Neurológ zmenil po zážitku blízkom smrti svoj pohľad na vedomie
Neuropatológ Dr. Peter Cummings bol presvedčený, že všetko, čo sa týka vedomia, vrátane hlbokých zážitkov blízkych smrti, sa dá vysvetliť vedecky a má pôvod v mozgu – kým sám nezažil zážitok blízky smrti.
Doktor Cummings bol orientovaný na svoju kariéru ako lekára a docenta na oddelení anatómie a neurobiológie na Lekárskej fakulte Univerzity v Bostone.
„V tých časoch bolo naozaj príjemné žiť pre takéto veci v tomto svete,“ povedal P.Cummings vo videu zverejnenom na stránke Medzinárodnej asociácie pre výskumy zážitkov blízkych smrti.
Výlet do Kostariky spolu s manželkou k jej 50. narodeninám úplne zmenil jeho pohľad na vec. V jeden deň počas pobytu sa rozhodol, že sa s manželkou a synom vyberie na rafting.
P. Cummings sa vždy bál vody, hoci nevedel prečo. Často trénoval zadržiavanie dychu, pretože cítil, že jedného dňa sa mu to zíde.
„V škole som sa veľmi nudil a jednou z vecí, ktoré som robil, bolo, že som trénoval zadržiavanie dychu. Zisťoval som, ako dlho dokážem zadržať dych, a potom som sa pokúsil prekonať minulý rekord. Vždy som si myslel, že to raz budem potrebovať,“ spomína P. Cummings.
„Vždy som si našiel výhovorky, aby som nemusel ísť do vody, pretože som mal vždy pocit, že sa utopím,“ povedal P. Cummings.
V ten osudný deň, v Kostarike, sa prevrátil čln, na ktorom bol spolu so svojou rodinou. Nejaký čas ho niesla voda, až ho potom prúd stiahol pod hladinu.
„V istom momente som sa topil. Bol som si vedomý, že sa topím,“ povedal Cummings.
Prekvapilo ho, ako pokojne sa cítil tvárou v tvár smrti.
„Myslel som na pitvy, ktoré som vykonal u ľudí, ktorí sa utopili. Ak mám zomrieť, bude to veľmi pokojný spôsob smrti. A potom som si pomyslel: ‚Prečo to dočerta trvá tak dlho?’“
Na dne rieky doktor Cummings zažil niečo, čo by neurológia pravdepodobne nazvala halucináciou.
„V jednom momente sa všetko zastavilo, bol som vedľa obrovského balvana a všetky bubliny sa zastavili. Pohyboval som rukou pomedzi bubliny a všetky sa tak nejako pohybovali okolo mojej ruky veľmi zvláštnym spôsobom. A potom sa objavilo jasné svetlo,“ povedal.
Neskôr pocítil „neuveriteľný pocit lásky“. Počul hlas, ktorý k nemu prehovoril.
„Veľmi ma to dojalo, nie preto, že by ma to rozrušilo, ale preto, že som sa ocitol v tom okamihu tej krásy. Vedel som, že moja rodina bude v poriadku. A ten hlas povedal, nepotrebujú ťa, budú v poriadku,“ spomína.
Akosi vedel, že jeho manželku a syna už vytiahli z vody. Naozaj boli v poriadku.
Potom do rozhovoru vstúpil jeho vedecký mozog.
„Máš málo kyslíka. Zadrž dych. Musíš prekonať svoj rekord. A v tom momente sa svetlo rozplynulo,“ povedal.
Doktora Cummingsa vytiahli z vody a on si pomaly povedal, aby sa uvoľnil, aby mohol znovu nabrať dych. V ten večer si P. Cummings, ktorý si vždy pozorne sledoval svoj tep, skontroloval svoje smart hodinky a zistil, že kým bol pod vodou, jeho srdce sa zastavilo.
„Pamätám si, že som sa pozrel na svoje hodinky, pretože som tak trochu zdravotný maniak a som aj trochu posadnutý svojou srdcovou frekvenciou. Pozrel som sa na svoje hodinky Apple Watch a zistil som, že v tom čase nezaznamenali srdcovú frekvenciu po dobu 8 minút,“ uviedol doktor Cummings.
Hoci elektronické prístroje nie sú stopercentne presné a zaznamenávajú tlkot srdca v určitých intervaloch, napriek tomu si doktor Cummings myslí, že počas týchto ôsmich minút mu srdce netĺklo.
Po zážitku blízkom smrti P. Cummings zistil, že jeho intenzívny akademický život už nie je preňho to, čo by chcel robiť.
„Začal som sa cítiť veľmi nesvoj ohľadom môjho kariérneho úsilia. Tieto veci už pre mňa neboli dôležité.“ Keďže cítil, že život v Bostone mu už nevyhovuje, presťahoval sa s rodinou späť do Maine, kde vyrastal.
Táto skúsenosť zmenila dr. Cummingsa. Ako patológ sa rozprával s mnohými rodinnými príslušníkmi zosnulých.
„Otázka číslo jeden, ktorú mi vždy kládli, bola: ‚Trpeli? A vy ako lekár vždy odpoviete: ‚Nie, samozrejme, že nie‘. Ale ja som sa vždy cítil ako klamár. Pretože ja to neviem,“ povedal doktor Cummings.
Po svojom zážitku blízkej smrti vedel, aké to je zomrieť.
„Chcel by som sa s tými ľuďmi znova porozprávať a povedať im, aké je to krásne. Ten proces potom je neuveriteľný. A nie je sa čoho obávať,“ podelil sa o svoje pocity P. Cummings.
V medicíne je smrť koncom. P. Cummings však teraz cíti, že o smrti sa netreba báť hovoriť.
„Spravili sme z toho taký stereotyp, že nemáme šancu skutočne zažiť a osláviť premenu, ktorá sa deje,“ povedal.
P. Cummings sa po zážitku podelil o to, že to nielen zmenilo jeho pohľad na prácu, ale „skutočne mi to pomohlo vyrovnať sa s tým, kto som ako manžel a otec, ako človek na tejto planéte“.
Cummingsova zmena po jeho zážitku blízkom smrti nie je ojedinelá.
Dr. Bruce Greyson vykonal rozsiahly výskum zážitkov blízkych smrti a jeho zistenia mu ukázali, že tieto zážitky často zmenia človeka k lepšiemu.
„Doktor Greyson sledoval takéto prípady niekoľko desiatok rokov a zistil, že približne v 95 %prípadoch zostáva zážitok blízky smrti v povedomí tak, akoby sa práve stal,“ povedal B. Greyson v roku 2015 pre The Epoch Times.
„V jednom prípade muž, alkoholik, týral svoju manželku. Po zážitku blízkom smrti sa z neho stal po všetkých stránkach dobrý samaritán. Prestal piť, bol dobrý k svojej manželke, pomáhal iným. Napríklad šiel do New Orleansu, aby pomohol po pustošení hurikánu Katrina,“ uviedol doktor Greyson.
Pôvodný článok
