Ústavný súd o špeciálnej prokuratúre ešte nerozhodol
Schválená novela Trestného zákona už bola podpísaná troma najvyššími ústavnými činiteľmi, presedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Hlas-SD), predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD), ako aj prezidentkou Zuzanou Čaputovou, no k jej zverejneniu v Zbierke zákonov doposiaľ nedošlo.
Prezidentka hneď po podpise návrh zákona napadla na Ústavnom súde (ÚS). Svoje právo podať návrh na ÚS využili aj opoziční poslanci, ktorí inštitúcii doručili hneď dve samostatné podania. ÚS rozhodol, že všetky tri podania spojí.
Koalícia doposiaľ novelu nepublikovala
Na to, aby mohol nejaký zákon oficiálne nadobudnúť platnosť, musí byť zverejnený v Zbierke zákonov. K tomuto kroku zatiaľ nedošlo. Opozícia naťahovanie zverejnenia považuje za obštrukciu s cieľom zablokovať činnosť ÚS.
ÚS v minulosti judikoval, že prekážkou na začatie konania o pozastavení účinnosti zákona je to, ak zákon nie je ešte platný, na čo poukázal aj minister spravodlivosti Susko. „V minulosti už Ústavný súd judikoval, že prekážkou začatia konania je to, ak zákon, o ktorom majú rozhodovať, nenadobudol všetky atribúty zákona,” uviedol.
Zdá sa však, že na predošlú judikatúru sa koaliční poslanci naozaj spoliehali a umelo naťahovali čas a využívali všetky lehoty v medziach zákona. Preto ich veľmi prekvapila pomerne rýchla reakcia ÚS na podanie prezidentky a skupiny opozičných poslancov. „Nikdy v histórii SR sa totiž nestalo, že by ÚS rozhodol o zákone, ktorý ešte nenadobudol platnosť,“ podčiarkol minister spravodlivosti.
Dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave E. Burda poukázal na zaužívanú prax ÚS, keď odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a teraz „urobil obrat o 180 stupňov“. Podľa neho vniesol do procesov neistotu.
„Ústavný súd nie je druhý zákonodarca, a preto si myslím, že v tomto prípade išiel úplne na hranu svojich kompetencií a ak by sa takéto prípady mali opakovať, podľa konkrétnych okolností sám ÚS by mohol podkopávať základy fungovania právneho štátu z hľadiska trojdelenia štátnej moci,“ povedal.
Vykročil ÚS z medzí svojich kompetencií?
„Rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorým prijíma návrhy na ďalšie konanie a pozastavuje účinnosť niektorým bodom novely Trestného zákona, vnímam pozitívne ako prelomové rozhodnutie, ktoré má zabezpečiť reálnu ochranu ústavnosti vo výnimočných prípadoch aj do budúcnosti,“ uviedol riaditeľ Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Vozár.
Podľa Lucie Berdisovej (z rovnakej inštitúcie) ÚS stavia odôvodnenie svojho rozhodnutia aj na tom, že takémuto postupu nebráni ani Ústava SR, ani iné predpisy, hoci by sa tak na prvý pohľad mohlo zdať. „Ústava totiž vylučuje z prieskumu pred Ústavným súdom návrh zákona (pozn. neschválený), pričom Ústavný súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateliek, že na podpísaný zákon, čakajúci na vyhlásenie, sa dá pozerať ako na zákon (pozn. nie návrh), keďže tak o ňom hovorí Ústava aj Zákon o tvorbe právnych predpisov.”
Predseda Súdnej rady SR a bývalý predseda ÚS Ján Mazák v relácii Braňo Závodský naživo zas uviedol, že podľa neho nejde vôbec o neštandardné rozhodnutie alebo rozhodnutie, ktoré by bolo urobené v rekordne rýchlom čase. Podľa neho si ÚS všimol, že síce koaliční poslanci využívajú rozpätie lehôt v medziach zákona, ale so zlým úmyslom. Ide teda o odpoveď ÚS na pokus koalície obísť jeho právomoc. ÚS musí chrániť jadro ústavnosti a princípy.
ÚS sa ohľadom špeciálnej prokuratúry nevyjadril
Podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) svojím aktuálnym rozhodnutím ÚS uznal, že parlament mal právo o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní. Uviedol to na sociálnej sieti.
„Som veľmi spokojný, semenište zla a nenávisti prestane 20. marca existovať. Naplnilo sa programové vyhlásenie vlády“, vyhlásil premiér Fico na tlačovej konferencii. Doplnil tiež, že bude veľmi zvedavý na vysvetlenie ÚS, prečo prelomil svoju dlhoročnú prax tým, že sa vyjadril k zákonu, ktorý ešte nebol podpísaný ani zverejnený. Preto sa domnieva, že súd pracoval pod tlakom.
V skutočnosti sa ÚS ešte k zákonnosti procesu rozhodovania o zrušení ÚŠP vôbec nevyjadril. Ani neposudzoval nezákonnosť skráteného legislatívneho procesu. „Obrovská radosť, že dochádza k zrušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry, môže byť dočasná,” uviedol J. Mazák.
Podľa neho ÚS pochybnosti o súlade s Ústavou v súvislosti s rušením ÚŠP má, len ich nevyhodnotil ako tak vážne, aby zasiahol do zákonodarnej kompetencie NR SR dočasným pozastavením.
ÚS ešte vo veci samej nerozhodol
ÚS zatiaľ o merite veci nerozhodoval, pozastavil len účinnosť časti novely trestných kódexov. Ide o schválené zmeny v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektoré paragrafy Trestného poriadku. ÚS zároveň prijal návrhy prezidentky a opozičných strán na posúdenie ústavnosti novely na ďalšie konanie. Návrhom na pozastavenie účinnosti vo zvyšnej časti vrátane rušenia ÚŠP súd nevyhovel.
Podľa predsedu Súdnej rady SR ÚS odôvodnil rozhodnutie prelomiť svoju dlhoročnú prax dostatočne. “Kompetencia (ÚS) dočasne pozastaviť účinnosť napadnutého zákona vyplýva priamo z Ústavy. Tú kompetenciu nesmie nikto blokovať a už vôbec nie nejaký administratívny úkon alebo nejaké postupy pri uverejňovaní napadnutého zákona v Zbierke zákonov. A keďže Ústava takúto podmienku neobsahuje, že by bolo potrebné mať zákon publikovaný, tak ÚS využil to, že ten zákon bol podpísaný prezidentkou, predsedom parlamentu, predsedom vlády a teda sa stal nezmeniteľným.”
ÚS teda napriek tomu, že zákon nemal formálnu platnosť, ktorú nadobudne zverejnením v Zbierke zákonov, t.j. publikáciou, rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti. Keby tak nerozhodol, konanie o veci samej, či je novela Trestného zákona v súlade alebo nesúlade s Ústavou, by bolo úplne zmarené. Konečné rozhodnutie ÚS v merite veci môže trvať niekoľko mesiacov, dokonca aj rok – dva, odhadol J. Mazák.
