Poľsko vyzýva EÚ na uvalenie sankcií na ruské a bieloruské poľnohospodárske výrobky
Podľa poľského premiéra sú výrobné normy na Ukrajine, v Rusku a Bielorusku nižšie a pesticídy a hnojivá sú neuveriteľne lacné.
Poľsko v snahe vyjsť v ústrety protestujúcim poľnohospodárom plánuje požiadať Európsku úniu o uvalenie sankcií na ruské a bieloruské poľnohospodárske výrobky, uviedol 4. marca predseda vlády Donald Tusk počas návštevy litovského hlavného mesta Vilnius.
Poľsko, podobne ako väčšinu Európy, v posledných týždňoch zachvátili protesty, keď poľnohospodári demonštrovali proti nariadeniam EÚ na boj proti zmene klímy a nekalej konkurencii zo strany Ukrajiny po tom, ako EÚ zrušila clá na dovoz ukrajinských potravín, aby pomohla krajine po ruskej invázii.
„Chcel by som vás informovať, že dnes sa obrátim na predsedu [poľského] parlamentu s návrhom uznesenia, v ktorom vyzvem Európsku komisiu, aby zaviedla úplné sankcie na poľnohospodárske a potravinové výrobky z Ruska a Bieloruska,“ povedal D. Tusk počas spoločnej konferencie s litovskou premiérkou Ingridou Simonyteovou.
Spoločné rozhodnutia EÚ by podľa neho boli účinnejšie ako opatrenia jednotlivých krajín. I. Simonyteová uviedla, že Vilnius túto iniciatívu podporí.
Minulý týždeň D. Tusk uviedol, že narušenie trhu spôsobujú aj poľnohospodárske výrobky z Ruska a Bieloruska, a nevylúčil zavedenie zákazu.
„Budeme chcieť nejakým spôsobom obmedziť vývoz ukrajinského obilia a poľnohospodárskych výrobkov do Poľska,“ povedal na tlačovej konferencii 29. februára, ale zároveň by ani ruské a bieloruské poľnohospodárske výrobky nemali ísť na poľský trh bez obmedzení.
D. Tusk vysvetlil svoj návrh poukázaním na to, že štruktúry poľnohospodárstva a technológií na Ukrajine, v Rusku a Bielorusku sú úplne odlišné od európskych.
Výrobné normy sú nižšie, neexistujú tam klimatické obmedzenia a pesticídy a hnojivá sú neuveriteľne lacné, zdôraznil.
„V Rusku a Bielorusku, najmä preto, že majú problémy s predajom plynu, tento plyn premieňajú na hnojivá,“ povedal D. Tusk. „Je ilúziou, že by niekto v Európe dokázal konkurovať ruským, bieloruským, ale aj ukrajinským potravinám a výrobkom.“
Stretnutie s poľskými poľnohospodármi
Aj keď Poľsko stále blokuje prílev obilia z Ukrajiny, mnohí poľnohospodári v Poľsku tvrdia, že veľká časť tohto obilia, ktoré by malo putovať ďalej do Ázie a Afriky, sa v skutočnosti zdržiava v Poľsku. Toto má katastrofálne dôsledky pre domácich poľnohospodárov. Opozícia v poľskom parlamente žiada predĺženie tohto obchodného obmedzenia, pričom niektoré politické strany dokonca požadujú, aby sa embargo rozšírilo aj na iné poľnohospodárske produkty z Ukrajiny.
Dňa 29. februára sa D. Tusk stretol so zástupcami poľských poľnohospodárskych organizácií a odborových zväzov, aby s nimi prediskutoval ich požiadavky a sťažnosti.
Poľskí poľnohospodári čelia „mimoriadne vážnym problémom“, povedal novinárom.
Pred viac ako rokom mohli poľskí poľnohospodári predávať vyprodukovanú pšenicu za približne 300 eur za metrickú tonu, ale dnes môžu počítať podľa Tuska s približne 150 eurami za metrickú tonu, ak nájdu kupca.
Výrobné náklady, napríklad náklady na umelé hnojivá, sa za posledné dva alebo tri roky zvýšili a náklady na energiu sa zdvojnásobili.
„A zrazu sa k tomu pridáva Zelená dohoda a ďalšie obmedzenia,“ povedal.
Zástupcovia poľnohospodárov na stretnutí dúfali, že D. Tusk bude schopný vyjednať s EÚ riešenie, ale poľský premiér povedal, že „to nie je ľahká úloha“.
Podľa poľského ministerstva poľnohospodárstva cena, za ktorú mohli poľnohospodári predávať pšenicu v januári 2022, bola 309 eur za metrickú tonu. Približne o rok neskôr klesla na 196 eur za metrickú tonu. Poľský poľnohospodársky portál Cenyrolnicze.pl informoval, že priemerná cena pšenice 4. marca klesla na 170 eur za metrickú tonu.
Podpora Ukrajiny
D. Tusk pri vystúpení na tlačovej konferencii po stretnutí so zástupcami poľnohospodárov 29. februára vyjadril podporu Ukrajine v jej vojne s Ruskom, ale uviedol, že to nemôže byť na úkor poľských poľnohospodárov. Avšak „hraničné priechody [na Ukrajinu] musia byť absolútne bezpečné a otvorené pre vojenské transporty, vojenskú techniku [a] humanitárnu pomoc pre Ukrajinu“.
Povedal, že klimatické predpisy EÚ musia byť pružnejšie a nemali by nútiť k ich dodržiavaniu pod hrozbou straty dotácií.
D. Tusk tiež uviedol, že podporuje požiadavku poľnohospodárov, aby EÚ financovala nákup a prepravu obilia z európskych trhov pre iné krajiny, ktoré to potrebujú, a poznamenal, že prebytok obilia v Európe predstavuje takmer 30 miliónov ton.
Hoci si Ukrajina určite zaslúži podporu, „záujmy niekoľkých desiatok veľkých spoločností, tzv. ukrajinských agroholdingov, nemôžu byť dôležitejšie ako záujmy Európy a našich poľnohospodárov,“ povedal.
„Nemá to nič spoločné s bezpečnosťou Ukrajiny,“ povedal D. Tusk.
Jakub Piecuch, profesor ekonómie na Poľnohospodárskej univerzite v poľskom Krakove, pre poľské médiá Onet povedal, že „povolenie dovozu [ukrajinského] obilia do Poľska neznamená podporu Ukrajincov“.
Podľa J. Piecucha na Ukrajine pôsobí vyše desať obrovských spoločností vyrábajúcich rôzne potraviny vrátane obilia, ktoré nevlastnia Ukrajinci, ale nemecký, holandský alebo blízkovýchodný kapitál. Okrem fyzickej práce, ktorú Ukrajinci poskytujú týmto spoločnostiam, krajina z vývozu obilia získava len málo, pretože globálne potravinárske korporácie na ňom zarábajú „obrovské sumy peňazí“.
Na tejto správe sa podieľala agentúra Reuters.
Pôvodný článok
