putin sa bojí namiesto toho, aby sme sa Putina báli my“.
Odborníci sa s týmto hodnotením stotožňujú len v obmedzenej miere. Dara Massicotová z Carnegieho nadácie za medzinárodný mier v časopise Foreign Affairs varuje, že Ukrajine „dochádza čas“. Náskok Ruska vo vojnovej ekonomike sa za posledný rok zvýšil. Obstaralo si obrovské množstvo delostreleckých granátov a bezpilotných lietadiel, s ktorými Západ nedokázal držať krok.
Na druhej strane na Ukrajine dochádzali zásoby dôležitej munície a bojové jednotky trpeli „značným nedostatkom personálu“. Massicotovej kolega z think tanku Michael Kofman predpokladá, že podľa interných hodnotení „je situácia na bojisku v Kyjeve čoraz bezútešnejšia“.
Rozhodujúca ofenzíva Ruska je možná kedykoľvek
Postup Západu v súvislosti s ďalšou eskaláciou vojny prostredníctvom oficiálneho nasadenia pozemných jednotiek NATO by tiež mohol znížiť ochotu Ruska rokovať. Namiesto toho by Kremeľ mohol prejsť do ofenzívy.
Podľa Kofmana je možné, že Rusko „do leta prelomí obranu“, povedal pre agentúru Bloomberg. Západné nádeje sa vkladali do veľkej jarnej ofenzívy Ukrajiny, ktorá bola ohlásená na rok 2023. Celé leto však prešlo bez toho, aby Rusko zaznamenalo výraznejšie ohrozenie oblastí, ktoré má pod kontrolou.
Ak by sa Rusko snažilo začať rozhodujúcu ofenzívu, tá by mohla byť zameraná na zabezpečenie oblasti východne od rieky Oskil na severe a zvyšku Doneckej oblasti v strede. Kremeľ by sa mohol zamerať aj na mestá ako Záporožie a Charkov, aby z nich v prípade potreby urobil vyjednávací artikel. Cieľom Ruska v prípade vyjednaného mieru bude čo najväčšia demilitarizovaná zóna.
Rusko bude požadovať rozsiahlu demilitarizovanú zónu
Jeden z historikov, ktorý s Epoch Times hovoril pod podmienkou anonymity, vysvetlil, že vytvorenie a stabilizácia „ľudových republík“ na Ukrajine mala podobný cieľ ako vytvorenie „ľudových demokracií“ na sovietskej periférii po roku 1945.
Ich cieľom bolo minimalizovať nebezpečenstvo opätovného útoku z Európy na srdce Ruska. Ruská verejnosť tiež očakávala, že budú zabezpečené oblasti Donbasu obývané prevažne etnickými Rusmi a pohraničné oblasti ako ruské mesto Belgorod, ktoré boli vystavené nepriateľskej delostreleckej paľbe a sabotážnym akciám. Mnohí z viac ako milióna ukrajinských utečencov, ktorí utiekli do Ruska, tieto informácie potvrdili.
Publicista Gábor Steingart v časopise Focus tiež predpokladá, že „Putin čoskoro vyhrá vojnu“. Uvádza na to šesť dôvodov. Jedným z nich je vyčerpanie na samotnej Ukrajine. To znamená nielen to, že čoraz viac ľudí sa snaží pred vojnou utiecť. Predovšetkým ide o to, že krajina je teraz úplne závislá od Západu a prestala byť suverénna.
Zároveň Západ precenil aj jej ekonomické možnosti. Stratégia izolácie zlyhala a novými dôležitými obchodnými partnermi Ukrajiny sa stali Turecko, India a arabské štáty. Zo stratégií nahradenia Ruska predovšetkým profitoval komunistický režim v Číne.
USA nemajú záujem o hlbšie zapojenie sa do vojny na Ukrajine
Okrem toho ochota USA investovať značné prostriedky do predlžovania vojny na Ukrajine by sa skončila aj v prípade, že by sa prezidentom nestal Donald Trump. Na minimalizáciu rizika sa nedávno odvolával aj Joe Biden. Medzi demokratmi sa tiež šíri názor, že vojna na Ukrajine je záležitosťou Európanov.
USA by si prílišným zapojením mohli uškodiť, zatiaľ čo Čína z toho profituje. Okrem toho dve tretiny Američanov sú teraz za rokovania s Ruskom o ukončení vojny, píše nemecký „exxpress“.
V Nemecku kancelár Olaf Scholz správne interpretoval nálady medzi obyvateľmi, ktorých väčšina je proti dodávkam rakiet Taurus, analyzuje G. Steingart. Medzitým sa aj v opozičnej CDU objavili prví známi ľudia, ktorí sa stavajú proti vojnovému kurzu vedenia strany. Patrí k nim bývalý kandidát na kancelára Armin Laschet, ktorý podporuje Scholza:
„Myslím si, že základný postoj kancelára, ktorý koná opatrne a obozretne, aby sa nestal vojnovou stranou, je správny.“
A aby sme nezabudli: Proti predlžovaniu vojny sa tiež stavia už aj tak poškodené nemecké hospodárstvo. Vyjednaný mier by umožnil objednávky na obnovu Ukrajiny a prípadnú normalizáciu vzťahov s Ruskom. Nemecké podniky by mohli naliehavo využiť oboje.
