Čo znamená vstup Švédska do NATO pre obe strany? (analýza)
Po viac ako dvoch storočiach neutrality sa Švédsko stalo oficiálne 32. členom Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) po tom, ako maďarský parlament ratifikoval jeho žiadosť.
Tento krok, ktorý prichádza v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu, zmenil zahraničnopolitický postoj Švédska ku kolektívnej obrane a demokratickým hodnotám, ktoré presadzujú Spojené štáty a ich spojenci.
Švédsko sa spolu so susedným Fínskom usilovalo o členstvo v NATO v reakcii na rastúce obavy o bezpečnosť v regióne, ktoré ešte zhoršila ruská invázia na Ukrajinu. Zatiaľ čo členstvo Fínska bolo potvrdené v roku 2023, prístupová cesta Švédska sa skončila schválením Maďarska, čo znamenalo kľúčový moment v histórii krajiny.
Švédsky premiér Ulf Kristersson ohlásil tento vývoj ako „historický“ a v správe na X (predtým Twitter) zdôraznil záväzok Švédska prispievať k plneniu záväzkov NATO v oblasti kolektívnej bezpečnosti.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg privítal nadchádzajúci vstup Švédska a potvrdil, že vďaka nemu „bude naša Aliancia silnejšia a bezpečnejšia“, čo posilní strategickú jednotu a obrannú pozíciu členských štátov čeliac súčasným a budúcim bezpečnostným výzvam.
Od neutrality k NATO: historický posun v bezpečnostnej politike
Švédsko, severská veľmoc s prosperujúcou ekonomikou a HDP na obyvateľa vo výške 65 000 USD v roku 2023, stojí na križovatke historického významu. Kedysi dominantná sila v severnej Európe, ktorá v 17. storočí prekonala dokonca aj Rusko, bola formovaná stáročiami súperenia, konfliktov a strategickej neutrality.
O vzostup krajiny na výslnie sa zaslúžila jej úloha v tridsaťročnej vojne, ktorá posunula Švédsko medzi významné európske mocnosti. Počas Veľkej severnej vojny sa však mocenské pomery zmenili a Švédsko strácalo svoje dominantné postavenie popri rozvíjajúcom sa Ruskom impériu. Kľúčový moment nastal v roku 1809, keď Švédsko, porazené vo fínskej vojne, bolo nútené vzdať sa Fínska v prospech Ruska, čím sa zmenšil jeho územný a politický vplyv.
Švédsko získalo po skončení napoleonských vojen Nórsko od Dánska, ako bolo stanovené v Kielskej zmluve. Následná švédsko-nórska vojna v roku 1814 znamenala posledné švédske vojenské angažovanie sa. Odvtedy sa Švédsko vydalo cestou neutrality, ktorá sa neskôr po studenej vojne zmenila na neangažovanosť, pričom si zachovalo odstup od vojenských aliancií a zároveň sa zúčastňovalo na medzinárodných mierových aktivitách.
Napriek tomu, že sa Švédsko historicky zdržalo účasti na globálnych konfliktoch vrátane oboch svetových vojen, jeho bezpečnostná politika prešla monumentálnou zmenou po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Táto udalosť, ktorú švédske obyvateľstvo vnímalo ako priamu hrozbu, bola katalyzátorom prehodnotenia dlhoročnej neutrality krajiny.
Zmena nálad verejnosti a politikov vyvrcholila 18. mája 2022 podaním žiadosti Švédska o vstup do NATO, čo znamenalo odklon od vyše dvestoročnej vojenskej neangažovanosti.
Formálne pozvanie Švédska a Fínska do NATO v júni 2022, po ktorom nasledovalo podpísanie prístupových protokolov, znamenalo novú kapitolu v obrannej stratégii Švédska.
Katalyzátory členstva v NATO
Kľúčové faktory, ktoré viedli k rozhodnutiu Švédska vstúpiť do NATO, sú hlboko prepojené s agresívnym postojom Ruska, zosilnený jeho inváziou na Ukrajinu a opakovanými hrozbami zapojenia jadrových zbraní. Postoj ruského prezidenta Vladimira Putina, najmä jeho výslovná neochota zapojiť sa do rokovaní o kontrole zbrojenia so Spojenými štátmi, sú vnímané ako forma jadrového vydierania.
Expert na čínsku politiku Shi Shan vysvetľuje nevyhnutnosť ochrany zo strany NATO, najmä na pozadí jadrových hrozieb: „Pre krajiny ako Švédsko … je konfrontácia s Ruskom v konvenčnej vojne možná, ale akonáhle sa do nej zapoja jadrové zbrane, stane sa z toho úplne iná záležitosť … Švédsko potrebuje ochranu NATO.“
Putinov prudký odpor voči rozširovaniu NATO paradoxne podnietil jeho rast, a to nielen na východ, ale aj výrazne smerom na sever. Toto rozširovanie podnietilo Rusko k reštrukturalizácii svojej armády, čo dokazuje zložitý tanec moci a bezpečnosti, ktorý definuje súčasnú geopolitickú situáciu.
Strategický posun v Baltskom mori
Vstup Švédska do NATO znamená strategickú zmenu v regióne okolo Baltského mora, čím sa fakticky zavŕši obkľúčenie tejto kritickej oblasti vojenskou alianciou.
V období po skončení studenej vojny Švédsko výrazne znížilo svoje výdavky na obranu, a to z 2,6 % HDP v roku 1990 na 1,2 % do roku 2020, čo odráža posun od národnej obrany smerom ku globálnym mierovým rolám.
Oživenie obáv o regionálnu bezpečnosť, najmä agresívne manévre Ruska na Ukrajine, podnietili Švédsko k prehodnoteniu svojich vojenských výdavkov a strategického postoja. Do marca 2022 sa Švédsko zaviazalo zvýšiť svoj rozpočet na obranu na 2 % HDP, pričom prognózy naznačujú zvýšenie na 2,1 % do roku 2024, čo znamená oživenie záväzku posilniť svoje obranné kapacity tvárou v tvár rastúcim hrozbám.
Integrácia Švédska do NATO znamená podstatné zmeny v jeho vojenských operáciách, prechod od nezávislých misií k spoločnému obrannému úsiliu zosúladenému so štandardmi NATO.
Jan Henningson zo Švédskej agentúry pre obranný výskum (FOI) zdôrazňuje, že Švédsko musí prispôsobiť svoje obranné stratégie tak, aby zodpovedali rámcu kolektívnej bezpečnosti aliancie. Tento kolaboratívny postoj ďalej zdôrazňuje Robert Dalsjo, ďalší analytik FOI, podľa ktorého je dôležité, aby sa Švédsko naučilo fungovať ako súčasť tímu, ktorý sa zameriava nielen na národnú obranu, ale aj na ochranu spojeneckých území.
Strategický význam členstva Švédska v NATO nemožno podceňovať. Vďaka najväčším vojenským silám v severskom regióne vrátane flotily približne 100 stíhačiek, ktoré sa môžu pochváliť pokročilou presne navádzanou muníciou a schopnosťami elektronického boja, Švédsko významne posilňuje odstrašenie a obrannú pozíciu NATO voči Rusku. Okrem toho švédske odborné znalosti v oblasti ponorkového boja, ktoré sú obzvlášť vhodné pre plytké hĺbky Baltského mora, dodávajú námorným spôsobilostiam NATO jedinečný rozmer.
Vstupom Švédska do NATO sa rozširuje pevnosť aliančnej moci, ktorá oslabuje vojenskú slobodu Ruska v regióne. Blízkosť ruskej námornej základne Kaliningrad k švédskemu ostrovu Gotland, vzdialenému len 300 kilometrov (186 míľ), stavia Švédsko do strategickej pozície, ktorá mu umožňuje monitorovať ruské námorné aktivity a čeliť im, čím sa zvyšuje bezpečnosť a stabilita regiónu Baltského mora.
Čoraz menšie šance na neutralitu
Založenie NATO 4. apríla 1949 znamenalo kľúčový moment v globálnych vojenských alianciách. Založili ho Spojené štáty, Spojené kráľovstvo a Francúzsko, okrem iného ako protiváhu Sovietskemu zväzu a jeho východoeurópskym spojencom. Podstatou zakladajúcej zmluvy NATO je zásada kolektívnej obrany, podľa ktorej útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých, čím sa zavádza vzájomná podpora medzi jej členmi.
To pripravilo pôdu pre bipolárne geopolitické prostredie studenej vojny, ktoré sa ďalej vymedzilo vytvorením Varšavskej zmluvy 14. mája 1955. Táto aliancia, ktorú tvoril Sovietsky zväz a niekoľko východoeurópskych krajín, bola protiváhou komunistického bloku voči NATO. Po skončení studenej vojny a následnom rozpustení Varšavskej zmluvy v roku 1991 však došlo k dramatickým zmenám v globálnych alianciách, pričom krajiny bývalého východného bloku prešli k členstvu v NATO.
Nedávna ruská agresia na Ukrajine významne ovplyvnila súčasný svetový poriadok a ukázala výrazné rozdelenie: podporu Ruska zo strany krajín ako Čína, Irán a Severná Kórea a západný blok na čele so Spojenými štátmi.
Shi Shan poukazuje na súčasnú geopolitickú realitu: „V súčasnosti je svet čoraz viac rozdelený na dva tábory, pričom neexistuje stredná cesta. Najmä pre krajiny so strategickým významom už nie je možné ‚byť jednou nohou na dvoch lodiach‘. Situácia vo svete sa stáva mimoriadne napätou. V takomto scenári si mnohé neutrálne krajiny musia vybrať stranu a je možné, že všetky neutrálne krajiny budú musieť čeliť tejto otázke.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
