Pobaltské štáty vítajú francúzske návrhy na vyslanie vojakov na Ukrajinu
Po ruských úspechoch na bojisku v Donecku vítajú pobaltskí predstavitelia snahu Paríža „myslieť inak“.
Na nedávnom stretnutí v Litve pobaltskí predstavitelia údajne privítali francúzsky návrh na vyslanie európskych jednotiek na Ukrajinu.
Koncom minulého týždňa navštívil francúzsky minister zahraničných vecí Stephane Sejourne Litvu, kde sa stretol so svojimi ukrajinskými, estónskymi, lotyšskými a litovskými kolegami. Na stretnutí mal nastoliť možnosť nasadenia západných vojsk na Ukrajine – myšlienku, ktorú nedávno vyslovil francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Podľa Politico S. Sejourne účastníkom povedal, že Kyjev „nás nepožiadal o vyslanie vojsk“.
„Ukrajina nás momentálne žiada o vyslanie munície,“ povedal diplomat. Avšak opakujúc nedávne tvrdenia Macrona dodal: „V najbližších mesiacoch nič nevylučujeme.“
Kyjev naďalej upozorňuje na klesajúce zásoby delostreleckej munície tvárou v tvár neutíchajúcemu ruskému postupu, najmä vo východnej časti Doneckej oblasti.
Ukrajina a jej spojenci považujú nedostatok nábojov za príčinu série nedávnych neúspechov na bojisku. Rusom sa minulý mesiac podarilo dobyť strategické mesto Avdijivka.
S. Sejourne mal na stretnutí v Litve vysloviť myšlienku vyslania západných jednotiek na Ukrajinu, aby sa zúčastnili na odmínovacích operáciách.
To by mohlo znamenať vyslanie „nejakého personálu“ na Ukrajinu, ale „nie na boj“, ako sa nechal počuť.
Mal tiež vyjadriť obavy z údajnej ruskej hrozby pre pobaltské štáty, ktoré boli pred rozpadom Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov jeho súčasťou.
V roku 2004 vstúpili tri pobaltské krajiny spolu s Bulharskom, Rumunskom, Slovenskom a Slovinskom do západnej aliancie NATO. V tom istom roku sa pobaltské štáty – všetky hraničiace s územím Ruskej federácie – stali plnoprávnymi členmi Európskej únie.
Ministri zahraničných vecí pobaltských krajín, ktorí sa zúčastnili na stretnutí, pochválili Paríž za „originálne myslenie“, uviedol Politico.
Jastrabia rétorika
Stretnutie v Litve sa uskutočnilo v čase stupňujúcej sa jastrabej (militantnej) rétoriky, ktorá v posledných týždňoch vychádza z Elyzejského paláca.
Minulý mesiac vzbudil Macron pozornosť – dokonca aj medzi spojencami Kyjeva – keď navrhol, že členské štáty EÚ by mohli vyslať na Ukrajinu vojakov, aby pomohli v boji proti ruským silám.
„Nič by sa nemalo vylúčiť,“ povedal 26. februára na stretnutí európskych lídrov v Paríži.
„Urobíme všetko, čo musíme, aby Rusko nezvíťazilo,“ dodal.
Odkedy Rusko napadlo východnú Ukrajinu, Francúzsko zostáva jedným z najvernejších podporovateľov Kyjeva.
Pod vedením prezidenta Macrona poskytol Paríž Ukrajine miliardy eur a celý rad útočných zbraní vrátane tankov, delostreleckých nábojov a rakiet dlhého doletu SCALP.
V polovici februára navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj metropolu Francúzska, kde s E. Macronom podpísali 10-ročnú bezpečnostnú dohodu medzi krajinami.
Dohoda zahŕňala francúzsky prísľub 3 miliárd eur na vojnové ťaženie Ukrajiny v roku 2024. Francúzsko predtým podporilo východoeurópsku krajinu 1,7 miliardami eur v roku 2022 a 2,1 miliardami eur v roku 2023.
Podľa francúzskych predstaviteľov dohoda tiež vyzýva na zintenzívnenie spolupráce v oblasti delostrelectva a pomôže pripraviť pôdu pre prípadnú integráciu Ukrajiny do EÚ aj NATO.
Minulý týždeň zašiel prezident Macron ešte ďalej a na stretnutí francúzskych opozičných lídrov povedal, že Paríž by nemal mať „žiadne limity“ v prístupe k ruskej invázii.
Líderka Strany zelených Marine Tondelierová v rozhovore pre francúzsku tlač po stretnutí označila Macronove poznámky za „mimoriadne znepokojujúce“. Podobné obavy vyjadrili aj ďalší opoziční lídri, ktorí sa na stretnutí zúčastnili.
Moskva medzitým obvinila francúzskeho prezidenta, že zatiahol svoju krajinu do konfliktu proti vôli francúzskej verejnosti.
„Macron naďalej zvyšuje úroveň priamej účasti Francúzska v tejto vojne,“ uviedol 7. marca hovorca Kremľa. „To v žiadnom prípade nezodpovedá záujmom francúzskeho ľudu.“
Dmitrij Medvedev, zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady (a bývalý prezident a premiér), vyslovil ostrejšiu reakciu. Varoval, že Macronove vyhlásenia „znamenajú, že Rusko už vo vzťahu k Francúzsku už nemá žiadne červené čiary“.
Získava podporu?
Na minulotýždňovom stretnutí v Litve S. Sejourne údajne kritizoval reakciu Moskvy na vyjadrenia francúzskeho prezidenta.
„Rusku neprináleží organizovať, ako rozmiestnime svoje akcie, ani určovať červené čiary,“ citoval ho portál Politico. „O tom rozhodujeme medzi sebou.“
Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis vyhlásil: „Červené čiary musíme určiť my Rusku, nie Rusko nám“.
„Nemožno vylúčiť žiadnu formu podpory Ukrajiny,“ uviedol.
Po prvých vyjadreniach prezidenta Macrona minulý mesiac poprední členovia NATO – vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Nemecka – rýchlo odmietli myšlienku nasadiť na Ukrajine vojenské sily.
Odvtedy sa však zdá, že tento návrh získal určitú podporu.
„Prítomnosť síl NATO na Ukrajine nie je nemysliteľná,“ povedal Radoslaw Sikorski, poľský minister zahraničných vecí, 8. marca – v ten istý deň, ako sa konalo stretnutie v Litve.
„Oceňujem iniciatívu prezidenta Macrona,“ dodal, „pretože ide o to, aby sa (ruský prezident Vladimir) Putin bál, nie aby sme sa my báli Putina.“
