9. máj 1945 nebol oslobodením našej krajiny, ale skrytou ruskou inváziou, hovorí český politik
Sovietsky zväz bol dlhé desaťročia označovaný za „veľkého osloboditeľa“ a víťaza nad fašistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne a dátum 9. mája sa v období socializmu oslavoval ako oficiálny koniec vojny aj u nás.
V prvých dňoch vojny však vtedajší sovietsky vodca Josif Stalin uzavrel s nemeckým kancelárom a diktátorom Adolfom Hitlerom prostredníctvom svojich vyjednávačov pakt o vzájomnom neútočení medzi oboma mocnosťami, známy ako pakt Molotov-Ribbentrop. Pri príležitosti podpísania paktu sa konali aj tajné rokovania o rozdelení sféry vplyvu v strednej a východnej Európe.
„Stalin podporoval Hitlera, aby sa dostal k moci a viedol vojnu proti Francúzsku a Veľkej Británii. Myslel si, že Nemecko za 10 rokov dlhej krvavej vojny prehrá a stratí všetku svoju energiu. Hitlera nazval ľadoborcom ruskej revolúcie, a preto v auguste 1939 podpísal nemecko-ruský 10-ročný pakt o neútočení,“ píše na svojom profile X česko-švajčiarsky politik, finančník a potomok kniežacieho rodu Jiří Lobkowicz.
Pakt Molotov-Ribbentrop
Pakt Molotov-Ribbentrop je zmluva podpísaná 23. augusta 1939 v Moskve nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom (ZSSR). Obe strany sa zaviazali, že na seba 10 rokov nezaútočia. Pakt bol ďalej upravený na Nemecko-sovietsku zmluvu o priateľstve a spolupráci.
Takto spoločnými silami obe mocnosti dobyli Poľsko. ZSSR potom zameral svoje dobyvačné chúťky na pobaltské krajiny, Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Sovietska armáda v roku 1939 bez vyhlásenia vojny napadla aj Fínsko.
Operácia Barbarossa
Vzájomnú spoluprácu narušila v roku 1941 operácia Barbarossa.
„Na základe tohto plánu, ktorý vošiel do dejín pod názvom operácia Barbarossa, napadla 22. júna 1941 mohutná nemecká armáda rozdelená do troch skupín za pomoci Fínska, Rumunska, Talianska, Maďarska a Slovenska … svojho niekdajšieho spojenca, Sovietsky zväz. ZSSR bol s konečnou platnosťou vtiahnutý do svetového konfliktu, a to na strane protihitlerovskej koalície. Útok bol úplne nečakaný a sovietska armáda, oslabená stalinskými čistkami, nebola schopná klásť účinný odpor,“ uvádza sa na webovej stránke Paměti národa.
„Ale konečným cieľom Stalina bola vždy komunistická revolúcia vo veľkej časti Európy, ktorú nakoniec Červená armáda ako diabol v prestrojení za ‚osloboditeľov‘ dosiahla 8. – 9. mája 1945. USA a spriaznené európske mocnosti pravdepodobne od začiatku roka 1944 vedeli, že ak chcú poraziť celú Európu od nacistického Nemecka, budú musieť obetovať veľkú časť strednej a východnej Európy Stalinovej komunistickej revolúcii,“ píše Lobkowicz.
„Jedným z veľkých mýtov našich dejín je, že ruská armáda oslobodila našu krajinu od nacistov 9. mája 1945. Skutočnosť bola taká, že v ten deň na pozvanie cynika Eduarda Beneša, Stalinovej bábky, ruské vojenské jednotky vtrhli do našej krajiny, okupovali ju a naša krajina sa stala ruským satelitným štátom až do Nežnej revolúcie. Nezabúdajme, že Eduard Beneš pomohol dostať k moci českú komunistickú stranu v súlade s paktom uzavretým so Stalinom už v roku 1943,“ pokračuje Lobkowicz.
V roku 1943 odišiel Eduard Beneš do Moskvy, kde 12. mája toho istého roku spoluvyjednával zmluvu „o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci“, ktorú v mene ČSR podpísal veľvyslanec Zdeněk Fierlinger a v mene ZSSR komisár zahraničných vecí Vjačeslav Molotov. Podľa historikov tak Beneš pomohol dostať našu krajinu do sovietskej sféry vplyvu.
„Podľa Benešovho zámeru (zmluva) mala zabrániť zasahovaniu ZSSR do vnútorných záležitostí povojnového Československa. Podľa Stalinovej interpretácie však toto zasahovanie legalizovala,“ sumarizuje na stránkach Totalita.cz Daniel Růžička.
Pôvodne mala byť zmluva uzavretá len na päť rokov, ale Fierlinger nakoniec vyjednal jej platnosť na 20 rokov. „Fierlinger sa dohodol na predĺžení zmluvy z vlastnej vôle a bez mandátu od svojej vlády. Je to absolútne bezprecedentný krok,“ podotýka historik Jan Němeček v rozhovore pre Českú televíziu.
Československá spoločnosť bola podľa odborníkov už od predvojnového obdobia tiež veľmi „rusofilná“.
„Rusofilstvo zohrávalo významnú úlohu aj počas druhej svetovej vojny. A keď po nemeckom útoku v júni 1941 začali Rusi tvrdo tlačiť na obnovenie všeslovanskej myšlienky, české rusofilstvo akcelerovalo. Ak sa pozrieme na myšlienku všeslovanských kongresov, ktoré sa začali v roku 1941 v Moskve, vidíme, že Rusi zneužili všeslovanskú myšlienku ako svoj politický nástroj. Československá strana bola v tomto ohľade vo vzťahu k Sovietskemu zväzu najprístupnejšia zo všetkých slovanských národov,“ upozorňuje Němeček.
„9. máj 1945 nebol oslobodením našej krajiny, ale skrytou ruskou inváziou a následnou okupáciou našej krajiny, ktorá trvala 45 rokov. 27. júna 1991 ruskí vojaci krajinu konečne opustili, avšak Rusi zanechali mnoho špiónov, agentov a policajtov, ktorí dodnes slúžia moskovskému režimu. Títo rusofilní lojalisti sa systematicky snažia podkopávať našu mladú demokraciu a manipulatívne sa snažia Českú republiku zatlačiť späť do Putinovej sféry vplyvu a pod jeho vojenský dáždnik, ako sa to už úspešne podarilo v Srbsku, Maďarsku a na Slovensku,“ domnieva sa Lobkowicz.
Pôvodný článok
