Štvrtok 19. septembra, 2024
Milan Majerský, Branislav Grohling, Milan Šimečka (M. Majerský-Autor: Ambasada RP w Bratysławie, CC BY-SA 3.0 ) (B. Grohling-Autor: Jozefpetricek – File:Branislav-Grohling-minister-skolstva.jpg, CC BY-SA 4.0) (M. Šimečka - Foto TASR/ Jakub Kotian)

Útoky na predsedu ÚS sú pre opozíciu neprijateľné

Útoky na predsedu Ústavného súdu (ÚS) SR Ivana Fiačana sú neprijateľné. Vyhlásila to SaS v reakcii na vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý vyzval Fiačana k odchodu z funkcie. Liberáli to považujú za snahu o osobnú pomstu a útok na ústavné inštitúcie.

„Útoky na ÚS zo strany Roberta Fica považujeme za neprijateľné a absurdné, keďže 11 z 12 sudcov bolo zvolených práve za vlády Smeru-SD. Fico pol roka po voľbách nerieši nič iné, iba deštrukciu právneho štátu a sám seba,“ vyhlásil predseda poslaneckého klubu SaS Branislav Gröhling. Podotkol, že Fiačan sa stal predsedom ÚS ešte za predchádzajúcej vlády Smeru-SD. „Tlačová beseda, na ktorej premiér krajiny dlhé minúty nadával na predsedu ÚS len preto, že nekoná podľa jeho ľubovôle, bola skutočne za čiarou,“ uzavrel Gröhling.

Kresťanskodemokratické hnutie vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby nepokračoval v rozklade fungujúcich inštitúcií, ku ktorým Ústavný súd (ÚS) SR patrí. Hnutie podotklo, že premiérovi neprináleží kádrovať predsedu ÚS, ani ho odvolávať či vyzývať na demisiu.

„Predpokladom fungovania štátu je to, aby každý verejný funkcionár poznal svoje miesto v systéme a konal v jeho stanovených limitoch. Ak chce premiér Fico prekryť vyhláseniami k ÚS zlyhanie svojej vlády pri reforme trestnej politiky štátu, tak by si mal vybrať inú tému, a nie pokračovať v rozklade fungujúcich inštitúcií, medzi ktoré nepochybne patrí aj ÚS,“ uviedol člen KDH Viliam Karas.

Líder KDH Milan Majerský označil činnosť ÚS za dôkaz, že Slovensko je stále právny štát, kde funguje právny systém. „Kabinet Roberta Fica si mal priznať chybu a uvedomiť si anomálie novely Trestného zákona, na ktoré sme v opozícii od začiatku upozorňovali. Novela sa mala prijímať po širokej odbornej diskusii pre zvýšenie bezpečnosti všetkých ľudí na Slovensku, a nie s cieľom zabezpečiť pre pár vyvolených bezpečnosť a beztrestnosť,“ skonštatoval. Zároveň uvítal informáciu, že novela Trestného zákona aj s rozhodnutím ÚS majú byť zverejnené v Zbierke zákonov pred 15. marcom.

Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka považuje za nehorázne, aby sa premiér Robert Fico (Smer-SD) vyhrážal Ústavnému súdu (ÚS) SR. V demokratickej spoločnosti to považuje za neprijateľné. Ako poznamenal na utorkovej tlačovej konferencii, ústavný súd je poslednou poistkou a garanciou našej ústavnosti a právneho štátu.

„Teraz Fico, keď nedostal, čo chcel, tak kope okolo seba a úplne neprijateľným spôsobom sa vyhráža predsedovi ústavného súdu,“ povedal Šimečka s tým, že to si nedovolil ani expremiér Vladimír Mečiar. Podľa neho je jasné, že vládna väčšina sa znovu pokúsi o novelizáciu Trestného zákona. Dodal, že PS ako súčasť opozície urobí všetko pre to, aby im to druhýkrát nevyšlo.

Poslankyňa Národnej rady (NR) SR Zuzana Števulová (PS) uviedla, že PS považuje rozhodnutie ÚS za správne, dôležité a odvážne. Ústavný súd SR svojím rozhodnutím podľa poslankyne NR SR Lucie Plavákovej (PS) ochránil svoju ústavnú funkciu.

Predseda vlády a Smeru-SD Robert Fico pohŕda Ústavným súdom (ÚS) SR, čo robia len diktátori, ktorí nemajú čo hľadať v demokratickej spoločnosti. Líder opozičného hnutia Slovensko Igor Matovič to vyhlásil v reakcii na Ficove vyjadrenia na adresu ÚS SR a jeho predsedu Ivana Fiačana.

„Napriek tomu, že Robert Fico tvrdí, že rešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu, jeho ďalšie vyjadrenia hovoria o opaku,“ zdôraznil Matovič.

Fico okrem iného vyzval šéfa ÚS na odchod z funkcie. „Vyhráža sa predsedovi Ústavného súdu, čo je v demokratickej spoločnosti neprijateľné,“ povedal poslanec parlamentu Gábor Grendel (hnutie Slovensko). Hovorí o nervozite predsedu vlády.

Premiér v utorok vyhlásil, že predseda ÚS by mal vyvodiť zodpovednosť a odstúpiť z funkcie. Urobil tak v reakcii na rozhodnutie ÚS o pozastavení účinnosti časti novely trestných kódexov. Dodal tiež, že nový prezident krajiny by mal túto zodpovednosť voči predsedovi ÚS vyvodiť. Niekto podľa premiéra musí niesť zodpovednosť za medializáciu rozhodnutia súdu predtým, ako bolo doručené dotknutým stranám. Nevylúčil ani novelizáciu zákona o Ústavnom súde v oblasti lehôt na rozhodnutie o merite veci.

„Medzi doručením rozhodnutia o pozastavení účinnosti a samotným rozhodnutím bolo niekoľko hodín,“ skonštatoval premiér s tým, že preukázateľne tak niekto z ÚS poskytol informácie médiám „znepriateleným voči vláde“. Nič podobné sa podľa Fica v histórii rozhodovania ÚS nestalo. Preto poznamenal, že ak by mal kompetencie odvolať predsedu ÚS, urobil by to. Nepredpokladá, že tak urobí súčasná prezidentka Zuzana Čaputová, nový prezident by však podľa neho mal.

Predseda vlády tiež žiada vysvetlenie, prečo sa ÚS rozhodol prelomiť zaužívanú rozhodovaciu prax a rozhodol o pozastavení účinnosti ešte pred zverejnením legislatívy. Pýta sa, aký to bol politický tlak, ktorý ÚS nútil k takémuto rýchlemu konaniu.

Zároveň premiér vyzval ÚS, aby rýchlo rozhodol aj o merite veci a obsahu legislatívnych zmien, ktorých účinnosť sa pozastavila. Novela podľa neho obsahovala množstvo užitočných zmien, poukázal napríklad na otázku detencie. Nevylúčil, že by sa do budúcna pre ÚS stanovili lehoty na rozhodnutie o merite veci.

Predseda vlády nevidí nič protiústavné na zmenách trestných sadzieb či hraníc škody pri majetkovej trestnej činnosti. Naznačil, že vláda je pripravená prísť aj s ďalšou novelou Trestného zákona. Pravdepodobne by sa mohla predložiť na aprílovú schôdzu parlamentu. Návrh však podľa Fica ešte musí odsúhlasiť koaličná rada. „Začíname pracovať na novelizácii Trestného zákona, ktorá sa sústredí na užitočné veci, ktoré by za normálnych okolností ÚS určite pustil, len nemal čas, lebo potreboval pod tlakom rýchlo rozhodnúť,“ skonštatoval Fico.

Rozhodnutie ÚS vníma poslanec parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) s obavami, či sa nevytvára precedens medzi trojdelením moci v štáte – medzi výkonnou, súdnou a zákonodarnou mocou. „Vnímam toto rozhodnutie ako niečo, čo môže narušiť túto rovnováhu, a tým aj princípy ústavnosti,“ podotkol. Poradca premiéra David Lindtner označil rozhodnutie ÚS za politicko-právne.

Prečítajte si aj