3 zaujímavosti o ľudskom mozgu, o ktorých ste pravdepodobne nevedeli
Súčasné vedomosti o intelektuálnom potenciáli mozgu siahajú vďaka vedcom oveľa ďalej ako v minulosti. Naše pochopenie mozgu je často limitované mýtmi a predstavami, ktoré sa ukazujú ako nepresné a neúplné. Nové vedecké objavy a poznatky nám umožňujú poodhaliť jeho neuveriteľný potenciál a zložitosť.
1. Mýtus o tom, že človek používa iba malé percento mozgu
William James, známy tiež ako otec americkej psychológie, hovoril o skrytej mentálnej sile a tvrdil, že človek používa iba zlomok svojho mentálneho potenciálu. V diele „Energia ľudí“ vyjadril myšlienku, že bežní ľudia počas svojho života rozvinú iba 10 % skrytých ľudských schopností.
Ako píše Kevin Bennett, k omylu mohol prispieť aj montrealský neurochirurg Wilder Graves Penfield, ktorý elektricky stimuloval rôzne časti mozgu. Na základe týchto experimentov zistil, že počas stimulácie rozličných oblastí mozgu dochádza k vonkajším prejavom iba u 10 % týchto oblastí. Neskôr sa to nesprávne chápalo v tom zmysle, že 90 % mozgu sa nepoužíva. V skutočnosti vykonáva mozog v 90 % času zatiaľ nezistiteľné veci, napríklad vybavovanie spomienok.
Vedci však už dnes dokázali, že každá časť mozgu je neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného fungovania a každá bunka v mozgu plní určitú funkciu. Výskum zatiaľ nenašiel takú časť mozgu, ktorá by bola neaktívna, práve naopak, rôzne časti mozgu spolu navzájom spolupracujú.
Takmer všetky oblasti mozgu sú schopné elektrickej a chemickej aktivity.
Mozog tvorí 2 % telesnej hmotnosti človeka, ale na jeho fungovanie využíva až 20 % energie tela, čo znamená, že musí mať väčšiu kapacitu, ako sa predpokladalo, keď spotrebováva toľko energie. Nemalo by zmysel venovať veľké množstvo energie tak malému percentu mozgu.
Biológovia tvrdia, že ak by sme využívali iba malú časť mozgu, nevyvinuli by sme si tak veľký mozog (1 400 cm3). Produkuje totiž toľko wattov, koľko stačí na rozsvietenie žiarovky.
Vedci tiež potvrdili, že keď mozog rieši náročnú úlohu, všetky oblasti mozgu pracujú na plné obrátky.
2. Prekvapivá úložná kapacita nášho mozgu
Vedeckí pracovníci zo Salkovho inštitútu v Kalifornii urobili významný objav v oblasti neurovedy, vďaka ktorému zistili, že mozog dokáže uchovať až 1000 terabajtov dát (1 petabajt) a teda jeho kapacita je aspoň 10 násobne vyššia, než sa predpokladalo.
„Toto je skutočná bomba v oblasti neurovedy,“ hovorí Terry Sejnowski, profesor zo Salkovho inštitútu a spoluautor článku v eLife z roku 2015. Predtým sa predpokladalo, že mozog je schopný uložiť na jeden neurón iba jeden až dva bajty informácií, terajšie výskumy však odhadujú, že to môže byť až 4,7 bajtov, čo predstavuje oveľa väčšie číslo, ako si vedci dokázali doteraz predstaviť.
Aby vedci vedeli, ako mozog funguje, potrebujú zistiť, aké typy nervových buniek existujú a ako medzi sebou spolupracujú. Dnes sa už vie, že úroveň inteligencie človeka nezávisí od veľkosti mozgu, ale od hustoty neurónov a ich spojení.
Neuróny vytvárajú množstvo sietí. Pri narodení a počas raného detstva sa vytvára oveľa väčšie množstvo spojení, než mozog potrebuje. Ako mozog dozrieva a učí sa, začne rýchlo prerušovať spojenia, ktoré sa nepoužívajú. Keď mozog dosiahne dospelosť, má asi o 50 až 60 % menej synaptických spojení, ako mal na vrchole v detstve.
3. Ako vznikajú spomienky
Podľa článku z roku 2014 neurológovia odhalili, ako sa ukladajú dlhodobé spomienky. Pri významných udalostiach, ako je napríklad uhryznutie psom, sa v mozgových bunkách rýchlo vytvára množstvo proteínov, ktoré sa na určitých miestach na konkrétnych neurónoch udržia niekoľko hodín, kým sa rozložia.
Tento proces umožňuje ľuďom zapamätať si dôležité detaily. Hoci proteíny sú k dispozícii viacerým neurónom v obvode, spomienky sa uchovávajú iba vtedy, keď udalosti aktivujú znova tie isté neuróny, aké aktivovala pôvodná udalosť.
Zatiaľ čo o spánku toho ešte veľa nie je známe, výskum naznačuje, že dôležité spomienky z dňa často prechádzajú mozgom počas spánku a presúvajú sa z dočasného úložiska v hipokampe do dlhodobejšieho úložiska v mozgovej kôre. Podľa vedcov sa to deje práve v spánku bez snov.
„Počas spánku dochádza k reorganizácii pamäte – niektoré spomienky posilníte a tie, ktoré už nepotrebujete, stratíte,“ hovorí O’Donnell, postdoktorand Salkovho Inštitútu.
Všetky tieto zistenia nám poskytujú nový pohľad na funkciu a potenciál ľudského mozgu, ktorý je stále predmetom fascinácie a bádania vedcov z celého sveta. Ich objavy nám otvárajú dvere k hlbšiemu pochopeniu toho, ako funguje náš mozog – jedinečný orgán schopný neuveriteľných vecí.
