Päť rokov prezidentovania Zuzany Čaputovej (Analýza)
Rok 2024, nazývaný aj ako super volebný rok, určí ďalšie smerovanie demokratického sveta i Slovenskej republiky. Na Slovensku si budeme voliť prezidenta a aj poslancov do europarlamentu. Ostro sledovanou voľbou tohto roka budú určite aj voľby jedného z najmocnejších mužov sveta, prezidenta USA.
Potom, čo prezidentka Zuzana Čaputová v lete 2023 oznámila, že do boja o funkciu prezidenta opätovne nevstúpi, je jasné, že 15. júnom 2024 jej funkčné obdobie na pozícií hlavy štátu skončí.
Do druhého kola volieb sa v roku 2019 prebojovala ako podpredsedníčka novovznikajúcej strany PS (Progresívne Slovensko) spolu s kandidátom strany Smer-SD, pôsobiacim najmä v Bruseli, Marošom Ševčovičom. So ziskom 58,4 % hlasov prevzala mandát po Andrejovi Kiskovi a stala sa prvou ženskou prezidentkou SR.
Pokojný rok
Potom, čo sa Z. Čaputová oficiálne ujala funkcie, došlo k výmene vládnych predstaviteľov. Parlamentné voľby 2020 vyhralo Matovičove OĽANO a celý svet zasiahla pandémia covidu-19. Prezidentka svoj prvý rok sama zhodnotila ako výnimočný a náročný.
Politológ Pavol Baboš označill prvý rok funkcie Z. Čaputovej ako vyvážený: “Ako príklad by som vyzdvihol odmietnutie zneužívania prílepkov a skráteného legislatívneho konania pri prijímaní zákonov, čo je v prospech zvyšovania právnej istoty, ale v minulosti si tým poslanci koalície veľmi často uľahčovali prácu.”
Politológ vyzdvihol jej otvorenosť a úprimnosť v zahraničnopolitických otázkach. Podľa neho dokázala aj nepríjemné citlivé veci jasne odkomunikovať zahraničným partnerom a v tomto ohľade bola najodlišnejšou od jej predchodcov.
Nástup covidu a spory s novozvoleným premiérom
Počas jej druhého roka funkčného obdobia pokračovala korona kríza. Začal sa kolotoč demisií Matovičovej vlády. S expremiérom Igorom Matovičom sa dostala aj do konfliktu. Napriek zákazu zhromažďovania sa konali viaceré protivládne protesty pred Prezidentským palácom. V tomto roku došlo 17. mája v budove SIS aj k ostro kritizovanému stretnutiu najvyšších predstaviteľov štátu vrátene prezidentky, ktorého predmetom malo byť údajné zneužívanie kajúcnikov. Predseda vlády Eduard Heger mal vysvetľovať zámer a výsledky tohto stretnutia na mimoriadnej schôdzi v utajenom režime.
Politológ Tomáš Koziak okomentoval jej druhý rok funkčného obdobia nasledovne: „Vo všeobecnosti zastáva úrad dobre. Oproti niektorým predchádzajúcim prezidentom nerobí hanbu a nemala žiadny prešľap.”
Ďalej Koziak uviedol, že prezidentku všade, kde príde, chvália a dodal: „Čo sa týka vnútropolitickej scény, tak vystupuje v rámci kompetencií, ktoré má a nie je nič, čo by sme hodnotili kriticky.”
Podľa politológa Radoslava Štefančíka sa ukázalo ako mimoriadne pozitívne, že prezidentka nebola nominantkou ani opozície, ani koalície. Mohla tak nadstranícky vystupovať a “nastavovať zrkadlo obom stranám”.
Útoky z oboch strán
V treťom roku výkonu jej mandátu sa dôveryhodnosť prezidentky Zuzany Čaputovej prepadla pod úroveň 50%. Sociológ Michal Vašečka to považoval za prirodzené, avšak upozornil aj na chybu samotnej Kancelárie prezidenta: „Za jednu z vážnych chýb považujem stretnutie na SIS o údajnom zneužívaní kajúcnikov. Pre mňa to bola až nepochopiteľná chyba. Nie úplne rozumiem, ako mohla kancelária dovoliť, aby tam išla.“
Prezidentka bola terčom útokov aj z radov koalície i opozície. Vtedajší minister financií Igor Matovič (OĽANO) ju častoval prívlastkami ako zlá, zákerná a Ľuboš Blaha alebo Robert Fico (obaja SMER-SD) prezidentku označili za americkú agentku.
V tomto roku začala ruská invázia na Ukrajinu, čo spolu s koronavírusom spôsobovalo ďalšiu polarizáciu spoločnosti. Podľa politologičky Dariny Malovej predstava prezidenta s popularitou na úrovni 70 % bola v tom čase nereálna: „Nedá sa to v rozdelených spoločnostiach. A my sa čoraz viac stávame veľmi polarizovanou, rozdelenou spoločnosťou.“
Kampaň Z. Čaputovej bola zameraná najmä na spravodlivosť pre všetkých, dôstojnosť seniorov a ochranu životného prostredia. Z. Čaputová sa podľa odborníkov nevzdala hodnôt, s ktorými do funkcie kandidovala. Dôležitú úlohu zohrávala aj pozitívna reprezentácia Slovenska v zahraničí.
Politológ Erik Láštic z UK v Bratislave ocenil využívanie prezidentských právomocí vo vzťahu k Ústavnému súdu: „Prezidentkine podania vo veci referendových petícií v roku 2021 a 2022 umožnili Ústavnému súdu po takmer 30 rokoch redefinovať miesto referenda v ústavnom systéme a urobiť z neho do budúcnosti zmysluplnejší nástroj. Podobne prezidentkine podanie ohľadom tzv. rodinného balíka vlády umožnilo Ústavnému súdu nastaviť obmedzenia pre vlády, snažiace sa obchádzať legislatívne pravidlá spôsobom, ktorý narušuje princípy právneho štátu.“
Aktívne využívanie právomocí prezidenta pri ochrane ústavy a tým zlepšovanie kvality demokracie ocenil aj ústavný právnik Vincent Bujňák.
Za štyri roky štyria premiéri
“Uplynulý rok bol jeden z najťažších”, zhodnotila prezidentka Čaputová štvrtý rok výkonu jej funkcie. „Vojna na Ukrajine, energetická kríza, rekordná inflácia, to všetko boli situácie, ktoré sa dotkli všetkých našich občanov a vyžadovali si vážne rozhodnutia a reakcie. Navyše počas týchto kríz kontinuálne prebiehala politická kríza, ktorá vyústila do rozpadu vládnej koalície a k dohode na predčasných voľbách,“ zhrnula Z. Čaputová.
Štvrté výročie svojej inaugarácie oslavovala v deň, keď parlament nevyslovil dôveru úradníckej vláde, ktorú bola nútená vymenovať. Počet rokov vo funkcii prezidentky sa rovnal počtu premiérov, ktorí sa stihli vo vláde vystriedať.
Tento rok bol teda poznamenaný najmä politickou krízou. Posledný rok funkčného obdobia chcela prezidentka podľa vlastných slov “pokračovať v poctivej službe verejnosti, založenej na kultivovanej, slušnej a nerozdeľujúcej politike”.
Potenciál nebol využitý naplno
Politológ Miroslav Řádka zhodnotil pôsobenie prezidentky tým, že naplnila to, čo pred voľbami sľúbila: „Nie je to iná Zuzana Čaputová ako tá, ktorá bola v kampani.“
Jej pôsobenie rozdelil na dve obdobia. Prvé, pokojné obdobie, kedy sa venovala svojim témam, ako je pomoc slabším a mezdinárodnému reprezentovaniu Slovenska: „To bolo v kontraste s predchádzajúcimi hlavami štátu, ktoré sa sústredili skôr na domácu politiku a venovali sa národno-sociálnym záujmom,” povedal.
Nástup pandémie, vojnu na Ukrajine a vládnu krízu politológ spojil do druhého obdobia, pričom jej najväčšiu chybu videl v tom, že pri páde vlády nezasiahla radikálnejšie a dovolila, aby si zúčastnení sami stanovili termín predčasných volieb.
„Menej šťastné bolo jej pôsobenie vo vnútornej politike, osobitne v kontexte agónie vlády Eduarda Hegera. Otáľanie s ukončením jej pôsobenia prispelo k nárastu preferencií radikálne orientovaných strán ako Smer a Republika. Za túto situáciu nesie zodpovednosť aj prezidentka,“ myslí si politológ zo Slovenskej akadémie vied Juraj Marušiak.
Kriticky bolo vnímané aj netransparentné prezentovanie kancelárie prezidenta zo strany politológa Jozefa Lenča: „Myslím si, že keď pani prezidentka menovala vládu odborníkov, tak mala za ambíciu zlepšiť dôveryhodnosť inštitúcií. Jedným z nástrojom je aj transparentné prezentovanie a mala by ísť príkladom.” Podľa Lenča, keď sa veci nevysvetlia, vzniká priestor na konšpirácie a dezinformácie, ktorý politici radi využívajú.
Prezidentka chcela byť aj “hlasom tých, ktorých nie je počuť.” To sa podľa J. Marušiaka podarilo len čiastočne: „Mohla vytvoriť platformu nezávislú od politických strán, v rámci ktorej by prebiehali diskusie o budúcnosti krajiny, prípadne o parciálnych otázkach, napríklad takých, ktoré boli témou jej prezidentskej kampane,“ uviedol.
Kto nahradí Zuzanu Čaputovú?
Prezidentka sa rozhodla nekandidovať v ďalšom volebnom období. Doposiaľ neprezradila, ani aké sú jej ďalšie profesijné plány.
Budeme si vyberať spomedzi týchto kandidátov – Andrej Danko (SNS), Patrik Dubovský (Za ľudí), Kristián Forró (ALIANCIA – SZÖVETSÉG), Štefan Harabín (Vlasť), Ivan Korčok (občiansky kandidát), Marian Kotleba (Kotlebovci – Ľudová strana naše Slovenko), Ján Kubiš (občiansky kandidát), Igor Matovič (Slovensko), Milan Náhlik (Hlas ľudu), Peter Pellegrini (Hlas-SD).
Prvé kolo prezidentských volieb sa bude konať 23. marca 2024 a podľa januárového prieskumu focusu, AKO, NMS Market Research Slovakia by sa v druhom kole mali stretnúť Peter Pellegrini a Ivan Korčok.
Vieme s istotou, že ďalším prezidentom bude muž, nakoľko na post prezidenta Slovenskej republiky kandiduje 10 pánov, avšak pravdepodobne až po druhom kole volieb sa dozvieme, kto prevezme kľúče od Grassalkovičovho paláca po Zuzane Čaputovej.
